Diskusia o možnom umiestnení jadrových zbraní vo Fínsku predstavuje jeden z najvýraznejších symbolov geopolitickej zmeny, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Ide o zásadný posun v bezpečnostnej politike donedávna neutrálneho Fínska, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú viac než 1300 kilometrov.
Fínska vláda 5. marca oznámila zámer zmeniť zákon o jadrovej energii z roku 1987, ktorý zakazuje dovoz, výrobu, držanie aj odpaľovanie jadrových zbraní na území krajiny. Navrhovaná novela by tento zákaz ponechala v platnosti počas mieru, no zároveň by zaviedla výnimku pre obdobie vojny.
V takom prípade by Fínsko mohlo na svojom území umožniť rozmiestnenie jadrových zbraní ako súčasť kolektívnej obrany NATO. Podľa ministra obrany Anttiho Häkkänena, ktorého cituje agentúra ČTK, je cieľom legislatívnej zmeny zosúladiť fínsku obrannú politiku s aliančnými spojencami a plne využívať odstrašujúce schopnosti aliancie.
Koniec fínskej neutrality
„Rozhodujúcim faktorom, ktorý zásadne zmenil bezpečnostnú situáciu na severe Európy, bol už vstup Fínska a Švédska do NATO,“ vysvetľuje pre Téma.21 vojenský publicista Andrej Žiarovský. Diskusia o zmene zákona je podľa neho logickým pokračovaním zásadnej transformácie fínskej obrannej politiky – prechodu od striktnej neutrality ku kolektívnej bezpečnosti v rámci aliancie. „Fínsko týmto veľmi jednoznačne reaguje na hrozby, ktoré Rusko svojou agresívnou politikou vyvoláva,“ dodáva.
Takýto krok by znamenal historický zlom v bezpečnostnej stratégii krajiny. Fínsko počas studenej vojny udržiavalo politiku neutrality a snažilo sa mať vyvážené vzťahy so Sovietskym zväzom aj so Západom. Tento prístup sa často označoval ako „finlandizácia“ – teda opatrná zahraničná politika, ktorá mala zabezpečiť stabilitu na hranici s veľkým susedom.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa však bezpečnostné kalkulácie Helsínk dramaticky zmenili. Verejná podpora vstupu do NATO prudko vzrástla a Fínsko sa v roku 2023 stalo členom aliancie.
Podobnú cestu si zvolilo aj Švédsko, ktoré spolu s Fínskom dlhé desaťročia patrilo medzi neutrálne štáty severnej Európy. Moskva pritom pred inváziou na Ukrajinu často argumentovala, že ďalšie rozširovanie NATO by predstavovalo hrozbu pre ruskú bezpečnosť.
Výsledok vojny však priniesol presný opak. Namiesto oslabenia aliancie získalo NATO dvoch nových členov v strategickom priestore Baltského mora a ruská priama hranica s alianciou sa výrazne predĺžila.
Podľa Žiarovského je najpravdepodobnejším scenárom umiestnenia takýchto zbraní takzvané jadrové zdieľanie v rámci NATO, podobné tomu, ktoré už existuje napríklad v Nemecku, Belgicku či Taliansku.
Jadrové zdieľanie v rámci NATO
„Jadrové zbrane by zostali vo vlastníctve a pod kontrolou jadrovej mocnosti, pravdepodobne Spojených štátov, ale boli by dislokované na území Fínska,“ vysvetľuje. V prípade akútneho ohrozenia by potom fínske ozbrojené sily poskytli nosič – napríklad bojové lietadlo – ktoré by zbraň dopravilo k cieľu.
Takýto scenár je podľa neho realistický aj z technického hľadiska. Fínsko totiž práve zavádza do výzbroje moderné stíhačky F-35A, ktoré sú certifikované na nesenie amerických termonukleárnych bômb B61-12.
„Bude však potrebné vykonať technické úpravy na integráciu jadrovej výzbroje a upraviť jednu alebo viac základní na skladovanie a manipuláciu s jadrovými zbraňami,“ upozorňuje Žiarovský.
Ruská reakcia na fínsku iniciatívu bola okamžitá. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry ČTK vyhlásil, že rozmiestnenie jadrových zbraní vo Fínsku by Rusko považovalo za priamu bezpečnostnú hrozbu a prijalo by „zodpovedajúce opatrenia“. Podľa Moskvy by takýto krok znamenal eskaláciu napätia na európskom kontinente.
Práve tu sa podľa Žiarovského ukazuje strategický paradox ruskej politiky. „Je to dôsledok strategického omylu, ktorého sa dopustila Moskva vojenskou agresiou voči Ukrajine,“ hovorí. Namiesto dvoch neutrálnych krajín má dnes Rusko na svojej severozápadnej hranici dva nové členské štáty NATO, ktoré navyše otvorene diskutujú o možnosti prijať jadrové zbrane na svoje územie.
Ak by Fínsko skutočne umožnilo umiestniť na svojom území jadrové zbrane, znamenalo by to výraznú zmenu v rovnováhe síl v severnej Európe. Zároveň by to potvrdilo širší trend, podľa ktorého ruská agresívna politika namiesto oslabenia západných aliancií vedie k ich posilňovaniu a k hlbšej integrácii európskej obrany.
V tomto zmysle sa Fínsko stáva symbolom novej bezpečnostnej reality kontinentu – reality, ktorú paradoxne pomohla vytvoriť sama Moskva.










