Autokrat Viktor
Vráťme sa ešte k obom úvodným momentom z perexu.
Maďarský premiér Viktor Orbán 26. júla v prejave v rumunskom Sedmohradsku, kde sa každý rok stretáva s predstaviteľmi maďarskej menšiny, o. i. povedal, že „nedovolíme (opozícii) zostaviť vládu, pretože chceme, aby Maďarsko malo vládu, ktorá bude pre mier a pre národ“. Netuším síce, ako by mohol Orbán zabrániť potenciálnemu víťazovi v maďarských voľbách, aby prevzal moc (podľa prieskumov má dlhodobo väčšiu podporu líder strany TISZA Péter Magyar), ale tento zámer diskvalifikuje Orbána aj spomedzi neliberálnych demokratov a potvrdzuje, že prinajmenej mentálne Viktor Orbán do EÚ nepatrí.
Pellegriniho sestra
Na otázku, prečo v Hlase tajili 300-tisícovú pôžičku na kampaň Petra Pellegriniho pred prezidentskými voľbami, ktorú strane poskytla firma jeho sestry Evy Pellegrini, odpovedal minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, že nechceli, aby to niekto zneužil v kampani: „Viete veľmi dobre, že by to bolo súčasťou predvolebnej kampane, a že by si rôzni zakomplexovaní nešťastníci so sáčkami od košov na hlavách z toho začali robiť srandu. Rozhodli sme sa takto aj z taktických dôvodov, že sa tá pôžička splatila z darov,“ povedal Šutaj Eštok v rozhovore pre HN televíziu. Čím nezvratne potvrdil, že strana Hlas jednoznačne porušila v prezidentských voľbách zákon o politických stranách a politických hnutiach. Aby sa im nesmiali, povedal minister vnútra a prerazil ďalšie dno. Kde sa nie celkom nečakane stretol minister vnútra s hlavou štátu.
Je to vybavené, povie hlava štátu. Porušili sme zákon, no tak zaplatíme pokutu a čo vás do toho.
Povedal Peter Pellegrini.
Ako reakciu na túto srandovnú sankciu navrhuje Progresívne Slovensko pokutu vo výške 30 percent zo sumy pôžičky pre politickú stranu a kandidáta, keď podobne pochybia (tzv. lex sestra).
Fico avizuje, Eštok koná
Po tomto expozé prejdime k zákonom, ktoré predložil na pripomienkové konanie minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ešte pred tým však treba spomenúť opakované sťažnosti predsedu vlády Roberta Fica na priveľa politických strán na Slovensku, na komplikované vládnutie v koalícii a na fňukanie, že sa oveľa lepšie vládne v krajinách s jednou dominantnou vládnou stranou, ako napríklad v Uzbekistane, Vietname alebo Číne: „O výhodnosti systémov s minimálnym počtom strán alebo s jedinou stranou sa domnievam čím ďalej, tým viac“, povedal doslova premiér (podrobnejšie sme o tom písalitu).
Predseda Hlasu Šutaj Eštok pripravil zákony podľa predstáv predsedu Smeru – s dvoma významnými zmenami: Odmietol nielen navýšenie kvóra na vstup do NR SR na sedem percent, ale aj volebnú kauciu vo výške 500-tisíc eur, ako navrhoval Fico, lebo taká suma je aj na Šutaja Eštoka priveľká, o Dankovej SNS ani nehovoriac.
Nový názov strany raz za päť rokov
Takže čoho sa týkajú hlavné body sporu medzi predkladateľmi návrhov oboch zákonov a och kritikmi, najmä z radov opozície a občianskych združení?
Ako nie veľmi kontroverzný možno vnímať návrh, aby mohli strany meniť svoj názov iba raz za päť rokov – malo by sa tak zabrániť kupovaniu či obsadeniu už existujúcich strán a záujemcovia o vznik politického subjektu by tak boli nepriamo nútení získavať stanovený počet podpisov občanov. Z hľadiska férovosti a dôstojnosti politickej súťaže nejde zrejme o brutálny faul na červenú kartu.
Kritici zo strany SaS však počas pripomienkového konania tvrdili, že „aj keď tento deklarovaný cieľ môže byť vnímaný ako legitímny, navrhovaný prostriedok na jeho dosiahnutie je problematický. Obmedzenie zmeny názvu strany na päť rokov nezohľadňuje legitímne dôvody, pre ktoré by strana mohla chcieť zmeniť svoj názov…“.
Krátenie aj nevinným
Predkladatelia tiež navrhujú, aby sa aj politické strany zapojili do konsolidácie verejných financií. Podľa dôvodovej správy k zákonu návrh ustanovuje podmienky, za ktorých sa bude krátiť suma príspevkov zo štátneho rozpočtu pre strany, ktoré sa dostali do NR SR. Toto krátenie má byť naviazané na výšku deficitu verejnej správy SR – „v prípade, že uvedená výška deficitu v roku, ktorý predchádza roku volieb do NR SR, bude rovná alebo vyššia ako 3 % podielu na HDP, výsledná suma príspevkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje krátiť o 30 percent“.
Podľa strany SaS je návrh problematický z viacerých dôvodov, politické strany by nemali byť „penalizované za rozhodnutia, ktoré neurobili a za ktoré nenesú zodpovednosť, vrátane strán, ktoré v čase nadmerného deficitu ani neboli v parlamente“.
Peniaze len úspešným
Oveľa problematickejšie sú pasáže zákona, ktoré podmieňujú nárok na štátny príspevok za voľby len tým stranám, ktorým sa podarí dostať do NR SR. V súčasnosti má nárok na príspevok aj strana, ktorá sa síce nedostane do NR SR, teda nezíska 5 percent hlasov voličov, ale na príspevok jej stačí získať tri percentá voličov. Predkladatelia argumentujú snahou zjednotiť hranice na vstup do NR SR s hranicou na získanie príspevkov zo štátneho rozpočtu, čiže nárok na príspevok za hlasy už nebudú mať „politické strany bez reálneho politického vplyvu“.
Kritici zo SaS tvrdia, že „zrušenie financovania mimoparlamentných subjektov, ktoré dosiahli relevantný volebný výsledok, oslabí šance na reálne fungovanie politických strán, ktoré nezískajú zastúpenie v NR SR, bude pôsobiť diskriminačne a ide proti zmyslu článku 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava politických práv a slobôd musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl“.
Na hrane ústavnej tolerovateľnosti
Predkladatelia takisto navrhujú zvýšiť sumu volebnej kaucie pre voľby do NR SR zo 17-tisíc eur na 50-tisíc eur a do Európskeho parlamentu zo súčasných 1 700 eur na 25-tisíc eur. Rovnako navrhujú zvýšenie kvóra na vrátenie volebnej kaucie zo súčasných dvoch percent na 5 percent pre voľby do NR SR a do EP. V oboch prípadoch argumentujú predkladatelia zámerom, aby „sa volieb zúčastňovali také politické strany, ktoré majú reálnu šancu na úspech a ktorých skutočným cieľom je získanie poslaneckých mandátov, a nie sebaprezentácia z iných než volebných dôvodov“.
Volebnou kauciou sa však už v roku 2009 zaoberal Ústavný súd a na margo jej výšky 17-tisíc eur konštatoval, že je „na hraniciach ústavnej tolerovateľnosti“. Táto suma znamenala vtedy 25-násobok priemernej mzdy, dnes by teda pri tomto princípe bola výška volebnej kaucie asi 38-tisíc eur.
Poslanci SaS takisto argumentovali, že „zmeny týkajúce sa volebných kaucií budú pôsobiť odradzujúco na vstup nových subjektov do politickej súťaže a budú od toho odrádzať všetky menšie strany, a tým znižovať konkurenciu. Zároveň budú znevýhodňovať mimoparlamentné strany oproti parlamentným. Právna úprava, ktorá znevýhodňuje nové strany a zvyšuje bariéry vstupu do volebnej súťaže, ide proti zmyslu článku 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava politických práv a slobôd musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“ – čo už poznáte pri inej pasáži zákona.
Larry Diamond opäť
V porovnaní s tým, čím sa vyhráža Viktor Orbán, teda nerešpektovaním výsledkov volieb, je predkladaný návrh volebných zákonov iba selankou. Avšak podložená kritika volebných zákonov, poukazovanie na znevýhodňovanie mimoparlamentných strán, kontroverzia s viacerými článkami ústavy, najmä tými o ochrane slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, prekračovanie ústavnej tolerovateľnosti výškou volebnej kaucie sú signály, že sa pripravuje ďalší z dvanástich krokov od demokracie k autokracii, ako ich sformuloval americký politológ Larry Diamond. Desiaty bod sa nazýva Zmanipulovať volebné pravidlá.
