Medzinárodná iniciatíva Červená streda upozorňuje na všetkých, ktorým sa upiera slobodný prejav viery. Na Slovensku sa okrem červeného nasvietenia kostolov a verejných budov koncom novembra pripomenula v Kostole Svätej rodiny v Bratislave-Petržalke omšou a svedectvom prenasledovaného kresťana z Nigérie.
Prenasledovaných pre vieru spomínali počas akcie, organizovanej slovenskou pobočkou medzinárodnej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Bohoslužbu viedli veľvyslanec Svätej stolice nuncius Nicola Girasoli a košický eparchiálny biskup Cyril Vasiľ. Ako biskup Vasiľ pripomenul v kázni, prenasledovanie ostáva, menia sa len spôsoby. Pripomenul tiež, že máme povinnosť nezabúdať na tých, ktorí trpia pre vieru, aj keď ich nemáme priamo pred očami.
Červená streda je pripomienkou slobody všetkých vyznaní viery, ba aj slobody neveriť. Podľa správy ACN sa náboženská sloboda porušuje v 62 krajinách. V 24 z nich existuje priame prenasledovanie pre vieru. Hodnotenie stavu náboženskej slobody hovorí o otvorenom násilí. Ide o zabíjanie, väznenie, ničenie, prípadne konfiškovanie bohoslužobných miest.
Najviac prenasledovanou skupinou z dôvodu vierovyznania sú kresťania. Podľa údajov ACN trpí pre vieru 220 miliónov z odhadovaného počtu 2,4 miliardy kresťanov na svete. Tejto skupine veriacich bola venovaná slovenská iniciatíva Červená streda 2025.
Zlikvidovať stopy
Špeciálnym hosťom programu bol Nigérijčan Martins Uchenna Obidiegwu, študent vysokej školy v Budapešti. Vďaka podpornému programu ACN pre prenasledovaných kresťanov prijali tohto mladého Afričana po šiestich rokoch pokusov na štúdium geológie a geofyziky v Maďarsku.
Stále udržiava kontakt s komunitou doma. Jeho krajina má trpký prívlastok najsmrteľnejšej pre kresťanov. Až 70 prenasledovaných kresťanov zo 100 pochádza práve z tohto kúta Afriky. „Minulý týždeň Boko Haram prepadol Školu sv. Márie, uniesli vyše 300 žiakov. Nemáme o nich žiadne správy. Poznám otca, ktorý tam mal tri deti. Keď sa to dozvedel, skolaboval a zomrel,“ hovorí Martins o situácii doma počas besedy v bratislavskej Farnosti Svätej rodiny.
Boko Haram je radikálnou islamskou povstaleckou skupinou, jej cieľom je vytvoriť z Nigérie čisto islamský štát. Útoky tejto skupiny v Nigérii sú namierené predovšetkým proti kresťanom. Je prepojená na teroristickú organizáciu al-Káida, Bezpečnostná rada OSN ju od roku 2014 eviduje v zozname teroristických organizácií.
Nigérijčan si trpký príbeh straty blízkych odžil sám – vinou Boko Haram prišiel najprv o otca, neskôr aj o mamu, ako najstarší sa musel postarať o päť mladších súrodencov. Podobných prípadov pribúda, rovnako ako stúpa počet nezvestných detí a dospelých.
V severnej časti Nigérie, odkiaľ Martins pochádza, jednotky Boko Haram likvidujú celé dediny, ostáva po nich neobývateľná spúšť. Pri nájazdoch na kresťanské kostoly a komunity sa neuspokoja len so zabíjaním.
Bežnou praxou je spálenie tiel a domov, dokonca aj hádzanie zvyškov tiel do riek: „Majú pocit, že ak spália mŕtvych kresťanov a všetko okolo, podarí sa im vyhladiť všetky stopy po kresťanstve. Je to skutočná náboženská čistka,“ vysvetľuje nigérijský kresťan.
Násilie voči kresťanom sa podľa jeho vyjadrenia ťahá od čias jeho detstva vyše 20 rokov. Bol svedkom, ako sa z malých incidentov z nenávisti stal organizovaný tlak Boko Haram: „Postupne začali podnikať útoky a nájazdy predovšetkým na kresťanské mestá a komunity, vypaľovať kostoly, v severnej časti už nemáme takmer žiadne.“
Pasívne ticho vlády
Martins spomenul, že problémy zažíval on a jeho priatelia z kresťanskej komunity aj pri štúdiu, tlak islamu je silný vo vyučovacích predmetoch a myslení. Okrem diskriminácie sa stále objavoval tlak na prestup na islam s ponukou dobrej budúcnosti.
Prísľuby zahŕňali auto, prácu, manželku, pohodlný život. Niektorí z kresťanov ponuky prijali. Tlak na prestup na islam pocítil Martins paradoxne ešte aj po tom, ako ho Boko Haram pripravil o rodičov. Táto teroristická organizácia ovláda predovšetkým sever Nigérie, jej členovia sa však podľa jeho slov často infiltrujú do ďalších komunít, kde radikalizujú dovtedy pokojné moslimské obyvateľstvo.
Martins hovorí o skúsenosti, ako sa nenávisť šíri aj cez sociálne siete. Cez ne teroristické organizácie a útočníci obhajujú svoje konanie. Upozorňuje, že prejaviť inú vieru ako islamskú je v časti Nigérie napriek platným zákonom rizikové. Na niektorých miestach nemožno podľa neho vyjsť na verejnosť s Bibliou v ruke ani sa v nedeľu pekne obliecť do kostola, prostredie je plné strachu.
Uplatniť právo náboženskej slobody je za takýchto podmienok veľmi náročné. Diskrimináciu podľa Martinsovho vyjadrenia zažívajú tamojší kresťania dennodenne, pre ich vieru ich napríklad odmietajú ošetriť v nemocnici. Upozorňuje aj na druhotný ekonomický dosah útokov Boko Haram na farmárov, ktorým teroristické jednotky ničia úrodu bez možnosti náhrady.
Aj preto kresťania v Nigérii ťažko nesú alibistické ticho regionálnej vlády, na čele ktorej stoja moslimovia. Existuje dokonca aj podozrenie na skryté financovanie jednotiek Boko Haram, hovorí Martins. Násilie na kresťanoch vládni predstavitelia ticho tolerujú, hoci majú kresťania v celej krajine 55-percentnú prevahu nad moslimským obyvateľstvom.
V súčasnosti je podľa jeho slov hlasom nigérijských kresťanov len Katolícka cirkev. Problémom je sústavné umlčiavanie hlasu kňazov, ktorí pomenúvajú reálnu situáciu. Mnohí z nich dostávajú vyhrážky smrťou alebo im Boko Haram blokuje kontá na sociálnych sieťach.
Martins však verí v zmenu situácie vo svojej krajine a usiluje sa byť už teraz prínosom ako geológ a geofyzik. Vďaka prieskumom pôdy a kontaktovaniu nadácií sa podarilo v niekoľkých oblastiach odstrániť problém s nedostatkom pitnej vody, ktorú museli 20 rokov denne nosiť zo vzdialenosti 5 kilometrov. Je presvedčený, že kresťan má byť prínosom pre spoločnosť.
Mladý Nigérijčan ostal v centre záujmu aj po oficiálnom ukončení programu, usmievať sa neprestal ani napriek pokročilej hodine. Do Petržalky priniesol napriek svojmu ťažkému životu nádej a povzbudenie.
