DRUHÁ ČASŤ ROZHOVORU. PRVÁ BOLA UVEREJNENÁ V UTOROK (22. JÚLA 2025), NÁJDETE JUTU:
Možno sa treba vrátiť trošku späť: K čomu sme sa sami zaviazali, keď sme vstupovali do Európskej únie (EÚ), k akým pravidlám, zákonom, k akej národnej identite, a kam sa posúvame touto novelou ústavy? Je jej návrh v rozpore s tým, aké pravidlá sme prijímali pri vstupe do EÚ?
Áno, je to v rozpore s tým, aké pravidlá sme vtedy prijali. Keď sme vstupovali do Únie, už v mnohom prebehla takzvaná aproximácia práva, teda zblíženie sa práva EÚ a nášho domáceho práva. Časť práva je aproximovaná, niektoré oblasti práva patria akoby výlučne do rozhodovania členského štátu a v častiach práva sú právomoci zdieľané medzi EÚ a členskou krajinou.
Únia ako zväzok jednotlivých krajín má byť postavená na určitých hodnotách, ktoré sú vymedzené v úvode prístupových a zakladajúcich zmlúv. Časť tých hodnôt je tvorená judikatúrou, nielen zmluvami. Jedným z existenčných princípov európskeho práva, ktorý vytvoril súd, ale potom bol tento princíp aj nami uznaný tzv. vyhlásením o prednosti, je prednosť európskeho práva pred národným právom aj pred národnou ústavou. Toto je princíp, ktorý má zabezpečiť presadenie hodnôt európskeho práva.
Skúste vymenovať aj zopár hodnôt a ďalších princípov.
Kľúčovými sú hodnota rešpektu k ľudským právam, hodnota snahy zlepšovať život jednotlivých obyvateľov a obyvateliek. S tým súvisia aj spomínané štyri slobody (pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu, pozn. red.), otvorenosť hraníc, pluralita a budovanie spoločnosti, ktoré je založené na tolerancii, hovorí sa dokonca aj o trhovosti ekonomiky, to je ochrana európskeho trhu, patrí tam aj rovnosť žien a mužov, s čím súvisí ochrana dôstojnosti. Čo sa týka ľudských práv, toto sú kľúčové hodnoty.
Keď spojíme tieto hodnoty s prednosťou práva a úlohou európskych súdov, potom napríklad Európsky súdny dvor môže konštatovať, že štát nedostatočne chránil napríklad dôstojnosť konkrétneho človeka, hoci národné právo ochranu dôstojnosti toho človeka v nejakej konkrétnej situácii nevyžadovalo. Európske právo nám tak poskytuje štandard ochrany aj v oblastiach, kde nám ho neposkytne domáce právo, práve preto, že európske hodnoty sa presadia pred národnými. Toto bolo jasné, aj keď sme vstupovali do EÚ.
Doteraz sa to veľmi nespochybňovalo.
Ak si teraz povieme, že naším cieľom bolo napríklad získať pristúpením k EÚ eurofondy, tak to nedáva zmysel. Vstupovali sme totiž do nejakého hodnotového priestoru. Iste, takého, ktorý rešpektuje národnú identitu, ale národnou identitou nemôže byť nedodržiavanie ľudských práv. To, v čom je novela v priamom rozpore s európskym právom, veľmi diplomaticky, ako to už typicky býva, povedala Európska komisia (EK) v liste poslankyni Márii Kolíkovej, ktorý zverejnila.
Nevieme, ako komunikovala Komisia s vládou, vieme však, že ten dialóg bol dlhý a intenzívny. Pri medzirezortnom pripomienkovom konaní aj na ľudskoprávnom výbore mi ľudia, ktorí koncipovali a písali novelu, povedali, že Komisia je s novelou OK. Bolo zjavné, že to nemôže byť pravda. Problém s európskym právom tam, samozrejme, bol a stále je. A teraz to aj EK jednoducho v liste, ktorý poslala poslankyni Kolíkovej, a teda isto aj v komunikácii s vládou, explicitne povedala.
Rozumne sa dá predpokladať, že obsah listov vláde a pani Kolíkovej bol podobný, list vláde bol azda dôraznejší a podrobnejší. Komisia nerieši veci tak, že napíše dramatické politické vyhlásenie. Takže ak v EK napíšu, že sú znepokojení, lebo nebol dodržaný princíp prednosti európskych zákonov, tak je to znepokojenie, v ktorom sa diplomatickým jazykom hovorí, že je tam silný problém s prednosťou práva, že je zle nadefinovaná národná identita, lebo je postavená inak ako v zmluvách, a to tam nemôže ostať.
Napokon, v liste od komisára pre spravodlivosť Michaela McGratha máte aj časti, ktoré sa týkajú ľudských práv, a vyslovene sa upozorňuje, že obsahom ústavy nemôže byť porušenie zákazu diskriminácie ľudí.
Komisár v liste, ktorý napísal poslankyni Kolíkovej po jej dopyte, teda explicitne povedal, že v novele ústavy, ktorá je v parlamente, sú tri problémy: problém s prednosťou práva, problém s národnou identitou, problém so zákazom diskriminácie. Dá sa predpokladať, že vláde to Komisia povedala ešte jasnejšie.
Podľa mňa je už aj toto dosť.
Samozrejme, významná je aj rýchlosť reakcie EK na otázku o problémoch, keďže minister spravodlivosti odmietol povedať, aké problémy Komisia vidí. Na otázku potom EK reagovala prakticky obratom, to je rarita a ukazuje to na vážnosť situácie. Nedá sa teda teraz hovoriť, že veď nám to z EÚ nepovedali a teraz prídu nejaké sankcie. Každý, kto vie, ako komunikuje Komisia, si to domyslí.
Môže sa stať, že ak bude táto novela prijatá, Ústavný súd SR nakoniec rozhodne, že niektoré jej časti sú v rozpore s textom ústavy?
Aj áno, aj nie. Je to vylúčené v tom, že ústavný súd nemôže rozhodovať o súlade ústavného zákona s ústavou od novely ústavy v roku 2021. Tá reagovala na iné rozhodnutie ústavného súdu, ktoré použilo takzvanú formulku ochrany materiálneho jadra na to, aby zrušilo aj na ústavnej úrovni sudcovské previerky. Bolo to veľmi kontroverzné rozhodnutie a ústavný súd si právomoc „zrušiť“ časť ústavy vyvodil z iného článku, nemal ju explicitne. Ústavodarca na to reagoval tak, že nemôže skúmať súlad ústavného zákona s ústavou, lebo by skúmal súlad predpisov rovnakej právnej sily. Musí byť niečo, čo je vyššie hierarchicky, s čím budete skúmať súlad niečoho hierarchicky nižšieho.
A teraz k tomu „áno“ zo začiatku odpovede. Ostal totiž ešte zachovaný priestor pre ústavný súd, ak by našiel vôľu na skúmanie súladu novely ústavy alebo akéhokoľvek ústavného zákona s materiálnym jadrom ústavy, ktoré je postavené akoby nad ústavou. Materiálne jadro má byť nejaká podstata ústavy, nejaké podstatné ustanovenia a hodnoty. Ústavný súd tam už v minulosti dal aj ľudské práva a právny štát. Potom v jednom rozhodnutí sám ústavný súd po tejto novele povedal, že ak by išlo o vážne zásahy do ústavného poriadku, ktoré narúšajú podstatu fungovania štátu, tak ústavný súd môže preskúmať aj súlad ústavného zákona s materiálnym jadrom. Teda v tomto zmysle by mohol skúmať súlad novely ústavy, ak by bola prijatá s nadústavným materiálnym jadrom ústavy. Chcem však zdôrazniť, že toto nie je argument, aby sme nechali tieto veci na ústavný súd.
… A spoľahli sa na to, že ich upraví.
Tá koncepcia materiálneho jadra je v našom priestore relatívne novým pojmom, hovorí sa o nej dlhšie, možno 10 až 15 rokov. Začala sa používať v Českej republike a bola prebratá z Nemecka. Nedá sa jednoducho predpokladať, či by ústavný súd vôbec prijal návrh na preskúmanie novely ústavy s materiálnym jadrom na ďalšie konanie, nieto ešte robiť hypotézy, ako by rozhodol.
Keď sa prijímala právna úprava, ktorá povedala, že ústavný súd nemôže skúmať súlad ústavného zákona s ústavou, ja som argumentovala v prospech tej úpravy. Vychádzala som z toho, že v čase, keď sa budú robiť také veľké zásahy do ústavného systému, ktoré by povedzme rozbíjali rovnosť, demokratickosť či právnosť – teda v čase, keď vznikne v parlamente ústavná väčšina, ktorá by bola ochotná urobiť také vážne zásahy do ústavy, ktoré by narúšali jej podstatu, typovo niečo ako zákaz voliť osobám rómskej národnosti, teraz to preháňam –, tak v takom čase, nech už by rozhodol ústavný súd akokoľvek, parlamentná väčšina už aj tak nebude dodržiavať to rozhodnutie ústavného súdu.
Ak 90 ľudí zdvihne ruku za podobnú hrôzu, tak ústavný súd vás nezachráni, lebo poslancom už je jedno, čo hovorí ústavný súd – to bol môj argument. Opakujem, nespoliehajme sa na ústavný súd, jednoducho treba budovať občiansku spoločnosť a sústrediť sa na to, aby sa do Národnej rady SR (NR SR) nikdy nedostala taká väčšina, ktorá vie prijať takéto ľudskoprávne hrôzy.
Táto novela je drobným krokom týmto smerom.
Nie drobným, ale fakt veľkým krokom, hoci to tak nevyzerá, ktorý prichádza v tom „baránkovom rúšku“. Slová ako národná identita či zvrchovanosť nevyzerajú zle, veď prečo by sme si nemohli sami rozhodovať?
Prečo by mali o nás rozhodovať Maďari alebo Česi, všakže?
Alebo nejaké cudzie súdy. A nepovie sa, že na tých európskych súdoch máme aj my svojich zástupcov, aj my sme pristúpili k európskym pravidlám. Môj argument bol vtedy taký, že posledným ochrancom ústavnosti nemôže byť vo finále ústavný súd, ale musí ním byť občianska spoločnosť. Rozhodnutia ústavného súdu môžu byť nerešpektované, ale my ako občania a občianky máme zabrániť tomu, aby sa vôbec niečo takéto s ústavou stalo.
Nechcem sa vás dotknúť, v mojom veku som už skeptikom až cynikom, ale podľa mňa ide o priveľmi dobromyseľný názor o tejto spoločnosti, od ktorej očakávate, že by bola schopná niečoho takéhoto. Veľká časť tejto spoločnosti sa pri konflikte v susednej krajine postaví na stranu agresora. Zaujímalo by ma, či jednoducho nemáte priveľmi pozitívnu mienku o spoločnosti, v ktorej žijeme…
Rozumiem, ale prečo potom od takej spoločnosti očakávať, že bude rešpektovať rozhodnutia ústavného súdu?
Európska komisia v liste poslankyni Kolíkovej dôrazne odporúča predstaviteľom Slovenska, aby zohľadnili ich pripomienky a zabezpečili, aby akékoľvek zmeny ústavy boli v súlade s právom EÚ. Čo nás teda čaká: novela ústavy bude alebo nebude prijatá, ústavný súd sa jej bude alebo nebude venovať. Jestvuje ešte nejaká iná inštancia, ktorá môže povedať, že text novely je proti všetkým pravidlám EÚ?
Môže sa začať infringement, konanie o porušení práva EÚ. Takéto konania boli začaté aj proti Poľsku a Maďarsku, niektoré sa týkali aj práv transrodových ľudí, práva zhromažďovať sa, pochodov, práva združovať sa, teda občianskeho sektora. Môžete mať teda konanie pred Súdnym dvorom EÚ, môžete mať finančné sankcie ako Maďarsko, je to postupný mechanizmus, a vo finále môže byť až problém so zablokovaním hlasovacích práv. Osobne to teraz neviem odhadnúť.
Existuje však možnosť sankcií za takýto text novely?
Áno, samozrejme, je možné sankcionovať porušovanie konkrétnych ustanovení európskeho práva aj porušovanie hodnôt EÚ. A navrhovaná novela právny základ na také porušovanie buduje a je v priamom rozpore s princípom prednosti európskeho práva. Komisia môže začať konanie o porušení európskeho práva a v Zmluve o EÚ je aj špeciálny článok na spätnú väzbu k nedodržiavaniu hodnôt Únie, napríklad princípov právneho štátu, pričom dodržiavanie princípov právneho štátu je rozpočtovo naviazané aj na mechanizmus eurofondov a iných európskych prostriedkov. Ako príklad som už predtým spomínala Maďarsko, ktoré nedodržiavalo podmienky európskeho práva týkajúce sa azylového práva a minulé leto dostalo sankciu 200 miliónov eur a za nenapravenie situácie je sankcia každý deň milión eur od minulého leta.
A rok má 365 dní.
Áno, teraz je to na úrovni asi 500 miliónov eur. Nehovorím, že to budú podobné sankcie, ale existujú mechanizmy, ako vymáhať európske právo.
Teraz budem špekulovať. Z akých dôvodov môžete chcieť odísť z európskeho priestoru, keď 90 percent verejných investícií tvoria európske peniaze, doteraz sme dostali asi 24 miliárd vďaka členstvu v EÚ. Ako sa dajú vnímať signály o tom, že treba vedieť, ako z EÚ odísť či signály o neutralite, ak nie ako snaha rozvoľňovať vzťahy medzi Slovenskom a EÚ a dostať sa do nejakého zvláštneho priestoru medzi „koalíciou ochotných“ a Ruskom?
Neviem, ako inak sa to dá čítať, nič iné mi nenapadá, neviem to interpretovať inak ako otváranie dverí na premýšľanie o tej otázke. Veď prečo by to človek spomínal, ak by nad tým nepremýšľal? Sledovala som situáciu vo Veľkej Británii, ktorá predchádzala hlasovaniu v referende o vystúpení z EÚ, a „balóniky“ a myšlienky na odchádzanie z EÚ sa tam vypúšťali v roku 2015. Najprv bola len otvorená možnosť o referende a ani samotný premiér Cameron neprezentoval naratív, že treba odísť, ale vraj malo ísť len o potvrdenie si legitimity, že tam chceme byť. Samotná diskusia však otvorila viaceré témy a napokon sa ukázalo, aké je to veľmi komplikované.
Situácia pred brexitom a u nás sa zdá byť veľmi podobná. Dá sa uvažovať, či napokon neopakujeme britský scenár?
Desať rokov po brexite existujú aj iné mechanizmy ovplyvňovania verejnosti. Mne to pripadá ako vypúšťanie meteorologických balónikov a zisťujú sa reakcie verejnosti, ale už je tá myšlienka v priestore. Nevnímala by som to ako otváranie nových tém, ktoré si vyžiadajú reakciu, ani by som netvrdila, že je tu jasná snaha úplne vystúpiť z EÚ, ale prinajmenej je to púšťanie balónikov, ktoré rozvoľňujú vzťah k EÚ. A navrhovaná novela nie je priateľská k právu EÚ, práve naopak. Ako inak sa to dá čítať, ako že odchádzate od nejakých hodnôt a lojalita smeruje inde, mimo priestoru EÚ a Rady Európy?
V odbornom stanovisku k návrhu novely ústavy, ktoré ste sformulovali s viacerými ústavnými právnikmi a ktoré neskôr podpísal vari každý, kto niečo v ústavnoprávnej obci znamená, sa v závere nachádzajú štyri významné zhrnutia:
Prvé: Navrhovaná novela je nezlučiteľná so záväzkami vyplývajúcimi z práva EÚ a medzinárodného práva a vytvára právny základ na vzdialenie sa od hodnôt EÚ a Rady Európy. Novela zároveň odporuje princípu prednosti práva EÚ. Mala by silný odstredivý účinok vo vzťahu k nášmu členstvu v týchto organizáciách.
Druhé: Novela by oslabila až znemožnila vymožiteľnosť medzinárodného práva a práva EÚ na Slovensku. Výrazne by tak oslabila ochranu ľudských práv jednotlivcov.
Tretie: Novela obsahuje vágne a nedefinované pojmy a formulácie, ktoré vytvárajú právnu neistotu.
Štvrté: Novela zavádza spätné odvolanie súhlasu s medzinárodnými záväzkami, čo priamo porušuje základné princípy medzinárodného práva, konkrétne princíp pacta sunt servanda (medzinárodné zmluvy sú záväzné pre zmluvné strany a musia byť plnené v dobrej viere) a princíp spočívajúci v nemožnosti štátu dovolávať sa svojho vnútroštátneho práva ako dôvodu neplnenia medzinárodných záväzkov.
O niektorých sme už hovorili – môj sumár znie, že situácia s touto novelou je veľmi vážna, a to sme sa ešte nedostali k tzv. bioetickým otázkam typu „dvoch pohlaví“.
Samozrejme, ja to beriem veľmi vážne a teraz sú tieto závery skupiny právnikov a právničiek potvrdené aj stanoviskom Európskej komisie v korešpondencii so SR. Tieto závery sú expertne vyargumentované. Novela ústavy, ktorá je v druhom čítaní a bude sa o nej hlasovať zrejme už v septembri, je skutočne protieurópsky napísaná. Na týchto záveroch sa zhodlo veľa odborníkov bez ohľadu na ich hodnotovú orientáciu na poli konzervatívec/liberál. Tie obavy sú proste veľmi silné.
Jedným zo záverov je, že „novela by oslabila až znemožnila vymožiteľnosť medzinárodného práva a práva EÚ na Slovensku. Výrazne by tak oslabila ochranu ľudských práv jednotlivcov“. Ako má vnímať toto konštatovanie bežný občan? O čom to vypovedá?
Že ak sa ten občan dostane do hľadáčika silnejších, ak bude nejakým spôsobom nepopulárny alebo nepohodlný, tak jednoducho existuje spôsob, ako ho vyňať z ochrany medzinárodných súdov.
ZÁVER ROZHOVORU SI PREČÍTAJTETU.
