Stredoeurópska časť eurozóny by sa mohla o pár rokov rozšíriť. Popri Rakúsku, Slovensku, Chorvátsku a Slovinsku by sa eurom mohlo platiť aj v Maďarsku. Plánom nového premiéra Pétera Magyara je vymeniť forint za euro po roku 2030.
Maďarsko zmenu pôvodne plánovalo ešte v roku 2010, len o rok neskôr ako Slovensko. Nakoniec sa však oneskorí minimálne o dvadsať rokov. Medzitým ho predbehli nielen pobaltské krajiny, Malta a Cyprus, ale aj Chorvátsko a od januára tohto roka dokonca aj Bulharsko.
Maďarsku by platenie eurom výrazne zjednodušilo život, jeho ekonomika je silno napojená na Nemecko a Rakúsko. Podporilo by to aj turistický ruch, tradične odkázaný na nemeckých turistov, ktorí navštevujú Balaton, Budapešť či maďarské kúpele.
Miláčik investorov
V každom prípade to nebude jednoduché a rok 2030, určený na splnenie kritérií, vôbec nie je istý. Krajina s otrasenou ekonomikou na to musí splniť veľa podmienok. Pomohol však už aj samotný zámer novej proeurópskej maďarskej vlády zaviesť euro – forint sa posilnil a znížili sa úroky zo štátnych dlhopisov.
Maďarsko si v máji prvýkrát po rokoch požičalo od investorov výhodnejšie ako Poľsko a výrazne sa znížil aj rozdiel oproti Česku, píše portál Bloomberg. Maďarská mena, ktorá sa vlani obchodovala kurzom okolo 400 forintov za jedno euro, sa po nástupe novej vlády posilnila k 350 forintom.
Krajina bola v 90. rokov minulého storočia tradične miláčikom finančných investorov vďaka reformám a proeurópskemu kurzu. Hoci neskôr po nástupe Viktora Orbána k moci zišla z cesty, po zmene vlády sa investori do krajiny opäť vracajú a vkladajú veľké sumy do forintu i tamojších finančných produktov.
Posilnenie meny obyvateľom zlacní dovážané tovary vrátane benzínu a nafty a zvýhodní letné dovolenky v zahraničí. Politickú zmenu tak hneď pocítia vo vlastných peňaženkách.
Tvrdé pravidlá
Krajinu však čaká ešte dlhý a ťažký boj, kým splní maastrichtské kritériá, ktoré sú vstupenkou do eurozóny. Podarilo sa jej síce znížiť infláciu, ktorá bola v roku 2023 najvyššia v EÚ, až na takmer 25 percentách. V posledných mesiacoch sa pohybuje len okolo dvoch percent, čo by na prijatie eura stačilo.
Ďalšou podmienkou je však zníženie dlhov a schodku rozpočtu. Maďarsko má dlh okolo 75 percent hrubého domáceho produktu, kým limit je 60 percent. Dlhodobo vykazuje aj vysoké deficity ročného hospodárenia. Snaha o euro prinesie šetrenie, čo môže občanov bolestne postihnúť, ale výrazne menej, ako keby problém dlhu vláda neriešila.
Kritériom je aj stabilita meny a podobná úroveň úročenia štátnych dlhopisov, akú majú členovia eurozóny. To Maďarsko dlhodobo neplní, hoci práve nástupom novej vlády sa situácia zlepšila. Smerovanie k euru bude posilňovať forint, podobne ako to bolo v roku 2008 v prípade slovenskej koruny.
Ratingová agentúra S&P Global je dokonca presvedčená, že práve tento zámer vlády by mohol Maďarsku postupne zlepšiť rating na kapitálových trhoch a tým znížiť úroky zo štátnych dlhopisov, teda úročenie štátneho dlhu. Bolo to tak aj v prípade Chorvátska alebo Bulharska.
Chorváti sa pri prechode na euro zlepšili za sedem rokov o sedem stupňov bonity úverového hodnotenia, z BB na A. Maďarské dlhopisy sú aktuálne na stupni BBB–, teda o dve úrovne rizikovejšie ako bulharské štátne cenné papiere, ktoré sa už vydávajú v eurách. Maďarsko môže zlepšením ratingu ušetriť vďaka nižším úrokom niekoľko miliárd eur.
Konkurencia pre lídrov
Návrat investorov do Maďarska je výzvou aj pre ďalšie krajiny, najmä Poľsko a Česko, ktoré sa zatiaľ s prijatím eura neponáhľajú. A rovnako aj pre Slovensko, kde sa už roky zhoršujú podmienky podnikania. Poľské desaťročné štátne dlhopisy sa napríklad ešte začiatkom roka predávali so zhruba päťpercentným úrokom, kým maďarské boli investori ochotní kúpiť so 7,5-percentným ročným výnosom.
Dnes je situácia celkom iná. Kým poľský dlhopis sa ponúka za necelých šesť percent, maďarský už len za 5,6 percenta a investori oň majú stále záujem, čo bude ďalej tlačiť na jeho zníženie. Magnetom je najmä očakávané posilnenie forintu, ktoré investorom ponúka dodatočné zisky.
„To, že Maďari sa vydali na cestu k euru, je dôležitejšie ako samotný cieľ,“ tvrdí pre agentúru Bloomberg Eglé Fredrikssonová, portfóliová manažérka firmy East Capital Holding AB. Hovorí, že možno očakávať 20- až 30-percentné posilnenie akcií na burze v Budapešti, pretože firmy budú ťažiť z opätovného zblíženia sa krajiny s Európskou úniou a silnejšieho ekonomického rastu.
Presmerovanie investícií do Maďarska môže zabolieť práve doterajších favoritov Česko a Poľsko, ale aj Rumunsko. Česko síce spĺňa kritériá pre prijatie eura, zatiaľ však oficiálne nevstúpilo ani do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. V tejto „čakárni na euro“ musí stráviť minimálne dva roky.
Českí euroskeptici
Podpora výmeny koruny za euro ostáva nízka aj medzi českými občanmi. Dlhodobo je proti zavedeniu eura približne 60 až 70 percent obyvateľov, píše portál Brno Daily. Česká národná banka ani Ministerstvo financií ČR v pravidelných ročných správach zatiaľ neodporúčajú stanovovať pevný termín vstupu do eurozóny.
Cieľový dátum prijatia eura si doteraz nestanovilo ani Poľsko. Dokonca aj proeurópska vláda premiéra Donalda Tuska od tohto kroku cúvla a preferuje zachovanie poľského zlotého. Poľské hospodárstvo už dlho rastie rýchlejšie, ako je priemer krajín eurozóny. „Vlastná mena nám dáva flexibilitu a pomáha zvládnuť vonkajšie šoky,“ argumentuje poľský minister financií Andrzej Domański podľa agentúry Reuters.
Vďaka tomu sa Poľsko podľa neho posunulo už na 20. miesto v rebríčku najväčších svetových ekonomík. Myslí si, že neexistuje preto racionálny dôvod vzdávať sa zlotého, keď sa domácej ekonomike darí lepšie ako štátom s eurom, napríklad susednému Slovensku. Problém Slovenska však nespočíva v tom, že má euro, ale v tom, že vláda Roberta Fica zhoršuje podnikateľské prostredie, plytvá financiami v štátnom rozpočte a rezignovala na nevyhnutné ekonomické reformy.
