Sviatky Pesach a Veľká noc stoja na rôznych tradíciách, no majú spoločný základ. Spája ich Slovo, Kniha kníh, ale predovšetkým ich hlavná postava – Boh, Tvorca, ktorý chce, aby si človek pamätal na jeho konanie v dejinách. Nie ako na vzdialenú minulosť, ale ako na živú skúsenosť, ktorá má dosah na dnešok.
Pesach je zakotvený v príbehu vyslobodenia Izraela zo 400 rokov trvajúceho egyptského otroctva. To je tá noc, keď Boh koná celkom hmatateľne. V knihe Exodus čítame: „Lebo tej noci prejdem Egyptom a pobijem všetko prvorodené, od ľudí až po zvieratá, nad egyptskými bohmi ja, Hospodin, vykonám súd.“ Boh nie je neutrálny. Vstupuje do dejín, súdi zlo a vyslobodzuje svoj ľud.
Pamätaj
Sederová večera, ktorou sa začína židovský sviatok Pesach, nie je len spomienkou. Horké byliny pripomínajú trpkosť otroctva v Egypte. Nekvasený chlieb zhon úteku. A krv baránka, ktorou boli označené veraje dverí, znamenala záchranu. Anjel smrti „prešiel ponad“ (pass over – Pesach) domy Izraelitov, minul ich a ušetril pred súdom. Každý prvok hovorí: „Pamätaj, odkiaľ si vyšiel.“
Tento príkaz „pamätaj“ nie je len náboženský. Je civilizačný. Spoločnosť, ktorá si nepamätá vlastné otroctvo, začne veľmi rýchlo vytvárať nové. Len v minulom storočí to bol komunizmus, nacizmus, teraz sme pod tlakom konzumu a povrchnosti. Práve preto Tóra – päť Mojžišových kníh – opakovane pripomína: „Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte.“ Nie ako výčitku, ale ako ochranu pred tým, aby sa človek nestal faraónom pre iných.
Veľká noc na tento príbeh nadväzuje. Ježišova Posledná večera sa odohrala v čase sviatku Pesach a podľa mnohých mala práve charakter sederovej večere, počas ktorej dal Kristus pôvodnému príbehu nový obsah. Práve tu je Ježiš nazvaný Božím Baránkom. Ako krv baránka v Egypte zachránila Židov pred smrťou, tak kresťania veria, že Kristova obeť prináša človeku záchranu.
Len symbolika?
Nejde však len o symboliku. Ide o rovnaký princíp: Boh koná, aby zachránil. Nie abstraktne, ale konkrétne. V Egypte vyvádza z otroctva. Na Golgote berie na seba hriech a cez prázdny hrob otvára cestu k novému životu.
Zaujímavé je, že oba sviatky sú pevne späté aj časovo. Termín kresťanskej Veľkej noci sa odvíja od židovského kalendára a sviatku Pesach. Nie je to náhoda. Je to pripomienka, že ide o jeden príbeh, ktorý pokračuje.
Pesach hovorí: Boh vyslobodzuje z vonkajšieho otroctva. Veľká noc dodáva: Boh oslobodzuje aj zvnútra. Oba sviatky tak spája sloboda. Nie bezcenná, ale vybojovaná a darovaná.
Sloboda alebo otroctvo?
A práve tu sa oba príbehy dotýkajú aj súčasnosti. Moderný človek síce už nežije v Egypte, ale otázka slobody nezmizla. Mení len podobu. Obrazom neslobody môže byť závislosť, strach, manipulácia, závisť, nenávisť či pohodlný kompromis so zlom.
Aj dnešná spoločnosť potrebuje pamäť, ktorá ju drží pri pravde, a odvahu pomenovať, čo je otroctvo a čo sloboda.
Pre človeka súčasnosti je to výzva. Pamätať sama osebe nestačí, ani z pohľadu histórie. Dôležitá je vnútorná sebareflexia a v rámci nej otázka: Z čoho potrebujem byť vyslobodený ja? Z akého „Egypta“ v mojom vnútri? A veríme, že Boh koná aj dnes?
Pesach aj Veľká noc nás vedú k tej istej odpovedi. Boh je tu prítomný. A jeho cieľom nie je len pripomienka, ale život v slobode.
Preto Veľkonočné sviatky nie sú len tradíciou. Sú výzvou žiť inak.
