Slnečný nedeľný deň, splnenie sna niekoľkých generácií. Tri dni pred Vianocami štát slávnostne otvára 7,5 kilometra dlhý tunel Višňové pri Žiline, najdlhší v krajine. Hudba na pódiu, súťaže, detský stan, vianočné trhy a prehliadka štôlne. Darček pre Slovensko.
A pozvanie pre občanov pozrieť sa do tunela, o ktorom takmer 30 rokov len počúvali. Mnohí z nich boli presvedčení, že jeho otvorenia sa už nedožijú, keď v nich pri cestovaní chorvátskymi tunelmi kypela žlč a zahanbenie: „Prečo sa to nedá aj u nás?“
Višňové sa stalo symbolom slovenskej neschopnosti spojiť sily, urobiť niečo poriadne a byť na to hrdí. Aj jeho otvorenie mohlo byť krásnou oslavou. Lenže v réžii štátnej Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) sa to skončilo „na Černomyrdina“ (pozn. red.: bývalý ruský premiér): „Chceli sme to urobiť čo najlepšie, ale dopadlo to ako vždy.“
Odfláknutý festival
V prvom rade takáto udalosť mala trvať aspoň štyri dni, nie štyri hodiny v nedeľu od 11.00 do 15.00. Dalo sa predpokladať, že záujem bude veľký. A skutočne, autá so značkami od Čadce po Prievidzu, od Trenčína po Poprad, občas aj bratislavské alebo české.
Keďže sa všetci na novú diaľnicu vybrali naraz, okamžite sa zapchala. Nedalo sa vrátiť, nedalo sa otočiť. Väčšina ľudí strávila v zápche jednu až dve hodiny, kým sa konečne vyviezli pred tunel. Zrejme aj preto, že parkovanie tam nik neriadil a živelné odstavovanie áut na kraji diaľnice dopravu spomaľovalo.
Ľudia napriek tomu nestrácali záujem. Mnohí museli z miesta, kde nechali auto, šliapať ešte dva-tri kilometre pešo, aby mohli prejsť 300 metrov cez jednu rúru tunela tam a druhú naspäť. Čo na tom, že štátny čaj a punč zadarmo sa minuli už po hodine a pred pár stánkami boli stometrové rady? Hlavne, že to už otvoria a v špičke si cestou do Tatier ušetríme cez Žilinu aj hodinu.
Nezvládnutá príprava
Príbeh tunela Višňové, cez ktorý už v čase, keď čítate tento článok, hádam jazdia autá, sa začal ešte počas vlády Vladimíra Mečiara. Na vyvŕtanie prieskumnej štôlne vybrali firmu Doprastav. Práce sa po poklepaní základného kameňa premiérom Mečiarom začali v máji 1998. Už prieskumná ťažba ukázala ťažké geologické podmienky a obrovské množstvo podzemnej vody, ktorú zo štôlne museli odvádzať. Podarilo sa ju preraziť za štyri roky.
Na výstavbu však neboli peniaze, a tak sa odložila na rok 2007. To už bol pri moci prvý raz Robert Fico a sľúbil diaľnicu do Košíc vrátane tunel Višňové dokončiť do roku 2010. Prišiel preto s nápadom, že sa aj tento úsek postaví formou PPP, teda že ho bude financovať súkromný investor a štát mu to bude 30 rokov splácať. Nasledovalo ďalšie klepanie základného kameňa v roku 2009. Tentokrát pre zmenu klepal Fico.
Lenže ponuka za 30 kilometrov diaľnic pod Žilinou sa vyšplhala na 8,5 miliardy eur, a to už bola silná káva. V roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej a PPP projekt zastavila. Vypísala tender iba na 13,5 kilometra dlhý úsek s tunelom. Ponuky boli aj po prepočte podstatne nižšie. Najnižšiu dala švédska firma Skanska spolu so Strabagom – 340 miliónov eur. Konkurenčný Doprastav bol drahší o 44 miliónov a taliansko-slovenské konzorcium Salini – Dúha o takmer 70 miliónov.
Medzičasom bol pri moci opäť Robert Fico a podpis zmluvy so štartom výstavby sa začal zadrhávať. Doprastav podával námietky proti firme Skanska, ktorú napokon zo súťaže vylúčili. Zlé jazyky hovorili, že sa nechcela „dohodnúť“. Švédi sú totiž známi svojimi striktnými protikorupčnými princípmi. Víťazom sa teda stal Doprastav.
Potom však Skanska podala námietku proti Doprastavu a bola úspešná. Tiež ho zo súťaže vylúčili. Víťazstvo padlo do lona tretiemu v závetrí – spolku talianskej firmy Salini Impregilo a slovenskej Dúhy stavebného podnikateľa Miroslava Remetu s pochybnou povesťou.
Konečne vŕtali
Všetky tieto hry spôsobili, že víťaz bol definitívne vybratý až v júli 2014 a práce sa skutočne začali v júni 2015, teda 17 rokov po začatí prieskumných prác a päť rokov po vypísaní tendra. Tentoraz po základnom kameni klepkal Ficov minister dopravy Ján Počiatek. Termín dokončenia naplánoval na december 2019.
Lenže kto si myslel, že tým sa všetky peripetie skončili, hlboko sa mýlil. Práce sa síce svižne rozbehli, ibaže zo stavby prichádzali zlé správy. Podložie bolo horšie, ako stavbári čakali, vinili z toho nedostatočný geologický prieskum. V roku 2018 sa podarilo tunel preraziť, ale to už Taliani dlhovali veľa peňazí mnohým dodávateľom. Tí zo stavby odchádzali a práce sa spomaľovali. Termín dostavby sa posunul na december 2020.
Salini mal od štátu požadovať doplatok zhruba 100 miliónov eur za zmeny stavby a sťažené podmienky, tie mu však štátna firma NDS nechcela uznať. Štát napokon zvolil silové riešenie.
V decembri 2018 priletel na stavbu vrtuľníkom vtedajší predseda vlády Peter Pellegrini s ministrom dopravy Árpádom Érsekom a pred médiami vyhlásil: „Pohár trpezlivosti na stavbe tunela už pretiekol. Ak sa zhotoviteľ nespamätá, začneme konať. Povedal som im veľmi otvorene, že ak takúto stavbu nedokážu zrealizovať, nech si zbalia kufre a odídu z nej. Iné riešenie tu nie je.“
V kuloároch sa hovorilo o tom, že ak má vláda zaplatiť peniaze navyše, tak radšej slovenským firmám, s ktorými sa vie dohodnúť. O niekoľko týždňov sa NDS dohodla s konzorciom Salini – Dúha na ukončení zmluvy. Firme zaplatila necelých 200 miliónov eur, budúci rok má prebehnúť arbitráž o náhrade škôd.
Skanska opäť na scéne
Už v auguste 2019 mala NDS vyhlásiť novú súťaž na dostavbu tunela. Podarilo sa to napokon až koncom januára 2020. Vyhodnotenie trvalo rok. Víťazom sa stala Skanska s ponukou 255 miliónov eur.
Teda tá istá firma, ktorá vyhrala tender už o desať rokov skôr. Ak by vtedy nečelila obštrukciám zo strany štátu a pustila sa do výstavby, zrejme by bol tunel už dávno v prevádzke. Teraz Hegerovej vláde sľúbila, že motoristi ním budú jazdiť do konca roka 2023.
Už v roku 2021 sa však začali objavovať pochybnosti, či je to reálne. V tuneli bolo treba toľko opravovať a dokončovať, že práce sa pretiahli a pre vysoký nárast cien sa aj predražili. V skutočnosti vodiči cez Višňové začali jazdiť o ďalšie dva roky neskôr, ako sa čakalo. A Skanska si nakoniec nechá zaplatiť až 353 miliónov eur, tentoraz bez spochybňovania zo strany NDS.
Výsledok vrtuľníkového zásahu Petra Pellegriniho na Višňovom je teda zrejmý – zdržanie o tri až štyri roky a predraženie o pár desiatok miliónov eur. A ak sa arbitráž skončí zle, možno aj o stovky miliónov. Existuje nejaká krajina na svete, kde by si po tomto kotrmelci občania takéhoto dobrodruha zvolili za prezidenta? Samozrejme, vitajte na Slovensku!
Trauma Višňové
Na záver ešte ilustrácia, čo všetko môže zdržiavanie priniesť. Pri otvorení tunela neotvoria výjazd na východnej strane do Vrútok. Stavalo sa totiž tak dlho, že medzičasom sa zmenili bezpečnostné normy a výjazd ich nespĺňa, keďže je príliš blízko za tunelom. Ak by sa na výjazde stala nehoda, mohla by zapchať tunel a spôsobiť obrovské problémy.
Takže obyvatelia Vrútok a západnej časti Martina budú musieť cestovať na ďalší výjazd a potom sa vracať popri diaľnici späť. Počas celej výstavby tunela asi nikto neprišiel na to, že to treba vyriešiť. Nikomu nenapadlo osadiť tam technológiu, ktorá by v prípade nehody tento výjazd jednoducho uzavrela, aby neovplyvnila dopravu v tuneli.
Višňové je teda hotové a vláda získala dobrý bod, že sa ním motoristi prevezú už tesne pred Vianocami. Lenže ak sa Slovensko z jeho pohnutej histórie výstavby nepoučí, bude si ju musieť zopakovať.
Na výstavbu čakajú ďalšie tunely – Korbeľka na diaľnici D1, Hiadeľské sedlo na rýchloceste R1, Karpaty na D4 a možno aj tunel pri Zvolene na R2. Ak ich nebudú robiť skúsené a spoľahlivé firmy, ktoré sa na stavbách osvedčili, a politici budú zasahovať do ich výberu, občania sa opäť budú obávať, že sa dokončenia týchto tunelov nedožijú.
Foto a video: Peter Kremský
