Začiatok leta bol na Slovensku zlomový. Aj keď nezamestnanosť v máji štatisticky klesla a dosiahla nový rekord iba 4,82 percenta práceschopného obyvateľstva, objavilo sa hneď niekoľko varovných signálov. Svedčia o tom, že so slovenskou ekonomikou nie je všetko v poriadku. Jej stále pomalší rast sa už začína odrážať na slabšej tvorbe nových pracovných miest a aj na častejšom prepúšťaní zamestnancov.
„Apríl a máj ukázali známky slabosti vo viacerých oblastiach. Zásadne sa znižuje schopnosť trhu práce absorbovať nových nezamestnaných. Počet uchádzačov, ktorí si našli novú prácu, sa v máji rýchlo znižoval,“ upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Oproti vlaňajšiemu máju si podľa neho našlo prácu asi o tri percentá menej nezamestnaných. Vyplýva to z údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR).
Prísun nových nezamestnaných na úrady práce je pritom vyšší ako v minulom roku. Varovný signál je, že noví nezamestnaní prichádzajú najmä zo sektora služieb a odvetví, kde je väčšie zastúpenie vysokoškolsky vzdelaných.
Priemysel síce podľa Koršňáka naďalej zvyšuje ponuku nových pracovných miest – ich celkový počet sa v máji vyšplhal na nový rekord 106-tisíc –, no bol to iba sezónny nárast. Ponuky na trhu pribúdali oveľa pomalšie ako vlani.
Boľavý východ a juh
Ako to už tradične býva, zhoršenie trhu práce možno pozorovať najprv v ekonomicky chudobnejších regiónoch – na východe krajiny a juhu stredného Slovenska. Tam už nezamestnanosť podľa prepočtu UniCredit Bank dokonca jemne narástla na 7,81 percenta, kým na západe dosahuje len 3,68 percenta.
V okolí Bratislavy a Trnavy je stále výrazne viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných, v Košickom kraji však pripadá na voľné pracovné miesto 6,6 a v Prešovskom kraji takmer 10 ľudí bez práce.
Zo štatistík ÚPSVaR-u vyplýva, že najmä v okresoch na severovýchode Slovenska je stále obrovský nepomer medzi voľnými miestami a uchádzačmi. Napríklad v Medzilaborciach pripadá na jedno voľné pracovné miesto 108 nezamestnaných, v Sabinove 71 a v Stropkove 65. Podobnú bilanciu hlási aj okres z juhu stredného Slovenska – Poltár (69 uchádzačov na jedno pracovné miesto).
Bez lacnej práce nestíhame
Dôvodom varovných signálov je najmä rast nákladov na zamestnancov. Slovenský priemysel, azda okrem automobiliek a niekoľkých high-tech firiem dokáže v globálnej súťaži konkurovať najmä nízkou cenou práce. Jej zvyšovanie teda slovenským firmám sťažuje presadenie sa a úspešnosť ich ponúk klesá.
Manažér globálneho dodávateľa automobilového priemyslu (nechce byť menovaný, redakcia však pozná jeho identitu) vysvetľuje: „Máme závod na južnom Slovensku, kde je nezamestnanosť vyššia a mzdy nižšie ako na západe. Napriek tomu tu môžeme vyrábať už len pre niektoré drahšie značky. Produkciu pre lacné modely sme museli presunúť do Srbska, inak sme nedokázali ponúknuť zaujímavú cenu.“
Slovensko má pritom v porovnaní so svojimi stredoeurópskymi susedmi nižšie priemerné i minimálne mzdy s výnimkou Maďarska. Kým na Slovensku sa napríklad vlani zarábalo v priemere necelých 1 500 eur v hrubom, v Českej republike to bolo v prepočte takmer 1 850 eur a v Poľsku dokonca 1 860 eur.
Slovensko má však, paradoxne, podľa Eurostatu vyššie priemerné náklady na zamestnanca ako v Česku a Poľsku, ale dokonca aj ako v Portugalsku alebo Grécku. Slovenskú firmu stojí zamestnanec v priemere 18,5 eura na hodinu, kým v spomínaných krajinách je to len okolo 18 eur, v Maďarsku dokonca len 14 a v Rumunsku iba 12,5 eura za hodinu práce.
Konkurenčnú schopnosť Slovenska teda zhoršujú najmä vysoké odvody, ktoré musia zamestnávatelia platiť štátu za zamestnancov, a dodatočné dane – napríklad z finančných transakcií. Zamestnávanie predražuje aj vysoká chorobnosť či veľa platených štátnych sviatkov.
Zlá nálada
V kombinácii s celkovým zhoršením ekonomickej situácie v Európe sa tak podnikom žije ťažšie, menej investujú, opatrnejšie sa rozširujú a nehrnú sa do prijímania nových ľudí. Trh práce sa zhoršuje nielen na Slovensku. V Nemecku sa nezamestnanosťdrží podľa Reuters.com na pomerne vysokých 6,3 %,vo Švédsku jena viacročných rekordoch takmer 10 %, v Španielsku dokonca až 11 %.Zrejme najviac je spomalením ekonomiky postihnutý sektor, ktorý sa na Slovensku mal stať druhým pilierom zamestnanosti popri automobilkách – centrá zdieľaných služieb. Pracuje v nich zhruba 40-tisíc zväčša vysokoškolsky vzdelaných a nadpriemerne platených ľudí. Priemerný platdosahoval v roku 2023 podľa portálu Trend 2 417 eur,čo bol takmer dvojnásobok priemernej mzdy.
Na Slovensku však viacerí silní hráči z tohto sektora v posledných rokoch prepúšťali, prípadne presúvali pozície do lacných krajín ako India alebo Turecko. Príkladom sú americký telekomunikačný gigant AT&T alebo softvérová firma IBM či Johnson Controls. O prácu tak prišli stovky ľudí.
Opatrenia vlády Roberta Fica, ktoré za posledné dva roky zdražili zamestnávanie dobre platených ľudí, nútia firmy premýšľať, koľko takýchto pracovníkov zamestnajú a či na Slovensku. Strata stoviek pozícií sa potom negatívne odrazí na príjmoch štátu z daní či zdravotných a sociálnych odvodov.
Kroky zhoršujúce podnikateľské prostredie sa začínajú Slovensku vracať v začínajúcom ochladení trhu práce. Ak vláda nezaradí spiatočku, bude musieť bojovať nielen s poklesom ekonomiky, ale aj so sociálnymi problémami a s odchodom firiem a pracovníkov do zahraničia.
