Údery amerických a izraelských síl na Irán a jeho protiúdery voči ich spojencom prinášajú do globálnej ekonomiky veľké napätie a neistotu aj počas druhého týždňa vojny. Najsilnejším ohrozením je blokáda Hormuzského prielivu na okraji Perzského zálivu medzi Iránom a Ománom, ktorá prakticky zastavila vývoz ropy a zemného plynu z regiónu.
Počas víkendu sa očakávalo zmiernenie konfliktu, keď si iránska Rada expertov mala zvoliť novú hlavu štátu. Prekvapivo sa ňou stal Modžtaba Chámeneí, syn bývalého duchovného vodcu Alího Chámeneího. Podľa informácií zvnútra režimu je oveľa radikálnejší a násilnejšie naladený ako jeho otec, ktorý bol koncom februára zabitý pri americko-izraelských úderoch na jeho rezidenciu.
Panická reakcia
Burzy na túto správu zareagovali spôsobom, ktorý pripomínal paniku. V pondelok ráno po otvorení obchodovania na ázijských trhoch sa európska ropa Brent dostala na takmer 120 dolárov za barel (159 litrov). Japonské, čínske či kórejské akcie okrem iného aj v reakcii na to prudko klesali.
V priebehu včerajška sa ceny ropy dočasne stabilizovali, Brent klesol tesne nad 100 dolárov. Po otvorení obchodovania v USA, teda v podvečer nášho času, túto hranicu miestami aj podliezol.
Neskôr, po vyjadrení prezidenta USA Donalda Trumpa, že cez Hormuzský prieliv budú môcť lode čoskoro preplávať, sa dokonca cena znížila na 90 dolárov. Severomorskú ropu Brent ťažia najmä Veľká Británia či Nórsko a využíva sa v európskych rafinériách.
Akcie sa tiež mierne zotavili, napriek tomu však burzy v Ázii strácali priebežne okolo jedného percenta, európske pol percenta oproti predvíkendovému obchodovaniu. Tokijská burza dokonca stratila až päť percent hodnoty. Neskôr sa po Trumpovom vyjadrení akcie zotavili a v USA dokonca výrazne rástli.
Investori na burzách sa obávajú najmä prudkého nárastu cien ropy. V prípade dlhej vojny v Perzskom zálive sa jej cena môže na dlhší čas dostať nad 120 dolárov, čo by cez vysoké náklady na dopravu a energie ublížilo svetovej ekonomike, teda aj Slovensku a Česku.
Irán totiž hrozí útokmi na lode plaviace sa cez Hormuzský prieliv, ktorým bežne prechádza viac než 30 percent ropy prepravovanej po mori vo svete a zároveň približne tretina svetového obchodu so skvapalneným zemným plynom (LNG). Naplnené tankery teraz márne čakajú pred úžinou na upokojenie situácie, rafinériám po celom svete preto meškajú dodávky suroviny.
Prečítajte si aj: Irán a Hormuzský prieliv: Upchatá energetická tepna planéty
Zásoby do leta
Naposledy sa takáto situácia odohrala pred štyrmi rokmi po útoku ruskej armády na ukrajinské mestá vrátane Kyjeva a obsadení časti Ukrajiny. Ceny ropy sa vtedy vyšplhali nad 100 dolárov a 95-oktánový benzín stál na Slovensku zhruba 1,75 eura za liter. V západnej Európe boli ceny aj nad 2 eurami za liter.
Zatiaľ sa história nezopakovala najmä preto, že ropné spoločnosti majú zásoby nakúpené za nižšie ceny a do cien na čerpacích staniciach ich premietajú iba postupne. Na Slovensku sa ceny benzínu i nafty pohybujú tesne nad 1,50 eura za liter, podobné ceny (36 českých korún/liter) sú aj v Českej republike.
Na Slovensku navyše rafinéria Slovnaft minulý týždeň začala spracovávať ropu z núdzových rezerv štátu, ktoré jej poskytol po zastavení prepravy cez ropovod Družba z Ruska. V ukrajinskom meste Brody ho ešte koncom januára poškodil ruský útok a odvtedy cezeň ropa na Slovensko nepriteká.
Objem, ktorý štát Slovnaftu poskytol, vydrží zhruba na mesiac prevádzky a zásobovania domáceho trhu, v nádržiach hmotných rezerv je ešte ropa na ďalšie dva mesiace. Materská firma Slovnaftu MOL navyše nakúpila niekoľko tankerov ropy, ktorá z chorvátskeho terminálu Omišalj ropovodom Adria cez Chorvátsko a Maďarsko postupne dotečie do Bratislavy.
Slovensko by preto malo mať dosť pohonných hmôt aspoň do konca leta. Ďalšie sa do krajiny dovážajú z rafinérií v Rakúsku, Česku a Poľsku. Tie majú na Slovensku siete čerpacích staníc OMV a Orlen, prípadne zásobujú ďalšie značky. Núdza o benzín či naftu teda nehrozí, inou otázkou sú ceny, ktoré sa budú v najbližších týždňoch postupne dvíhať.
Oveľa rýchlejšie zareagovali ceny na čerpačkách tradične v susednom Rakúsku, kde stál cez víkend benzín už viac ako 1,70 eura a nafta 1,90 eura za liter, ako hlási portál VOL.AT. V Nemecku sa ceny benzínu a nafty medzitým podľa portálu Merkur.de prehupli cez dve eurá.
Prečítajte si aj: Iránsky konflikt zvyšuje ceny ropy a plynu, burzy klesajú, dolár sa posilňuje
Nasledujúca zima
Pre slovenskú a českú ekonomiku je ešte väčšou hrozbou ako ropa nedostatok zemného plynu. Európa ho namiesto z Ruska začala dovážať potrubiami najmä z Nórska a Alžírska, ale aj v skvapalnenej podobe (LNG) z USA a Perzského zálivu.
Najväčším vývozcom LNG je Katar, ktorého štátna firma QatarEnergy minulý týždeň po poškodení svojho závodu na skvapalňovanie Rás Laffan iránskym dronom zastavila jeho export. V Európe sa ceny na holandskej burze TTF následne po víkende vyšplhali až takmer na 70 eur za megawatthodinu, aby sa do večera trochu upokojili na 55 eurách a v utorok ráno klesli na 46-47 eur. Pred dvoma týždňami však boli pod 30 eurami.
Na Európu to okamžitý dosah mať nebude, pretože má do konca zimy dosť plynu v zásobníkoch, tie však treba začať čoskoro napĺňať. Ak by to bolo za súčasné ceny, budúca zima by sa dvojnásobne predražila domácnostiam i firmám, ktoré plyn spotrebujú na výrobu elektriny, hnojív či plastov.
Znamenalo by to ďalšie výrazné zdražovanie, vysokú infláciu, zníženie životnej úrovne či ďalší tlak na dotovanie energií štátmi. Tým by sa zvyšovali deficity ich hospodárenia a nastalo by ďalšie zadlžovanie. Keďže na Slovensku bude budúci rok volebný, znamenalo by to pravdepodobne nové štedré dotácie, na ktoré sú voliči Smeru roky zvyknutí a nové dlhy štátu, ktoré budú splácať ďalšie generácie.
Slovensko a Česko sú podobne ako ďalšie stredoeurópske krajiny výrazne vystavené výkyvom na trhoch s ropou a plynom. Práve preto je dôležité, aby investovali do energetických technológií, ktoré sú od nich nezávislé, ako jadrové a geotermálne zdroje, biopalivá či obnoviteľné zdroje. Zdrojmi budúcnosti sú aj recyklácia alebo výroba energie z odpadu.
