Bejrút urobil krok, ktorý vyvolal na Blízkom východe šok. Libanonské ministerstvo zahraničných vecí podľa ČTK vyhlásilo iránskeho veľvyslanca za personu non grata a nariadilo mu do včera (29. marca) opustiť krajinu. Libanonský šéf diplomacie Júsif Radždži týmto rozhodnutím vyslal silný signál: Libanon už nechce tolerovať zásahy Teheránu do svojich vnútorných záležitostí.
Veľvyslanec nariadenie odignoroval a z krajiny neodišiel, čo výrazne podkopáva autoritu libanonskej vlády vo vlastnej krajine a ukazuje, akú silnú pozíciu tam majú teroristi z Hizballáhu.
Teroristické hnutie Hizballáh podľa servera Dawn vyzvalo prezidenta aj premiéra, aby rozhodnutie okamžite zrušili. Podľa servera Kurdistan 24 ho dokonca označilo za „nebezpečný hriech“. Fakticky tým naznačilo, že je pripravené ignorovať oficiálne rozhodnutia štátu. Ide pritom o priamy zásah do suverenity Libanonu a situáciu, keď neštátna ozbrojená organizácia spochybňuje rozhodnutia exekutívy.
Libanon je opakovane tlačený do konfliktov Izraela s Hizballáhom, do ktorých ho táto teroristická organizácia, vytvorená Iránom v 80. rokoch, opakovane vťahuje. Jej strategická pozícia nie je libanonská, ale iránska. Hizballáh sa pritom postupne etabloval aj ako politický aktér a v rámci tzv. „šiítskeho dua“ pôsobí vo vláde. Ide o spojenectvo hnutia Amal, vedeného predsedom parlamentu Nabíhom Berrím, a teroristami z Hizballáhu.
Štát v štáte
Podľa viacerých bezpečnostných analýz je Hizballáh zároveň významným aktérom v obchodovaní s drogami. Publicistický server Atlantic Council uvádza, že Hizballáh vytvoril rozsiahle kriminálne siete, ktoré zasahujú do Latinskej Ameriky, vrátane väzieb na prostredie bývalého režimu Nicolása Madura vo Venezuele. Príjmy z týchto aktivít slúžia aj na financovanie vojenských operácií Hizballáhu a upevňovanie moci v regióne Blízkeho východu.
Hizballáh je predĺženou rukou Iránu v tomto regióne a začiatkom marca sa pripojil k Iránu v ostreľovaní Izraela aj z územia Libanonu. Podľa libanonského premiéra Nawafa Salama vtiahli krajinu do vojny, „do ktorej sa nechcela zapojiť“. Salam podľa denníka L’Orient Today zároveň zdôraznil, že operácie hnutia na území Libanonu riadia priamo Islamské revolučné gardy z Teheránu. „Len štát má právo rozhodovať o vojne a mieri na svojom zvrchovanom území,“ povedal libanonský premiér.
Od začiatku aktuálnej eskalácie zahynulo v Libanone podľa agentúry Reuters už viac ako tisíc ľudí. Izraelská armáda podľa rovnakého zdroja tvrdí, že najmenej 700 z nich boli teroristi Hizballáhu. Libanonské úrady totiž v týchto štatistikách nerozlišujú civilistov a teroristov.
Vstup izraelskej armády do Libanonu v reakcii na raketové a dronové útoky vyvolal v krajine obrovskú vlnu viac než milióna vnútorných utečencov, ktorí hľadajú útočište pred vojnou v iných miestach krajiny, kde sa nestrieľa. Ide o dôsledok rozhodnutí, ktoré nevznikajú v Bejrúte, ale mimo neho. Aj preto vláda v Bejrúte vyhlásila všetky vojenské aktivity Hizballáhu za nelegálne a vyzvala na jeho odzbrojenie.
Šéf diplomacie Radždži hovoril o potrebe „chrániť suverenitu Libanonu a rešpektovať pravidlá medzi štátmi“ a dal najavo, že zásahy Iránu do fungovania krajiny už prekročili únosnú mieru. V polovici januára to pre portál The National povedal ešte jasnejšie: „Izrael má právo pokračovať v útokoch na Libanon dovtedy, kým Hizballáh zostáva ozbrojený.“
„Zabudnutá“ demilitarizácia
Územie južného Libanonu od rieky Litani po hranicu so židovským štátom malo byť podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2006, ale aj podľa prímeria dohodnutého v decembri 2024 dávno demilitarizované. No Hizballáh robí opak. Obnovuje vojenskú infraštruktúru, buduje tunely a sklady zbraní v oblastiach, ktoré mali byť pod kontrolou štátu.
Izraelská armáda na toto územie nedávno vstúpila a zdôvodnila to bezpečnostnou potrebou – snahou zabrániť útokom spoza severnej hranice a eliminovať vojenskú infraštruktúru Hizballáhu. Nachádza tam nové vojenské pozície Hizballáhu v dedinách, ktoré mali byť bez zbraní a kontrolovať ich mala regulárna armáda Libanonu. Libanon tak čelí paradoxu: štát existuje, no kontrolu nad bezpečnostnou politikou má ozbrojená milícia napojená na cudzí štát.
Izrael opakovane zdôrazňuje, že nemal ani nemá voči Libanonu žiadne územné nároky a z Libanonu sa stiahne, keď medzi riekou Litani a jeho severnou hranicou nebudú operovať teroristi z Hizballáhu, čo zároveň požaduje aj spomínaná rezolúcia OSN.
Bod zlomu?
Atmosféra v Libanone sa postupne mení. Stále viac Libanončanov si kladie otázku, prečo Hizballáh operuje z civilných oblastí a vystavuje krajinu odvetným úderom. Objavujú sa hlasy, že namiesto ochrany štátu organizácia prehlbuje jeho krízu a destabilizuje spoločnosť.
Libanonský novinár Júsif Diab upozorňuje, že libanonská armáda ešte donedávna argumentovala potrebou politického rozhodnutia vlády, aby mohla podniknúť kroky proti ozbrojencom z Hizballáhu. Dnes takéto rozhodnutie, ktoré zakazuje akúkoľvek vojenskú alebo bezpečnostnú činnosť Hizballáhu, existuje a vyžaduje likvidáciu jeho vojenskej infraštruktúry na celom území krajiny. „Myslím si, že sme svedkami nového bodu obratu vo vývoji v Libanone,“ dodal.
Diab zároveň upozorňuje, že ak štát svoje rozhodnutia nepresadí v praxi, dôsledky budú vážne. Nielen zo strany Izraela, ale aj zo strany USA, ktoré sprostredkovali posledné prímerie v decembri 2024. Za pozitívny signál považuje podporu predsedu parlamentu Nabíha Berrího aj skutočnosť, že ministri za politické krídlo Hizballáhu a tzv. „šiítske duo“ z vlády neodišli.
Aj šiítska komunita, inak duchovná opora Hizballáhu, je voči nemu kritická. Libanonský šiítsky duchovný šejk Alí al-Amín, bývalý mufti, v reakcii na jeho vojenské aktivity podľa arabského spravodajsko-analytického webu Al-Estiklal (Nezávislosť) zdôraznil, že otvorenie „frontu podpory“ proti Izraelu „neprinieslo Palestínčanom žiadny úžitok, ale poškodilo Libanon“. Podľa neho platí jednoduchý princíp: „Pokiaľ existujú zbrane mimo kontroly štátu, bude tu nestabilita.“
