Prezident USA Donald Trump cez víkend vyhlásil, že Irán súhlasí s väčšinou dôležitých bodov dohody, ktorá by mala ukončiť vojnu, ako aj blokádu Hormuzského prielivu zo strany USA aj Iránu. Obe strany si však chcú ponechať dostatok času, aby doladili konkrétne body a mier bol dlhodobý a stabilný. Dovtedy blokáda ostane v platnosti, informuje agentúra Reuters.
Včera šéf iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf a minister zahraničia Abbás Arákčí odleteli do Kataru, kde rokovali s tamojším premiérom Muhammadom bin Abdarrahmánom Ál Sáním o prímerí, ktoré by sa malo predĺžiť o 60 dní. Katar je jedným z najväčších exportérov skvapalneného zemného plynu (LNG) na svete.
Vojenské útoky Iránu poškodili veľkú časť jeho plniacich závodov, čo viedlo k nárastu cien zemného plynu po celom svete. Preto je pozvánka pre iránskych politikov na mierové rokovania do Kataru prekvapením.
Uväznení námorníci
Ceny ropy sa po otvorení pondelkového obchodovania znížili o viac ako päť percent. Európska ropná zmes Brent sa po viac ako mesiaci dostala pod hranicu sto amerických dolárov za barel (159 litrov) a udržala sa tam po celý deň. Minulý týždeň sa pohybovala aj nad 110 dolármi.
Obchodníci už počítajú s tým, že po predĺžení prímeria sa uvoľní zablokovaná Hormuzská úžina medzi Iránom a Ománom. Tankery naložené ropou budú môcť z Perzského zálivu vyplávať do cieľa a zásobovať rafinérie v Ázii, Afrike a Európe.
Pred vojnou prešlo úžinou denne 125 až 140 zaoceánskych lodí, väčšinou naložených ropou, naftou a benzínom, skvapalneným ropným plynom (LPG) alebo zemným plynom (LNG) či hnojivami. V posledných týždňoch je to len niekoľko lodí za týždeň.
Cez víkend napríklad cez Hormuzský prieliv prešiel supertanker Eagle Verona, ktorý viezol irackú ropu do čínskeho prístavu Ningbo. V pondelok prešli úžinou aj tri tankery s LNG, smerujúce do Pakistanu, Indie a Číny. Panujú podozrenia, že ide o krajiny, ktoré si to s Iránom dokázali „vybaviť“, či už finančne, alebo politicky.
Oproti predvojnovým časom však ide o minimálnu premávku. Preto je v Perzskom zálive už takmer tri mesiace zablokovaných niekoľko stoviek tankerov so zhruba 20-tisíc námorníkmi na palube. Mnohí z nich nemajú dostatok jedla, vody a pohonných hmôt.
Úľava z rezervy
Pokles cien ropy na svetových trhoch môže priniesť aj čiastočné zlacnenie benzínu a nafty na čerpacích staniciach. Tento efekt však zrejme potrvá len krátko, pretože zásoby ropy a palív v Európe sa rýchlo míňajú a približne o mesiac tu bude hrozba ich kritického nedostatku.
Aj keby sa doprava z Perzského zálivu okamžite uvoľnila, európske rafinérie dostanú prvé dodávky až o niekoľko týždňov. Ďalšie mesiace potrvá, kým si ropné firmy doplnia zásoby na zvyčajnú úroveň. Ceny pohonných hmôt sa preto do konca leta pravdepodobne výraznejšie neznížia.
V prípade, že by sa prímerie nepredĺžilo a ropa z Perzského zálivu by nezačala opäť prúdiť na svetové trhy, možno očakávať jej ďalšie zdraženie. Krajiny by totiž začali dopĺňať vyčerpané ropné zásoby, čo by výrazne zvýšilo dopyt a cenu ropy mohlo vytlačiť aj nad dvesto dolárov za barel. Benzín a nafta by tak stáli až okolo 2,50 eura (60,72 českej koruny) za liter.
To je už úroveň, keď by mnohí motoristi výrazne obmedzili svoje cesty a dopravné náklady by predražili množstvo tovarov, od potravín až po stavebniny či chemické produkty. Veľa firiem by muselo znížiť výrobu a prepúšťať zamestnancov, pretože by sa ich produkty stali drahými a ťažko predajnými.
Na druhej strane by to ľudí povzbudilo k nákupu elektromobilov alebo hybridov, prípadne k investíciám do fotovoltických panelov či batérií. Ropné firmy sa tak za každú cenu snažia držať ceny čo najnižšie, aby ľudí neodstrašili a nemotivovali zvoliť si konkurenčné riešenia.
Slovensko mešká
Podobne sa aj ceny zemného plynu budú zrejme na burzách držať vysoko po celý rok. Štáty ako Slovensko, ktoré dotujú ceny plynu pre domácnosti, preto musia počítať so zvýšením rozpočtových výdavkov a ďalším zadlžovaním.
Ak by sa ceny pre domácnosti na Slovensku postupne zvyšovali na trhovú úroveň, spotrebiteľov by to prinútilo viac šetriť a štát by si mohol vytvoriť finančné rezervy na dotácie pri prudkých výkyvoch, aké nastali napríklad tento rok.
Slovensko sa navyše musí spoliehať na nespoľahlivé dodávky z Ruska z dlhodobých kontraktov, ktoré sa často prerušujú a navyše financujú ruskú agresiu voči Ukrajine.
O alternatívnych dodávkach, napríklad z Rumunska alebo Nórska cez Českú republiku, ktoré by mohli znížiť ceny a zvýšiť stabilitu celkových dodávok, sa zatiaľ najmä hovorí, no málo sa koná. Ich význam však bude rásť s blížiacim sa zákazom dovozu ruského plynu do Európskej únie, ktorý má pri potrubnom plyne začať platiť na jeseň 2027.
Česko je v lepšej pozícii než Slovensko, pretože sa v posledných rokoch viac napojilo na západné plynovodné trasy cez Nemecko, najmä z Nórska a z LNG terminálov. Aj tam však platí, že vyššie ceny plynu a ropy sa premietnu do nárastu cien energií, dopravy a výroby. Rozdiel je v tom, že Praha má pri výpadkoch ruských dodávok väčší manévrovací priestor, zatiaľ čo Slovensko zostáva viac závislé od politicky aj technicky neistých trás.
