Uplynulý týždeň priniesol na Blízkom východe zásadný posun. Po viac než 30 rokoch sa v utorok vo Washingtone uskutočnili prvé priame rokovania medzi Izraelom a Libanonom. Ako pripomína agentúra ČTK, ide o prvý takýto krok medzi oboma štátmi od začiatku 90. rokov.
Vo štvrtok bol podľa denníka Times of Israel na spadnutie aj priamy telefonát medzi lídrami oboch krajín. Napokon ho nahradila nečakaná správa prezidenta USA Donalda Trumpa o desaťdňovom prímerí, ktoré sa týka bojov v Libanone. Bolo podmienkou Bejrútu pre rokovania s Jeruzalemom na najvyššej úrovni.
Podľa podmienok dohody sa Izrael a Libanon zaväzujú od polnoci na piatok zastaviť boje na desať dní a začať priame rokovania o dohode. Dokument prvýkrát konštatuje, že ozbrojené neštátne skupiny – teda najmä Hizballáh – podkopávajú suverenitu Libanonu, a stanovuje, že zbrane majú byť výlučne v rukách štátu upozorňuje portál Israel National News.
Zároveň však ponecháva Izraelu právo konať v sebaobrane proti hrozbám. Trumpom oznámené prímerie však nezahŕňa práve Hizballáh, ktorý 2. marca ostreľovaním Izraela odštartoval poslednú vojnu.
Izrael podnikol údery na juhu Libanonu aj po začiatku prímeria. Podľa jeho vyjadrení ide o reakciu na útoky Hizballáhu a snahou bolo zničiť odpaľovacie zariadenia, ktoré Hizballáh použil pri ostreľovaní severného územia Izraela krátko pred začiatkom platnosti prímeria.
Hizballáh zasa tvrdí, že jeho paľba je odpoveďou na izraelské zásahy. Ako uvádza agentúra ČTK s odvolaním sa na Reuters a AFP, Izrael svoje operácie zdôvodňuje ochranou obyvateľstva.
Hizballáh ako limit dohody
Hizballáh väčšina západných štátov považuje za teroristickú organizáciu a predĺženú ruku iránskeho režimu. Práve jeho reakcia ukazuje limity celej dohody. Jeho predstavitelia naznačili, že implementácia prímeria bude závisieť od správania Izraela a zároveň zdôraznili „právo na odpor“.
Ako uvádza agentúra Reuters, Hizballáh nebude rešpektovať dohody, ktoré libanonská vláda uzatvára s Izraelom. Silným signálom o nerešpektovaní suverenity krajiny cédrov sa stala udalosť z konca marca. Libanon k 29. marcu odvolal veľvyslanca Iránu, no ten je ešte stále v Bejrúte.
Keď premiér Benjamin Netanjahu podľa Jerusalem Post vyhlásil, že izraelské jednotky zatiaľ zostanú v bezpečnostnom pásme na juhu Libanonu, Hizballáh to rázne odmietol, uvádza agentúra Reuters. Bezpečnostné zdroje zároveň upozorňujú na ďalší rozmer.
Podľa správ Foundation for Defense of Democracies rastú obavy, že Hizballáh by v prípade tvrdších krokov libanonskej vlády v záujjem jeho odzbrojenia mohol vyvolať ďalšiu občianskú vojnu. Skloňuje sa aj riziko použitia násilia voči predstaviteľom Libanonu.
Organizácia už v minulosti vojensky ovládla najmä južné časti Bejrútu. Dnes opäť systematicky rozširuje svoju prítomnosť v hlavnom meste vrátane prenajímania objektov pod falošnými menami pre operatívcov a príslušníkov Islamských revolučných gárd.
Analytik Hussain Abdul-Hussain pre Israel Today varuje, že „existuje len jeden spôsob, ako sa Libanon môže správať ako suverénny štát – postaviť sa proti Hizballáhu“. Iný analytik David Daoud dodáva, že organizácia „ťahá Libanon do konfliktov v mene Iránu“. Podobné vyhlásenia mali po 2. marci aj viacerí oficiálni predstavitelia Libanonu.
Nerealizovaná rezolúcia OSN
Súvisí to s dlhodobým zlyhaním medzinárodného spoločenstva. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 z roku 2006 aj dohoda o prímerí z decembra 2024 jasne stanovili, že Hizballáh sa má stiahnuť z územia medzi severnou hranicou Izraela a riekou Lítání.
Realita je opačná – Hizballáh tam buduje vojenskú infraštruktúru, skladuje zbrane a pripravuje útoky. OSN, EÚ ani predchádzajúce americké administratívy tento stav nedokázali zmeniť. Podľa Izraela nebude možné hovoriť o stabilnom mieri bez reálneho odzbrojenia Hizballáhu.
Lídri komunít na severe Izraela podrobili prímerie zdrvujúcej kritike a podľa denníka Times of Israel hovoria o „zrade“. Varujú, že prímerie bez odstránenia hrozby je len odkladom ďalšieho konfliktu. „Dohody sa podpisujú vo Washingtone, ale platia sa krvou tu,“ vyhlásil Moše Davidovič. David Azoulay, starosta mesta Metula rovno na hraniciach s Libanonom uviedol, že obyvatelia severu sa „opäť cítia zradení“.
Aj líder izraelskej opozície a predseda liberálnej strany Ješ Atid Jair Lapid zdôraznil, že „boj sa môže skončiť len trvalým odstránením hrozby pre severné komunity“. Prímerie naopak podľa agentúry ČTK EÚ aj veľká časť medzinárodného spoločenstva privítali ako krok k deeskalácii.
Opatrnosť aj v USA
Aj z USA však zaznieva opatrnosť. Republikánsky senátor Lindsey Graham uviedol, že „Hizballáh a mier nejdú dohromady v jednej vete“ a že každé prímerie musí obsahovať dôveryhodnú cestu k odzbrojeniu tejto organizácie, informuje Israel National News. Inak podľa neho hrozí, že sa Irán aj jeho proxy štruktúry znovu zregenerujú.
Na jednej strane sme teda svedkami historického diplomatického posunu v podobe prvých kontaktov medzi Izraelom a Libanonom po desaťročiach. Na druhej strane je realita, v ktorej má kľúčové slovo ozbrojená organizácia napojená na Irán. Bez jej odzbrojenia, bez oslabenia vplyvu teheránskeho režimu a bez skutočného presadenia suverenity libanonského štátu zostáva aj toto prímerie mimoriadne krehké a perspektíva trvalého mieru zatiaľ skôr vzdialená, než reálna.
