Keď sa vlani objavil pojem „konsolidácia“ ako marketingový názov pre opatrenia, ktoré mali zaplatiť najmä firmy a občania, odborníci zámery slovenského ministra financií Ladislava Kamenického kritizovali. Znížiť deficit štátu je podľa nich iste dobrým plánom. Avšak miesto toho, aby vláda šetrila na sebe, hodila takmer celú ťažobu konsolidácie na firmy a bežných ľudí.
Opozičná strana KDH napríklad vypočítala,že 95 percent dôsledkov konsolidácie budú znášať občania, kým štát iba zvyšných päť.
Vláda napríklad od tohto roku zvýšila základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 na 23 percent, daň zo zisku veľkých firiem z 21 na 24 percent, odvody za zamestnancov, poplatky za diaľnice a zaviedla nové dane: daň zo sladených nápojov a daň z bankových transakcií pre firmy i živnostníkov.
Logickou odpoveďou ekonomiky bolo jej pribrzdenie. Keď podnikatelia cítia tlak, reagujú zvýšenou opatrnosťou: tlmia výdavky, menej investujú, nepriberajú nových zamestnancov a viac financií odkladajú na horšie časy.
Podobne zareagovali aj občania. Pred koncom minulého roka si vopred nakúpili tovary a služby do zásoby ešte s nižšou DPH a od januára začali šetriť na oblečení, nábytku, športových potrebách či elektronike. To všetko sa dá odsunúť, nekúpiť hneď, uskromniť sa, počkať na akciu alebo kým si človek viac našetrí.
Opatrné nákupy, menej peňazí daní
Maloobchodné tržby ešte v januári kozmeticky rástli, potom však každý mesiac klesali. Za prvých päť mesiacov boli oproti vlaňajšku nižšie o 1,3 percenta. Na potravinách či drogérii ľudia až tak šetriť nemohli – jesť sa musí, piť tiež a umývať sa nemožno prestať.
V niektorých ďalších segmentoch maloobchodu však badať prudké prepady predaja, napríklad pri tovaroch na rekreáciu alebo kultúru (knihy, hračky, športové potreby) to bolo v máji medziročne skoro o štvrtinu menej, hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
V príjmoch štátu sa to rýchlo a badateľne prejavilo: menej nákupov znamená menší výber DPH, menej tankovania spôsobuje nižší prílev peňazí zo spotrebných daní a nižšie zisky firiem zas prinášajú menej financií z firemných daní.
Zvýšené odvody pre zamestnancov znamenali, že im firmy mohli menej zvýšiť platy, čo zas značí pomalší nárast príjmov z daní zamestnancov pre štát. Ľudia s vysokými príjmami sa navyše často virtuálne odsťahovali – nechali si vyplácať plat napríklad z českej alebo poľskej pobočky svojej firmy.
Samostatnou kapitolou je daň z pohybu na bankových účtoch, pri ktorej sa na internete objavili celé manuály, ako sa jej vyhnúť. Firmy si medzi sebou začali platiť kartou či hotovosťou. Prípadne odkladajú platby faktúr, aby ich potom zaplatili naraz jednou platbou a využili tak možnosť platiť čo najnižšiu čiastku tejto dane. Výsledkom je, že transakčná daň, na ktorej chce štát tohto roku vybrať takmer 600 miliónov eur, vyniesla do konca júna len biednych niečo vyše 40 miliónov.
Slabšie príjmy, vyššie dlhy
Rada pre rozpočtovú (RRZ) zodpovednosť už vydala vážne varovanie, že výpadok v príjmoch štátu môže byť tento rok až 1,1 miliardy eur. „Výber DPH zaostáva za tým, čo sa rátalo, ekonomika sa spomalila až o 0,4 percentuálneho bodu a s výhľadom ekonomického rastu na tento rok sme už pod 1,5 percentami,“zdôvodňuje pre STVRšéf oddelenia rozpočtových analýz a prognóz RRZ Pavol Maiher.
Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií SRnavyše očakávapokles zahraničného dopytu, ktorý sa premietne do utlmenia exportu a investícií a spôsobí tento rok pokles zamestnanosti. Ohrozených je asi šesťtisíc pracovných miest.
Môže to však byť aj horšie, pretože v prvom štvrťroku rástol hrubý domáci produkt (HDP), teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, medziročne iba o 0,9 percenta a druhý štvrťrok podľa čísel priemyslu a maloobchodu taktiež nevyzerá ružovo. Zamestnanosť sa od začiatku roka prestala zvyšovať a do štatistík úradov práce pribúda viac nezamestnaných ako vlani.
RRZvypočítala,že deficit verejných financií nebude vládou plánovaných 4,7 percenta HDP, ale až 5,2 percenta, čiže viac ako 7 miliárd eur. Znamená to ďalšie dlhy pre Slovensko, ktoré budú splácať najmä mladšie generácie. Zadlženosť sapodľa RRZ zvýšiz necelých 60 percent HDP v roku 2024 až na vyše 68 percent v roku 2028.
Na porovnanie v Českej republike sa očakával deficit verejných financií 2,2 až 2,3 percenta HDP, v čom sú už zarátané aj mimoriadne výdavky kvôli obnove zničeného majetku po povodniach. Bez nich by bol deficit okolo dvoch percent HDP. Štátny dlh bol v roku 2024 43,6 percenta HDP.
Blikajúce kontrolky
Všetky tieto varovné signály by mali slovenskú vládu prinútiť šetriť na výdavkoch štátu a poriadne vyberať dane. Veď podľaslov šéfa Finančnej správyJozefa Kissa stačí na každej z 200-tisíc oficiálne evidovaných pokladní zatajiť 10 eur denne a za rok štát môže prísť až o 480 miliónov eur na DPH aj dani z príjmu.
Ak vláda nezačne vážne upratovať vo verejných financiách, hrozí, že Slovensko sa dostane do dlhov tak hlboko, že štát nebude schopný vyplácať dôchodky, sociálne dávky či financovať políciu a úrady. Hovorí sa tomu bankrot štátu.
Miliardový výpadok daní však pre vládu stále nie je dostatočným mementom. Správa sa, ako keby štátna kasa bola bezodná. Napriek všetkým varovaniam sa totiž množia správy o obrovských netransparentných nákupoch, najmä na ministerstvách obrany a vnútra.
Naďalej sa počíta s neefektívnym plošným dotovaním cien energií pre obyvateľov, hoci veľká časť z nich by postupné zvýšenie cien zniesla bez zhoršenia životnej úrovne. Štát pritom málo využíva nástroje, ktoré by energie efektívne zlacnili, ako podpora zatepľovania, výmeny okien či plynových kotlov.
Krátkozrakosť a bolesť
Kúpa moderného kotla napríklad zníži spotrebu plynu v rodinnom dome o 30 až 40 percent. Takéto investície by navyše tvorili pracovné miesta aj v odľahlých regiónoch, čo by štátu prinieslo ďalšie dane.
Krátkozraká politika vlády nepodporovať rozvoj, ale brzdiť ho novými daňami a zdražovaním práce sa už prejavuje vyššími cenami v obchodoch, slabšou zamestnanosťou, spomalením ekonomiky a odchodom firiem zo Slovenska.
Ak bude vláda v takejto hospodárskej politike pokračovať, povedie to k ďalšiemu ekonomickému úpadku krajiny, najmä na severovýchode a juhu stredného Slovenska a obyvatelia to budú stále viac cítiť na svojich peňaženkách a v znižovaní ich životnej úrovne.
