Slovensko vlani ekonomicky neprekvitalo. Vládna konsolidácia verejných financií na úkor domácností a firiem ekonomiku škrtila a tá v roku 2025 narástla veľmi vlažne, o necelé percento. Hrubý domáci produkt (HDP), teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, stúpol vlani podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) o 0,8 percenta. Oproti roku 2024 bol rast o viac ako polovicu nižší.
Bol to najhorší výsledok HDP od roku 2022, keď sa ekonomika prepadla, lebo prechádzala cez ťažké obdobie energetickej krízy a čelila dôsledkom ruskej agresie na Ukrajine. Analytik Národnej banky Slovenska Michal Doliak uvádza, že ide o jeden z troch najslabších rastov za posledných 25 rokov.
Aj v porovnaní so susedmi rastie Slovensko slabo. Česká ekonomika si vlani polepšila o 2,5 percenta, čo je trojnásobne viac ako slovenská. Poľsko dokonca stúplo o 3,6 percenta. S ešte slabším hospodárskym rastom ako Slovensko zápasia Rakúsko (0,6 percenta) a Maďarsko (0,3 percenta). Na porovnanie nemecká ekonomika, na ktorú sú slovenská aj česká ekonomika silne naviazané, si vlani polepšila o 0,4 percenta, čo je však po predchádzajúcom poklese sľubný posun.
Od slabého k horšiemu
Nízky hospodársky rast na Slovensku pripisujú analytici na vrub najmä trápiacemu sa priemyslu a tiež domácnostiam, ktoré po rokoch míňania začali menej utrácať a viac šetriť. Oboje je okrem iného dôsledkom vládnej konsolidácie – zavádzania nových a zvyšovania existujúcich daní, odvodov či znižovania benefitov pre rodiny s deťmi.
Priemysel pritom vlani zažil ťažké obdobie aj bez vládnych zásahov. Musel bojovať s novými clami na dovoz do USA a len pomaly sa oživujúcim globálnym dopytom po technológiách a zariadeniach. Energetiku postihlo praktické zastavenie tranzitu ruského plynu cez Slovensko a meškajúce spustenie 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Automobilový priemysel musel na jednej strane stráviť zníženie exportu luxusných modelov do USA a Číny, na druhej strane sa mu darilo viac vyvážať do Európy. Lepšie na tom bola iba zbrojárska výroba. Tá však zatiaľ nie je taká rozsiahla, aby zásadným spôsobom ovplyvnila celkové čísla slovenského priemyslu.
Najviac sa úpadok priemyslu prejavil na konci roka. V decembri 2025 podľa ŠÚ SR klesol medziročne až o 8,5 percenta, za celý rok tak zaznamenal vyše 3-percentný úbytok svojej produkcie. Najviac sa na ňom podieľal prepad v energetike o vyše 15 percent, ale aj vo výrobe strojov o takmer 12 percent. Padali aj hutníctvo a výroba elektrických zariadení, zhruba o šesť percent.
Naopak, petrochémia narástla o 15 percent aj vďaka plnej produkcii po odstávkach, zvyšovala sa aj výroba v chemickom a potravinárskom priemysle či spotrebnej elektronike a mierne aj v automobilovom priemysle.
Pozitívne k rastu HDP tentoraz prispelo stavebníctvo, ktoré za celý rok narástlo o 7 percent. Pomohol najmä záver roka, keď sa dokončovali veľké stavby, ako napríklad tunel Višňové či železničná stanica v Žiline.
Trápenie priemyslu a nepresvedčivé výsledky obchodu a služieb priniesli v roku 2025 ďalší pokles zamestnanosti – o 0,2 percenta, teda rovnako ako v roku 2024. Slovenská ekonomika tak už druhý rok po sebe nevytvára pracovné miesta, začína to byť vážne. V Bratislave to zatiaľ necítiť, ale v odľahlých regiónoch to už prináša nárast nezamestnanosti a vysťahovalectvo.
Nádej v neistote
Do roku 2026 sa pozerajú podnikatelia s miernym optimizmom. Očakáva sa zotavenie energetiky pri nábehu 4. bloku Mochoviec. Rozbehnúť by sa mal aj zvyšok priemyslu vďaka oživeniu nemeckej ekonomiky či urovnaniu sporov o clá pri exporte do USA. Automobilkám sa už koncom minulého roka darilo lepšie.
Pomôcť by im mal aj nábeh produkcie elektrického Porsche Cayenne v Bratislave či modelov Kia EV2 a K4 v Žiline. Producenti na Slovensku si veľa sľubujú aj od podpory nákupu elektromobilov v niektorých západoeurópskych krajinách.
Stavebníctvo podporí dokončovanie novej automobilky Volvo pri Košiciach, rozbeh diaľničných projektov na Kysuciach či výstavby fabriky na batérie Gotion v Šuranoch. Silnie dopyt po bytových projektoch, keďže klesajúce sadzby na hypotéky ľudí opäť povzbudzujú do kúpy bytov a domov.
Horšie to bude so spotrebou domácností, ktoré vládne zvyšovanie daní a osekávanie čistej mzdy dotlačilo do neistoty, pokiaľ ide o budúcnosť. Typickou reakciou je obmedzovanie a odkladanie nákupov. Vlaňajšie predvianočné nákupy boli medziročne nižšie o päť percent, čo bol najväčší mesačný pokles tržieb maloobchodu za celý rok.
Ľudia najviac šetria na tovaroch dlhodobej spotreby, a tak predaj cez e-shopy podľa ŠÚ SR v decembri klesol medziročne o 15 percent a tržby hobbymarketov, nábytku a elektroniky o desatinu. Dokonca aj predaj v supermarketoch, kde sa predáva tovar dennej spotreby a niet veľmi na čom šetriť, sa v decembri znížil o 2,5 percenta.
Celkovo bol maloobchodný predaj za celý rok 2025 nižší o 1,2 percenta, pričom v roku 2024 vzrástol o 4 percentá. Opäť je to žalostný výsledok v porovnaní s Českom, kde sa maloobchodné tržby aj vlani zvyšovali. December je na Slovensku predzvesťou ťažkého roka 2026 pre obchodníkov, lebo sa očakáva, že ľudia budú ešte viac šetriť.
Lacné riešenia
Ťažké chvíle ekonomiky pod vplyvom bolestnej konsolidácie konečne prebudili aj vládu. Premiér Robert Fico sa nedávno nechal počuť, že opatrenia na tento rok sú posledné „dusiace“ a vláda musí pripraviť nástroje na oživenie ekonomiky.
Na začiatok by mohla siahnuť po tých rýchlych a lacných, ktoré nič nestoja. Napríklad zastaviť neprehľadné zmeny zákonov v parlamente, stopnúť oslabovanie právneho štátu či prestať ohýbať antikorupčné nástroje.
Podnikatelia volajú po stabilite daňového systému a legislatívy či očistení verejných obstarávaní od korupcie. Inak ich neistota a obavy v lepšom prípade nútia obmedzovať investície, v horšom ich dokonca vyháňajú zo Slovenska. Biedne výsledky slovenskej ekonomiky to už jasne dokazujú aj číslami.
