Už len držať krok s tempom Maroša Žilinku v posledných týždňoch je náročné. Ani nehovoriac o analyzovaní, či glosovaní jeho kritických slov a konkrétnych činov. Pôvodne sa mal tento komentár začať Žilinkovým pondelkovým statusom na sieti Facebook.
Oznámil tam, že doručil Ústavnému súdu svoje stanovisko k podnetu poslancov, kde namietali nesúlad zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti s ústavou.
V tomto stanovisku navrhol ústavným sudcom, aby vyhoveli návrhu oznamovateľov (teda skupine opozičných poslancov) a aby vyslovili nález, že „skráteným legislatívnym konaním, transformáciou Úradu na ochranu oznamovateľov na iný úrad, spojenou so zánikom výkonu funkcií jeho vedúcich predstaviteľov a zmenou postavenia chránených oznamovateľov došlo k porušeniam viacerých článkov Ústavy SR“.
Prepad v korupcii
Momentálne je účinnosť zákona pozastavená rozhodnutím ústavných sudcov, takže Úrad na ochranu oznamovateľov ďalej pôsobí s pôvodným vedením na čele so Zuzanou Dlugošovou.
Deň po tomto stanovisku, ktoré potvrdilo Žilinkov status kritika predovšetkým mizerného boja proti korupcii, prišiel ďalší krok. Generálny prokurátor podal žalobu na Správnom súde v Bratislave pre neoprávnené preloženie policajta Petra Juhása z Úradu inšpekčnej služby na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Leviciach.
Touto žalobou reagoval na to, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nevyhovel jeho protestu, keďže Peter Juhás bol preložený bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov.
Kvôli kompletizácii situácie s korupciou na Slovensku treba spomenúť ešte jednu analýzu a jeden medzinárodný rebríček. Podľa informácie medzinárodnej organizácie Transparency International klesla Slovenská republika za posledný rok v rebríčku vnímania korupcie o dve miesta.
Aktuálne obsadzuje 61. pozíciu spomedzi 182 krajín. Vlani kleslo Slovensko v tomto rebríčku dokonca o 12 miest – čiže za poslednej Ficovej vlády sa prepadlo o 14 miest. V horšej pozícii sa v Európskej únii nachádzajú len Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko.
Väčší pokles ako Slovensko dosiahlo za posledné dva roky osem krajín – Bielorusko, Svazijsko, Egypt, Bulharsko, Eritrea, Mozambik, Rusko a Mexiko. Zrejme si treba zvykať, v akej spoločnosti sa počas tejto vlády budeme pohybovať.
Katastrofálny stav
V týchto dňoch Generálna prokuratúra zverejnila výsledky analýzy „Zhodnotenie postupu orgánov činných v trestnom konaní pri postihovaní zodpovedných osôb pre trestné činy daňové v súvislosti s novelami Trestného zákona vykonanými v roku 2024“.
Výsledky 29-stranovej analýzy, vypracovanej na základe výsledkov krajských a okresných prokuratúr, by boli v inom prostredí priam šokujúce. Na Slovensku však len potvrdzujú dávnejšie zistenia združenia Zastavme korupciu a potvrdzujú Žilinkove vyjadrenia z tlačovky, ktorá minulý týždeň tak nahnevala premiéra Fica.
Žilinka na nej reagoval na stretnutie s premiérom a oznámil viacero tristných čísel o prepade boja s korupciou za posledný rok. Podľa jeho slov sa „experiment s novelou Trestného zákona v časti korupcie a zvlášť zmena organizačnej štruktúry orgánov Policajného zboru nevydarili. Inštitucionálny rámec a stav boja proti korupcii v roku 2025 je katastrofálny“.
Podľa generálneho prokurátora bolo v roku 2025 o 70 percent menej odstíhaných osôb než v roku 2024 a o 67 percent menej obžalovaných. V porovnaní s rokom 2023 nastal pokles o 56 percent pri odstíhaných a 40 percent pri obžalovaných.
Ukázala na vinníka
Tieto významné čísla dokumentuje aj spomínaná analýza, venovaná vyšetrovaniu viacerých trestných činov, predovšetkým daňových. Zaoberá sa obdobím od prijatia novely trestného zákona v auguste 2024 do februára 2025.
Podľa nej sa muselo ešte pred začatím trestného stíhania skončiť 1152 prípadov, ale dokonca až 1169 prípadov sa skončilo aj po začatí vyšetrovania. Dá sa teda konštatovať a vďaka analýze prokurátorov generálnej prokuratúry aj argumentovať, že kritizovaná novela Trestného zákona bola mimoriadne ústretová voči daňovým podvodníkom.
Za príčiny tohto smutného stavu považuje predovšetkým zníženie trestov, skrátenie premlčacej lehoty a zvýšenie hraníc škody, ktoré umožňujú stíhanie.
Rovnako závažným dôvodom je, že „značná časť prípadov daňovej trestnej činnosti aktuálne patrí do vecnej príslušnosti poverených príslušníkov, ktorí s trestným stíhaním tohto druhu, spravidla skutkovo a právne náročnej trestnej činnosti nemajú potrebné skúsenosti“.
Asi nemožno lepšie vystihnúť marazmus, ktorý priniesli dôsledky noviel Trestného zákona.
Migy pre Ukrajinu
Do gradujúceho napätia medzi prokurátorskou obcou a súčasnou koalíciou priložilo polienko do ohňa aj rozhodnutie bratislavskej prokuratúry nestíhať bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa za darovanie stíhačiek Mig-29 a obranného systému S-300 Ukrajine krátko po jej napadnutí ruskými vojskami.
Možno očakávať, že súčasná koalícia bude mať veľký záujem na tom, aby ďalšieho generálneho prokurátora zvolila ešte pred parlamentnými voľbami, kým má väčšinu v NR SR. Marošovi Žilinkovi sa končí mandát v decembri 2027 a zrejme ho plánuje dokončiť.
Netuším však, prečo by sme mali Robertovi Ficovi veriť práve vtedy, keď hovorí, že „parlamentné voľby by mali byť v septembri 2027, ale je úplne evidentné, že celý politický život skončí niekedy v máji, maximálne v júni. Júl, august a september už bude klasická predvolebná kampaň. Ja si nemyslím, že je tu priestor na to, aby sme už niekedy v marci-apríli rozhodovali o generálnom prokurátorovi“.
Aj Robert Fico veľmi dobre vie, že mať generálneho prokurátora, ktorému dôveruje alebo ho nemať je príliš veľké pokušenie. A napokon, jeho pravá ruka Robert Kaliňák sa týmto zámerom ani netajil. Zámery Smeru teda ostávajú skryté, odhalí ich až predvolebný čas.
