Európska únia (EÚ) definitívne schválila pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur po tom, čo Maďarsko stiahlo svoju blokáciu a umožnilo dohodu všetkých členských štátov. Budapešť svoj súhlas podmieňovala obnovením tranzitu ruskej ropy cez ropovod Družba, čo sa tento týždeň aj udialo.
Postoj Maďarska k pôžičke vyvolával v uplynulých mesiacoch medzi partnermi v EÚ napätie. Odchod Viktora Orbána z funkcie premiéra rozhodovanie uľahčil.
Hľadajú sa zdroje
Na pozadí úspešného schvaľovania pôžičky Ukrajine zaznel bizarný komentár Ruska, ktoré ústami hovorkyne ministerstva zahraničia Marije Zacharovovej označilo pôžičku za krok „ku škode občanov EÚ“.
Debata o podpore Ukrajiny úzko súvisí aj s diskusiou o budúcom rozpočte únie, ktorý bol hlavnou témou schôdzky šéfov vlád európskej 27-mičky. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po summite na Cypre povedala, že EÚ bude musieť nájsť nové zdroje príjmov, ak chce zvládnuť všetky svoje záväzky, uvádza agentúra ČTK.
„Od roku 2028 začneme splácať program NextGenerationEU, zároveň musíme viac investovať do konkurencieschopnosti, umelej inteligencie, obrany, bezpečnosti a energetiky,“ povedala.
Únia chce zachovať aj financovanie tradičných politík, ako sú poľnohospodárstvo a kohézia, a udržať príspevky členských štátov pod kontrolou. „Ak chceme splniť všetky tieto priority, potrebujeme nové vlastné zdroje,“ zdôraznila.
Irán a NATO
Na európskom summite rezonovalo aj napätie panujúce v Severoatlantickej aliancii NATO. Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyzvala na jednotu aliancie: „Musíme pracovať na jej posilnení a európskom pilieri.“ Reagovala na informácie agentúry Reuters, podľa ktorých USA zvažujú sankcie voči spojencom, ktorí odmietajú podporiť operácie proti Iránu.
Hovorí sa dokonca o možnom pozastavení členstva Španielska či prehodnotení americkej pozície k Falklandským ostrovom (zámorské územie Spojeného kráľovstva v Atlantickom oceáne juhovýchodne od pobrežia Argentíny).
Nemecká vláda to odmieta a zdôrazňuje, že „Španielsko je členom NATO a nie je dôvod, prečo by sa to malo zmeniť“. Madrid zároveň odmieta vojenskú podporu operáciám USA a Izraela proti Iránu, čo vyvoláva ďalšiu nervozitu v aliancii. Napätie okolo vojny v Iráne bolo podľa serveru Brussels Signal na summite výrazne cítiť.
Európska únia sa popri tomto všetkom zároveň snaží posilniť vlastnú ekonomiku. Na summite na Cypre predstavila Európska komisia plán „Jedna Európa, jeden trh“, ktorý má odstrániť bariéry spoločného trhu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že ide o „absolútnu prioritu“ a jasný plán na podporu rastu a digitálnej transformácie.
Súčasťou plánu je aj projekt EU Inc., ktorý má napríklad umožniť založenie firiem do 48 hodín za menej ako sto eur. Podľa predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsola ide o krok k „silnejšej, odolnejšej a konkurencieschopnejšej Európe“. Plán počíta aj s novými obchodnými dohodami a reformou systému emisných povoleniek.
Reformy a rozpočet
Poľský premiér Donald Tusk na summite ironicky poznamenal, že „po prvý raz po rokoch nie sú v miestnosti žiadni Rusi“, čím narážal na neprítomnosť maďarského premiéra Viktora Orbána. Ten bol dlhodobo kritizovaný, že je „trojským koňom Kremľa“, lebo blokoval viaceré rozhodnutia EÚ. Belgický premiér Bart De Wever však varoval pred prílišným optimizmom: „Spolupráca s ním bola náročná, ale nie nemožná.“
Pri rokovaniach EÚ o rozpočte sa rysuje tvrdý konflikt. Český premiér Andrej Babiš označil vyjednávania o finančnom pláne únie na roky 2028 až 2034 za „boj“. Kritizoval plán zvýšiť výdavky na dva bilióny eur a požiadavku na dodatočných 60 miliárd. „Máloktorý štát chce platiť viac,“ upozornil. Zároveň však odmietol znižovanie prostriedkov pre Česko a varoval, že aktuálne návrhy zvýhodňujú veľké krajiny a firmy. Diskusie sú podľa neho len na začiatku a „pozície sú značne odlišné“.
Atmosféra na summite len potvrdila, že Európa dnes stojí pred kombináciou geopolitických aj ekonomických výziev – od podpory Ukrajiny cez napätie v NATO až po snahu o ekonomickú transformáciu. Jedno je však isté: strategické rozhodnutia, o ktorých lídri EÚ diskutujú, budú mať dlhodobé dôsledky pre stabilitu aj prosperitu celej únie.













