Po sérii incidentov na východnom krídle Severoatlantickej aliancie je zjavné, že Rusko cielene skúša prah jej bolesti a spôsob reakcie. Najprv 10. septembra vniklo do poľského vzdušného priestoru 21 ruských dronov. Začiatkom septembra nasledovali podobné útoky na Rumunsko. Napokon 12. septembra tri ruské stíhačky MiG-31K zotrvali v estónskom vzdušnom priestore nekonečných dvanásť minút!
Namiesto ojedinelých „zblúdených“ strojov tu vidíme opakujúcu sa schému. Bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský hovorí, že „to určite nie sú izolované incidenty“. Podľa neho už roky čelíme hybridnej vojne, ktorá má „rôzne fázy a podoby“ a v ktorej Moskva „testuje pevnosť a limity našej kolektívnej obrany“.
Rozdiel medzi jedným dronom a dvadsiatimi či medzi pár sekundami a dvanástimi minútami v cudzom vzdušnom priestore je zo strany Putinovho Ruska politickým aj vojenským signálom.
Opatrná Aliancia, rázne Poľsko
NATO reagovalo identifikáciou a „vyprevadením“ ruských strojov mimo Estónska. Generálny tajomník Mark Rutte zdôraznil, že ak to bude nutné, Aliancia je pripravená ciele vyhodnotené ako hrozbu aj zostreliť. Zatiaľ však volí zdržanlivosť, čo má zrejmý cieľ: nenechať sa zatiahnuť do eskalačnej špirály, ktorú by si želal Kremeľ.
Wlachovský pripomína, že turecký precedens z roku 2015, keď Turci zostrelili ruskú stíhačku, ktorá vnikla do ich vzdušného priestoru, dnes nie je priamo použiteľný: „To bolo v roku 2015. A medzinárodná situácia zďaleka nebola taká napätá, ako je dnes. Myslím, že ak by sa tieto incidenty opakovali, spojenecké krajiny už pristúpia k tvrdým reakciám. Bol by som nerád, keby si to Rusko zle vyhodnotilo – ako zelenú k ďalšej eskalácii a provokáciám.“
Poľský premiér Donald Tusk však hovorí otvorene: akýkoľvek objekt, ktorý naruší náš vzdušný priestor, bude bez diskusie zostrelený. „Tu nie je priestor na debatu,“ vyhlásil. Pripomenul, že chce mať stopercentnú istotu, že ak dôjde k „akútnej fáze konfliktu“, Poľsko nezostane osamotené.
Na jeho slová nadviazal aj americký prezident Donald Trump, ktorý začiatkom týždňa v New Yorku vyhlásil: „NATO by malo byť pripravené zostreliť ruské lietadlá porušujúce aliančný vzdušný priestor.“ Podľa neho je to jediný spôsob, ako Moskve ukázať, že „NATO si chráni svoje nebo“.
Práve preto Aliancia spustila operáciu Východná stráž (Eastern Sentry), ktorá má posilniť protivzdušnú obranu celého východného krídla. Táto kombinácia deeskalácie a tvrdého prahu má význam, no len dovtedy, kým to Moskva nepocíti ako reálnu hrozbu.
Trpká lekcia pre Bratislavu
Európska komisia medzičasom zvolala rokovanie o „múre proti dronom“ so siedmimi štátmi prvej línie a s Ukrajinou. Slovensko ani Maďarsko však pri tomto stole nebudú. Ide o politický odkaz a Wlachovský to hodnotí jasne: „Pripisujem to strate dôvery našich partnerov. Je to výsledok stupidity, arogancie a zlej politiky, ktorá nás vzďaľuje od našich prirodzených partnerov a spojencov. Pretože Slovensko je Západ. Ale konanie slovenských predstaviteľov o tom nesvedčí.“
Strata dôvery znamená obmedzenejší prístup k informáciám, pomalšiu koordináciu a horšiu pripravenosť – a to v čase, keď sa ruské provokácie množia. „Myslím, že v našej pripravenosti sme mali byť už oveľa ďalej. Čím pripravenejší a rezolútnejší budeme, tým menšie je riziko. A my už meškáme,“ konštatuje Wlachovský a dodáva, že „nie sú pripravené opatrenia napríklad na zneškodnenie dronov, tu sa máme čo učiť od Ukrajincov, ktorí s tým už majú praktické skúsenosti.“
Práve Ukrajina ukazuje, ako vybudovať vrstvenú sieť senzorov a tzv. efektorov, teda prostriedkov protivzdušnej obrany schopných reálne zničiť cieľ, od rušičiek až po rakety. Únia by podľa Wlachovského mala zrýchliť financovanie týchto „senzorovo-efektorových“ reťazcov pozdĺž hranice, NATO ich zas má prepojiť so svojimi systémami velenia. Kľúčové je, aby pilot či operátor protivzdušnej obrany vedel v minútach, nie v hodinách, kto nesie zodpovednosť a aké sú pravidlá zapojenia do akcie.
Dôležitým rámcom sa má stať aj „plán obrannej pripravenosti“, ktorý predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstaví na samite v Kodani 1. októbra. Do roku 2030 má obsahovať kroky, ktoré zvýšia schopnosť Európy čeliť hybridným i konvenčným hrozbám.
NA SNÍMKE: Generálny tajomník NATO Mark Rutte počas tlačovej konferencie v sídle NATO v Bruseli v utorok (23. septembra 2025) odpovedá na otázky o reakcii NATO na provokácie Ruska vo vzdušnom priestore Severoatlantickej aliancie.
ZDROJ: SITA/AP Photo/Virginia Mayo
Čo má NATO urobiť
Ja načase zbaviť sa ilúzií. Ruské vpády do vzdušného priestoru štátov Aliancie nie sú „chybami navigácie“, ale súčasťou kampane, ktorá má Západ unaviť a rozdeliť. Preto NATO musí konať: zrýchliť operačné nasadenie Eastern Sentry, posilniť trvalú pohotovosť stíhacích letiek a mobilných tímov protivzdušnej obrany v Poľsku, Rumunsku a Pobaltí a urobiť z „múru proti dronom“ nadnárodný program s jednotnými štandardmi.
Wlachovský upozorňuje, že „aj keď my (Západ) sa tvárime, že nie sme vo vojne s Ruskom, Rusko s nami vo vojne, tej hybridnej, už je“. Ak Západ bude naďalej podceňovať riziko „veľkej vojny“, Kremeľ pridá ďalšie testy – od dronov nad logistickými uzlami cez prelety nad energetickými platformami až po ďalšie vniknutia stíhačiek. Odpoveď preto nemá byť teatrálna, ale systémová: moderné senzory, jasné pravidlá zapojenia a politická jednota rázne zasiahnuť v prípade, ak to bude potrebné.
NATO nemusí reagovať s horúcou hlavou, ale musí reagovať viditeľne. A Slovensko – ak chce byť súčasťou riešenia, nie problému – sa musí vrátiť tam, kam patrí: do kruhu dôvery. Pretože v tejto hre nejde len o nervy, ale aj o bezpečnosť ľudí v štátoch NATO – vrátane Slovenska.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna v príhovore počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN v pondelok (22. septembra 2025) ukazuje fotografiu ruského stroja, ktorý narušil vzdušný priestor jeho krajiny.
