Libanon býva v európskych médiách často vykresľovaný ako štát, v ktorom sa väčšina obyvateľov automaticky stavia proti Izraelu. Myslí sa pritom na ozbrojený boj proti Izraelu, reprezentovaný najmä teroristickým hnutím Hizballáh a ďalšími militantnými skupinami. Nový prieskum verejnej mienky naznačuje, že pre veľkú časť Libanončanov dnes už nie je hlavným problémom Izrael, ale Hizballáh a jeho silový vplyv na krajinu cédrov.
Výsledky prieskumu naznačujú, že veľká časť Libanončanov mimo šiitskej komunity (náboženská skupina, z ktorej pochádza hlavná podpora Hizballáhu) podporuje mier s Izraelom. Až 58 percent respondentov zároveň podporilo odzbrojenie teroristov z Hizballáhu. Prieskum robila spoločnosť International Information Company medzi 28. aprílom a 5. májom 2026 na vzorke dvetisíc respondentov. O výsledkoch informovali libanonská televízia Al-Jadeed, server The Algemeiner či denník The Jerusalem Post.
Kresťania a teroristi
Najsilnejšiu podporu mierovej dohode s Izraelom vyjadrili drúzi – arabská náboženská menšina s vlastným uzavretým vierovyznaním, žijúca najmä v horách Libanonu, Sýrie a Izraela. Je známa silným dôrazom na lojalitu voči štátu, v ktorom žije. Až 84 percent drúzskych respondentov podporilo mierovú dohodu s Izraelom a 79 percent aj normalizáciu vzťahov, teda plné diplomatické a praktické vzťahy medzi oboma krajinami.
Nasledovali maronitskí kresťania, čo je najväčšia kresťanská komunita Libanonu, napojená na Rím a katolícku tradíciu. Za mier s Izraelom je 77 percent maronitov a 58 percent súhlasí aj s normalizáciou vzťahov.
Medzi pravoslávnymi kresťanmi, ktorí v Libanone predstavujú významnú historickú komunitu spätú s východným kresťanstvom, podporuje mier 72 percent respondentov a 49 percent dobré vzťahy s Izraelom.
Aj medzi sunnitskými moslimami, ktorí tradične predstavujú významnú obchodnú a mestskú vrstvu Libanonu, je za mierovú dohodu 52 percent respondentov. Normalizáciu štandardných medzištátnych vzťahov však sunniti výraznou prevahou hlasov – 74 percent – jednoznačne odmietajú.
Podľa očakávania úplne opačný postoj ukázala šiitská komunita, ktorá je dlhodobo politickou a spoločenskou základňou teroristov Hizballáhu, podporovaných z Iránu. Šiiti tvoria približne tretinu obyvateľov Libanonu a sú najsilnejšie napojení na Irán. Až 92 percent šiitských respondentov odmietlo mierovú dohodu s Izraelom a 94 percent bolo proti normalizácii vzťahov.
Proti Hizballáhu
Až 58 percent všetkých respondentov podporilo odobratie vojenských kapacít Hizballáhu, proti bolo 34 percent. Odzbrojenie tejto organizácie, ktorú za teroristickú označujú aj štáty Európskej únie, požaduje aj rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN z roku 2006 a dohoda o prímerí v Libanone z decembra 2024, ktorú iniciovali USA.
Medzi pravoslávnymi kresťanmi podporilo odzbrojenie Hizballáhu 89 percent respondentov, medzi maronitmi 87 percent a medzi drúzmi 77 percent. Naopak, takmer 90 percent šiitských respondentov bolo proti odzbrojeniu. Zaujímavé je, že proti demilitarizácii Hizballáhu je aj 70 percent umiernenejších sunnitov, ktorí však v rozpore s týmto názorom väčšinovo podporujú mierovú dohodu s Izraelom.
Najnovší libanonský prieskum výrazne narúša často opakovaný naratív, že Hizballáh reprezentuje celý Libanon v boji proti Izraelu. Výsledky ukazujú, že veľká časť spoločnosti vníma túto organizáciu ako paralelnú mocenskú štruktúru slúžiacu záujmom iránskeho režimu, ktorý od islamskej revolúcie v roku 1979 vedú islamské revolučné gardy.
Vinníci a naratívy
Približne 33 percent respondentov označilo za hlavného vinníka poslednej vojny Izrael, takmer totožný podiel respondentov obviňuje Hizballáh. Ďalších 12 percent si myslí, že zodpovednosť nesú všetky strany konfliktu.
Medzi drúzmi označilo Hizballáh za vinníka až 61 percent respondentov. Polovica pravoslávnych kresťanov mala rovnaký názor. Naopak, 58 percent šiitských respondentov obvinilo výlučne Izrael bez akejkoľvek kritiky Hizballáhu. Medzi sunnitmi označilo Hizballáh za vinníka 39 percent respondentov a Izrael 33 percent.
Aj napriek podpore mieru však veľká časť Libanončanov stále verí tradičným protiizraelským naratívom. Až 64,5 percenta respondentov uviedlo, že Izrael chce ovládnuť libanonské zdroje vody, plynu a ďalších surovín.
Chcú stabilitu
Prieskum ukazuje mimoriadne komplikovanú realitu. Libanon rozhodne nie je proizraelskou krajinou a historická pamäť vojen, izraelskej okupácie juhu Libanonu či problémového spolužitia Libanončanov s Palestínčanmi zostáva v spoločnosti veľmi silná. Časť kresťanov v Libanone má zároveň doteraz ťažké srdce na Izrael za to, že v roku 2000 náhle stiahol svoju armádu z juhu Libanonu, čo posilnilo vplyv Hizballáhu, ktorý s väčšou intenzitou začal potláčať a likvidovať tamojších kresťanov. Zároveň však čoraz viac Libanončanov oddeľuje vlastný pohľad na Izrael od postoja k Hizballáhu.
Práve to je možno najdôležitejší odkaz celého prieskumu. Pre veľkú časť obyvateľov Libanonu už dnes nie je prioritou „boj proti Izraelu“, ale stabilita krajiny, ekonomické prežitie a obmedzenie vplyvu militantnej organizácie napojenej na Teherán.
