Teplé slnečné lúče vystriedali jesenné sychravé, zamračené dni s nižšími teplotami. V autobusoch, električkách či vlakoch sa hromadia kýchajúci a posmrkávajúci spolucestujúci, až má človek chuť si odsadnúť. Školy aj škôlky sú v plnom prúde a ambulancie všeobecných lekárov zapĺňajú pacienti. Vírusové ochorenia pribúdajú, o slovo sa začína hlásiť aj chrípka. Prečo je to tak?
Imunita, prevencia a stres
Podľa detskej lekárky Valérie Klimovskej ide o kombináciu viacerých faktorov: „Čím viac sa blížime k zime, tým je prípadov chrípok viac. V lete mali ľudia oddych, dostatok slnka a tým aj vitamínu D. Prichádza horšie počasie, ktoré sa strieda s lepším. V takomto období ľudia zvyknú podceňovať oblečenie, oslabuje sa imunita a organizmus sa nevie dobre brániť vírusom. V školských kolektívoch sa hromadia prípady detí, ktoré sa navzájom nakazia a nosia infekciu domov.“
To, či na chrípku ochorieme, závisí od imunitného systému, spôsobu života a prevencie. Tá zahŕňa dobrú životosprávu, dostatok spánku, pravidelný pohyb za každého počasia, otužovanie. V čase, keď pribúda chorých, je dôležité častejšie si umývať ruky teplou vodou a mydlom, prípadne použiť dezinfekciu.
Je tiež vhodné minimalizovať stres, ktorý otvára chorobe dvere. V stresujúcom období totiž horšie spíme, sme viac podráždení, oslabení, naše telo sa pri stretnutí s vírusom nevie dobre brániť. Podľa Klimovskej možno naše telo aj týmto spôsobom povie, že treba spomaliť, oddýchnuť si a regenerovať.
„Vhodné sú aj výživové doplnky na zvýšenie imunity, vitamíny, hlavne C a D, z minerálov je to zinok, selén,“ hovorí Klimovská. Odporúča vyhýbať sa miestam, kde je veľa ľudí, ako sú napríklad preplnené obchodné centrá, kiná. „Ak už tam musíme ísť, tak len na nevyhnutný čas. A, samozrejme, dôležitou prevenciou je očkovanie.“
Týždeň v posteli
Hoci v súčasnosti pribúdajú vírusové respiračné ochorenia, chrípková sezóna sa ešte nezačala. Podľa prezidentky Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzany Krištúfkovej sa jej nástup očakáva koncom novembra.
Ochorenie, ktoré vás na týždeň položí do postele, má svoj typický priebeh. Sprevádzajú ho silné bolesti hlavy, najmä za očami, vysoké teploty až do štyridsať stupňov, bolesti svalov, kĺbov. Človek sa nevládze pohnúť, má problém ísť si zobrať čaj. Teploty trvajú 3-4 dni, niekedy aj dlhšie. Kým sa organizmus ako-tak dá dokopy, trvá to aj týždeň. Proti chrípke neúčinkujú antibiotiká, keďže je to vírusové ochorenie. Liečia sa príznaky – podávajú sa lieky proti teplote, kašľu, kvapky do nosa a vitamíny na posilnenie organizmu.
„Čo je dôležité povedať, že po chrípke je veľmi dlhé obdobie rekonvalescencie. Niekedy trvá aj mesiac, kým sa dostanete do formy ako pred ochorením,“ vysvetľuje Krištúfková.
Kedy k lekárovi
Chrípku sa dá zvládnuť doma bez lekára, prípadne môžu pacienti svoj stav konzultovať s lekárom telefonicky. Ak by sa vyskytli komplikácie, ako napríklad ťažkosti s dýchaním, celková telesná slabosť, únava a pocit vyčerpania, treba sa určite obrátiť na lekára a v prípade núdze zavolať aj sanitku.
„Chrípka môže zhoršiť základné ochorenie, ktorým človek trpí. Najlepšie je spraviť čo najviac, aby sa nenakazil. Odporúčam zaočkovať sa proti chrípke, najmä ľuďom s cukrovkou, ochoreniami obličiek, pľúc, astmatikom a ľuďom, čo majú kardiovaskulárne ochorenia. Predídu tým vážnym komplikáciám, ktoré môžu viesť až k smrti,“ upozorňuje Krištúfková. Dodáva, že očkovať by sa mali aj zdraví mladí ľudia, ktorí pracujú na vysoký výkon a nechcú chýbať v zamestnaní.
Ochorenie totiž môže priniesť aj nečakané komplikácie. Samotný vírus dokáže napádať bunky a poškodiť srdcový sval. Vysoké riziko je pri tehotných ženách, pacientoch s ochoreniami pľúc, srdca, cukrovkou, obezitou či poškodenou imunitou. Najmä tí by sa mali chrániť očkovaním. O to však na Slovensku veľký záujem nie je. Vlani sa preň rozhodlo len 5,2 percenta osôb, pričom ich počet sa za posledných 10 rokov veľmi nemení.
Konšpirácie a nedôvera
Jedným z dôvodov je všeobecný odpor voči očkovaniu, viera v konšpirácie a hoaxy. Mnohí ľudia sú presvedčení, že niekto nás tu chce zmanipulovať, aby sme sa očkovali, pozomierali a zmenšila sa populácia. „Samozrejme, že to nie je pravda. Ľudia neveria medicíne, dôkazom, vede, svojim lekárom, skôr uveria tomu, čo povie ich sused. Predovšetkým však majú veľmi slabé poznatky o fungovaní vírusov, baktérií,“ hovorí o svojich skúsenostiach kardiológ Milan Luknár z Národného ústavu srdcových chorôb.
Podľa prieskumov agentúry NMS má každý tretí obyvateľ Slovenska tendenciu veriť hoaxom, čo vplýva na jeho rozhodovanie aj v oblasti zdravia. „Vedecké dôkazy za posledných 20 rokov pritom jednoznačne potvrdzujú, že moderné lieky vrátane vakcín nám predlžujú a zlepšujú život,“ zdôrazňuje Luknár.
Niekedy sa môže stať, že človek má po očkovaní prejavy podobné chrípke, čo je však odpoveď imunitnej reakcie. Zriedkavo sa tiež vyskytne zápal srdcového svalu. Tieto nežiaduce účinky po čase odznejú. Podľa kardiológa však prirodzený priebeh chrípky prináša pre srdce a kardiovaskulárny systém väčšie riziká ako samotné očkovanie. Luknár očkovanie jednoznačne odporúča, najlepšie do konca novembra.
Vakcín by mal byť tento rok dostatok, potvrdila pre Tému 21 Slovenská lekárnická komora. V súčasnosti chýbajú nosové vakcíny pre deti, o ktoré je v týchto týždňoch vyšší záujem. Dostupné by mali byť koncom mesiaca. Chýba tiež kombinovaná vakcína proti chrípke a covidu. Očkuje sa v priebehu októbra až novembra u všeobecného lekára, protilátky sa vytvoria dva týždne po očkovaní.
