Aké sú Vianoce v Karakoši, odkiaľ pochádzate?
Niečo je veľmi podobné: všetci upratujú a pečú koláče. Na čo sme sa však ako deti vždy tešili a čo je pre nás typické, sú návštevy. Počas Vianoc sme vždy chodievali navštevovať príbuzných. Rodiny sú u nás veľmi veľké, napríklad môj starý otec mal dvanásť detí.
Keďže sme poznali každého, aj strýkov a bratrancov z obidvoch strán, bolo to množstvo ľudí. Každá návšteva, čo aj hodinová, znamenala sladkosti, koláče, nápoje, čo bolo krásne.
Karakoš je malé mesto, ale tej rodiny máte veľa. Dalo sa stihnúť vidieť sa so všetkými?
Museli sme si pripraviť logistický plán, aby sme nechodili po tých istých uliciach. V každej mestskej časti sme mali pár rodín. Veľakrát sme to nestihli za jeden deň, museli sme pokračovať aj v druhý vianočný sviatok.
Keď sme to poobiehali, ešte sme museli počítať s tým, že sa návštevy odplácali – celá rodina teda prišla postupne navštíviť nás.
Vianoce ani tu na Slovensku nie sú bez sladkého pečiva či kapustnice. Čo typické patrilo na iracký vianočný stôl?
Záležalo od rodiny, čo si pripravila, ale typická je kubba. Je to jedlo z krúp a vo vnútri je plnka z teľacieho alebo hovädzieho mäsa. Čo sa týka koláčov, sú veľmi sladké, v ceste je vždy veľa orechov, kokosu či datlí.
Na iracký vianočný stôl sa všetko položí naraz, neprinášajú sa chody jeden po druhom ako tu. Polievka sa jedáva s hlavným jedlom kvôli lepšiemu tráveniu, nie je prípravou žalúdka ako na Slovensku.
Na stole je veľa šalátov, v ktorých musia byť olivy, čo sú typické stromy pre Irak, a tiež kyslé uhorky. Tie sa však pripravujú úplne inak ako v Európe.
Po hlavnom jedle bolo na rade ovocie, pomaranče, datle, hrušky, tie sú v záhrade pri každom dome. A potom už len plno sladkostí a iracký čaj.
Na Slovensku je nepísaným pravidlom zjesť z každého štedrovečerného jedla aspoň trošku. Dala sa zvládnuť iracká štedrá večera?
V prvom rade treba vedieť, že ako sýrski kresťania na Štedrý deň stále dodržiavame prísny pôst.
Slávnostný čas spojený s jedlom a aj alkoholom prišiel až po návrate z bohoslužieb, teda 25.12. Mnohé rodiny začali hodovať až skoro ráno po návrate z kostola.
Doma už máte postavený vianočný stromček. Patril aj k Vianociam v Iraku?
Irak je veľmi ovplyvnený americkou kultúrou, pretože Američania u nás boli niekoľko rokov. Prišlo to od nich a, samozrejme, aj z amerických kanálov, ktoré sme sledovali v televízii. Takže stromčeky k našim Vianociam patria tiež, robieva sa to.
Ako to máte s darčekmi?
U nás sa trochu mieša svätý Mikuláš s Vianocami. Vianočné darčeky nosí osoba oblečená ako tento svätec, s bradou a v červenom. U nás v Karakoši bola skupina dobrovoľníkov, ktorí o polnoci chodili s vyzdobeným autom a pustenou hudbou po meste.
Ku každému domu hádzali balíčky s darčekmi. V nich boli sladkosti alebo hračky pre deti. V Karakoši bolo aj zopár domov moslimov, ale aj oni dostali darčeky. Boli šťastní, že sa na nich nezabudlo.
Ste kresťan. Ako sa vám darilo prežívať sviatky z pohľadu vašej viery?
Veľakrát si ľudia predstavujú Irak ako moslimskú krajinu. V Karakoši, ktorý mal okolo 50 000 obyvateľov, z nich 98 % chodilo do kostola. V meste ich je desať, ale počas Vianoc boli všetky plné, ľudia stáli aj vonku, lebo dnu sa už nevošli. Bolo veľmi povzbudzujúce vidieť to.
Bohoslužby pritom boli pôvodne o polnoci, neskôr sa kvôli bezpečnosti a pre zákaz vychádzania museli posunúť na večerný čas okolo šiestej-siedmej. Trošku to skrátilo aj obrady, ktoré inak trvajú tri-štyri hodiny, čo je pre nás členov Sýrskej katolíckej cirkvi bežné.
Irak má za sebou náročné obdobie. Poznačilo to aj prežívanie Vianoc?
Veľmi ťažká situácia bola u nás v rokoch 2003 až 2010. V Iraku v dôsledku terorizmu nebol tovar. Ľudia síce chceli kupovať, ale nemali čo, iba elitná skupina, ktorá nakupovala zo zahraničia. Obyčajný človek videl banány až na Vianoce, boli veľmi drahé.
Pre náročnú situáciu v Iraku ste začali nový život na Slovensku, máte tu už svoju rodinu. Čo bolo náročné prijať z typických vianočných slovenských zvykov?
Osobne vnímam Vianoce viac duchovne, to materiálne pre mňa nie je podstatné. Kapustnicu však nemám veľmi rád, zjem ju, len keď som hladný a nie je nič iné. Som zvyknutý na iné chute.
Každá nová rodina si potrebuje nastaviť svoje zvyky. Vy s manželkou máte každý iné kultúrne korene. Ako ste to spojili?
Do našej rodiny som s podporou manželky priniesol kultúru stretávania sa a vzťahov. Na Štedrý deň teda chodíme sláviť slovenské Vianoce k mojim svokrovcom, na druhý deň ideme k mojej rodine, kde si užijeme tradičné iracké jedlá.
Chceme byť s ľuďmi a nezostať zavretí vo svojejj bubline. Je skvelé spoločne prežívať radosť s inými. Vždy sme radi, keď môžeme byť so svojimi rodinami.
Koleda z Iraku, ktorá priblíži atmosféru kresťanských Vianoc:
Video: Youtube.com
