Minister financií Ladislav Kamenický si nedávno pochvaľoval, že agentúra Standard & Poor’s odmenila Slovensko za ochotu upratovať v štátnych financiách. Ponechala mu totiž rating A+, čo je stále veľmi slušná úroveň. Ficov financmajster však pravdaže prezradil iba tú krajšiu časť reality, tou horšou je, že rating zostáva s negatívnym výhľadom. Agentúra je teda v strehu a do roka-dvoch môže svoje hodnotenie zhoršiť.
Čo Kamenický tiež zabudol povedať, je, že Slovensko sa pod jeho vedením na upratovanie iba hrá. V skutočnosti je konsolidácia verejných financií zdieraním občanov a firiem a zvyšovaním daní, aby štát mohol rozhadzovať ešte viac. O šetrení na strane vlády nie sú žiadne správy.
Načo sú ratingy?
Prečo sú ratingy také dôležité a čo nám hovoria? Sú to takpovediac známky, ktoré zahraniční analytici dávajú krajinám podľa toho, akú majú finančnú disciplínu. Signalizujú, akým veľkým rizikom je požičať peniaze tej či onej krajine a či v budúcnosti nebude mať problém pôžičky splácať.
Ak má krajina veľmi zlú známku, dokáže si požičať len za vysoké úroky, prípadne vôbec. To sa rovná napríklad radikálnemu zníženiu sociálnych dávok, dôchodkov, platov štátnych úradníkov, obmedzeniu zdravotnej starostlivosti a podobným ťažkostiam.
V prípade Slovenska je problémom najmä každoročný vysoký deficit verejných financií, ktorý sa nedarí dostať pod kontrolu. Práve v čase, keď minister Kamenický ohlásil tretie kolo konsolidácie, ministerstvo vnútra si obstaráva desiatky luxusných limuzín po 120-tisíc eur, pričom by stačilo takéto autá kúpiť aj za polovicu. A ušetrili by sa tým milióny.
V EÚ patrí Slovensko medzi najnezodpovednejších hospodárov. Podľa údajov Eurostatu sme vlani patrili medzi krajiny s najväčšou dierou vo verejných financiách (5,5 percenta HDP). Horšie ako my bolo na tom len Francúzsko, Rumunsko a Poľsko. Na porovnanie český schodok (2 percentá HDP) bol o viac ako polovicu nižší než ten slovenský.
Domáce úlohy
Rumunsko sa posledné mesiace trápilo s opakovanými prezidentskými a parlamentnými voľbami, takže nová vláda po nástupe zvýšila dane a pustila sa do vážnych úspor na strane štátu, aby obrovský deficit znížila. Napríklad aj razantným zvýšením dane z nehnuteľností alebo zmrazením dôchodkov a platov štátnych úradníkov. Na to Ficov kabinet nemá odvahu.
Poľské zvýšenie deficitu zasa pochádza prakticky iba z výdavkov na zbrojenie, ktoré krajina považuje za životne dôležité, aby sa v budúcnosti dokázala ubrániť prípadným útokom Putinovho Ruska. Poľská koalícia i opozícia sa v tom zhodujú a vzájomne podporujú. Horším prípadom je Francúzsko, ktoré sa zmieta v štrajkoch a demonštráciách, lebo vláda chce zvýšiť dôchodkový vek (zo 62 na 64 rokov), hoci ho má najnižší v EÚ.
Viacero vlád, ktoré chceli takúto „neslýchanú trúfalosť“ (v skutočnosti ekonomickú nevyhnutnosť) presadiť, už padlo. Najnovšie sa budúci premiér Sébastien Lecornu už radšej vyjadril, že to odloží, aby hneď nebol zosadený. Lenže štát si na taký luxusný dôchodkový systém nevie zarobiť, a tak deficit je obrovský a dlhy rastú a rastú.
Známky pre krajiny sú veľmi cennou odozvou analytikov na to, ako si robia domáce úlohy a poriadok vo financiách. Slovensko svoje dlhy žiaľ iba vŕši a vŕši, na konsolidáciu sa iba hrá a zavádza svojich občanov. Analytici sa však pozerajú na čísla, tých neoklame. Ak teda nezačne šetriť naozaj, prídu horšie známky.
