Zákonná povinnosť zapísať dieťa do prvého ročníka základnej školy sa týka všetkých detí, ktoré do konca augusta dosiahnu šesť rokov. Na jeseň by tak malo do prvej triedy nastúpiť zhruba 61-tisíc detí, uviedol pre Téma.21 tlačový odbor slovenského ministerstva školstva.
To, koľko detí si vzhľadom na nezrelosť ešte na školu počká, bude jasné až v septembri. Podľa ministerstva vlani na zápis prišlo asi 66 500 škôlkarov, no približne desatina z nich nakoniec do školy nenastúpila.
Podobne to bolo aj v roku 2024, keď podiel detí s odloženou dochádzkou bol tiež 10 percent. Tento podiel sa za posledné štyri roky zásadne nemení- Dôvodom odkladu nástupu do prvého ročníka pritom býva nezrelosť alebo zdravotné znevýhodnenie dieťaťa.
Čo znamená školská zrelosť
Eva zo Šamorína hovorí o skúsenosti so svojimi deťmi. Jej starší syn nastúpil do školy v šiestich rokoch, keď už poznal písmenká a vedel počítať do dvadsať.
„Mladšia Ninka mala problém s výslovnosťou a nevedela sa sústrediť. Zostala preto tento školský rok ešte v škôlke, na zápis teda ideme o tri týždne. Vidno, ako veľmi sa za ten rok posunula,“ pochvaľuje si.
Zápis do školy by nemal byť len formalita. Práve reč, pozornosť a emočná nezrelosť patria medzi najčastejšie dôvody odkladu školskej dochádzky.
Učitelia sledujú matematickú predstavivosť, chápanie pojmov ako „hore“, „dole“, „vpredu“ či „vzadu“. „Sú deti, ktoré nemajú ani predstavu, či sú to dve alebo tri jabĺčka,“ vysvetľuje Janka Almašiová z Cirkevnej spojenej školy sv. Martina v Hviezdoslavove pri Bratislave.
Dôležitá je podľa nej aj reč a vyjadrovanie. Deti s logopedickými problémami totiž môžu mať v škole ťažkosti pri diktátoch. Sleduje sa aj jemná motorika, pamäť, schopnosť sústrediť sa a celková samostatnosť.
„Niektoré deti sa nedokážu sústrediť ani 10 minút. Ak nastúpia do školy príliš skoro, majú problémy doháňať rozbehnutý vlak,“ hovorí učiteľka.
Odborníci sledujú aj emócie
Pri rozhodovaní, či dieťa v septembri nastúpi do školy, zohrávajú rolu najmä rodičia. Almašiová uvádza, že niektorí už prichádzajú na zápis s tým, že chcú pre deti odklad školskej dochádzky.
Sami vnímajú, že dieťa potrebuje dozrieť. Niekedy však odporúča odklad aj škola alebo sa snaží rodičov nasmerovať na testy školskej zrelosti do poradenských centier. Niektorí rodičia radu prijmú, iní nie.
Testy školskej zrelosti robí špeciálna pedagogička Petra Dvorecká z Centra poradenstva a prevencie v bratislavskej Petržalke. Testovanie prebieha v marci až máji, v prípade záujmu aj v júni.
Deti pracujú v malých skupinách na úlohách zameraných na zrakové vnímanie, grafomotoriku, chápanie reči či pozornosť. Odborníci sledujú samostatnosť, sociálne správanie a emočné prejavy.
„Výsledok testov nie je všetko. Stáva sa, že dieťa ich spraví veľmi dobre, je však emočne nezrelé na školu,“ upozorňuje Dvorecká.
Znamená to napríklad, že sa ťažko vie odlúčiť od rodičov, je plačlivé. Dvorecká konštatuje, že menej pripravené sú často deti narodené v letných mesiacoch.
V Česku riešia najmä odklady
V Českej republike už majú zápis budúcich prvákov za sebou. Podľa odhadov sa ho zúčastnilo okolo 135-tisíc detí, informoval tlačový hovorca českého ministerstva školstva Ondřej Macura. Počet detí, ktoré do školy napokon nastúpia, bude známy až v septembri.
Kým na Slovensku má odklad povinnej školskej dochádzky zhruba 10 percent detí, v Česku je to viac ako dvojnásobok. Macura uvádza, že podiel tých, ktoré nastúpili do školy neskôr, dlhodobo presahoval 24 percent a v roku 2025 mierne klesol na 23,3 percenta. Je to najvyšší podiel odložených nástupov v rámci Európy.
Podľa výskumu Technologickej agentúry ČR Overenie dopadov zavedenia povinného posledného ročníka predškolského vzdelávania, na ktorý sa Macura odvoláva, najčastejšie dôvody neskoršieho zaškolenia súvisia so stavom dieťaťa, ako aj s rodinnou situáciou a potrebami rodičov.
„Celkovo sa zvyšuje podiel detí so závažnými poruchami reči, prejavmi sociálnej nezrelosti, poruchami pozornosti, ako aj s viacerými poruchami“, hovorí Macura.
Na základe analýz konštatuje, že až 30 percent odborníkov z poradenských zariadení prihliada aj na želanie rodičov, aby dieťa ešte do školy nenastúpilo. Až 86 percent pracovníkov zohľadňuje rodinnú situáciu, ako je rozvod rodičov alebo striedavá starostlivosť.
Rodičov k neskoršiemu zaškoleniu motivujú aj obavy z konkurencie iných detí, často uprednostňujú svoje záujmy pred záujmami dieťaťa. Jedným z dôvodov vysokej miery odkladov je tiež vlastná skúsenosť rodičov zo svojho detstva a s ňou súvisiaca snaha ochrániť deti pred školským neúspechom.
Česká republika sa preto rozhodla sprísniť pravidlá pre získanie odkladu školskej dochádzky. Novela školského zákona vstúpila do platnosti na začiatku tohto roka, neskorší nástup do školy tak bude možný len zo zdravotných dôvodov.
Rozhodnutie ovplyvní začiatok
Zápis do školy tak nie je len administratívnym krokom, ale jedno z prvých dôležitých rozhodnutí v živote dieťaťa aj jeho rodičov. Ako ukazujú skúsenosti učiteľov aj odborníkov, kľúčová je individuálna pripravenosť.
Nie každé dieťa dozrieva rovnakým tempom. Práve preto zostáva otázka školskej zrelosti citlivou témou, pri ktorej neexistuje univerzálne riešenie.
Slovensko očakáva zlepšenie prípravy budúcich školákov zavedením povinnej škôlky pre štvorročné deti od roku 2027 a o rok neskôr aj pre trojročné.
V Českej republike je predškolské vzdelávanie povinné pre všetky deti, ktoré pred začiatkom školského roka dovŕšia päť rokov. Počas posledného roka pred nástupom do školy je teda pre ne škôlka povinná.
