Téma 21
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
Sobota 29. srpna 2026
Téma 21
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
Téma 21

Ukrajina: Washington ustupuje, Európa váha a Kyjev za to platí krvou a zemou

Peter Švec Peter Švec
29. 8. 2026
v Svět
Doba čtení: 14 min.

Štyri a pol roka po ruskej invázii Ukrajina účinnejšie brzdí nepriateľa, získava späť územie a vyvíja vlastné zbrane. Chýbajú jej však ľudia, munícia a protiraketová obrana, rastie politické napätie aj korupcia. Zodpovednosť za pomoc Ukrajine preberá od USA stále váhavá Európa.

Vojna s Ruskom stála Ukrajinu už obrovské množstvo životov. Ilustračné foto: SITA/AP Photo/Francisco Seco

Vojna s Ruskom stála Ukrajinu už obrovské množstvo životov. Ilustračné foto: SITA/AP Photo/Francisco Seco

Podľa Inštitútu pre štúdium vojny ruská jarná a letná ofenzíva nepriniesla operačne významný prielom. V júli 2026 ruské sily preukázateľne obsadili iba 37,9 km², po započítaní infiltračných prienikov približne 121,6 km².

Pred rokom, v júli 2025, pritom získali 455,7 km². Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého cituje portál Livyj bereh Rusko od začiatku roka obsadilo asi 990 km², zatiaľ čo Ukrajina získala späť približne 820 km².

Najväčší tlak agresora zostáva v Doneckej oblasti, najmä na línii Kosťantynivka – Kramatorsk – Sloviansk. Kyjev preto mení velenie a buduje obranu tzv. pevnostného pásu.

Ani tu však zatiaľ nejde o ruský strategický prielom, skôr o pomalé a veľmi drahé posúvanie frontu. Slabinou Ukrajiny zostáva ľudská sila a schopnosť nahrádzať straty. Jej výhodou je technologické napredovanie armády.

Drony aj pre USA

Ukrajina sa stala laboratóriom dronov, elektronického boja a lacných zachytávačov úderov. Zelenskyj v apríli oznámil desaťročné dohody o spolupráci so Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi a Katarom a záujem ďalších krajín Blízkeho východu.

Podľa správy agentúry Reuters má šesť ukrajinských výrobcov dodať drony do amerického programu Pentagonu Drone Dominance.

Ešte ambicióznejší je raketový program. Ukrajinská firma Fire Point oznámila, že jej nová balistická raketa FP-7 s dosahom do 300 kilometrov a hlavicou do 150 kilogramov má byť pripravená na bojové použitie už na jeseň 2026.

Zelenskyj zároveň hovorí o výsledkoch širšieho domáceho balistického programu v rokoch 2026–2027. Súčasne vzniká ukrajinsko-európsky protiraketový systém Freyja, pre ktorý má Ukrajina vyvíjať odpaľovacie zariadenie a interceptor (protiraketový systém).

Prvý prototyp má byť uvedený do praxe v polovici roka 2027. Británia a Francúzsko navyše súhlasili s odovzdaním technológií a licencií pre budúcu výrobu striel Storm Shadow/SCALP na Ukrajine.

Najväčšou slabinou však zostáva obrana proti ruským balistickým raketám. Zelenskyj uviedol, že Ukrajina dostala 675 protiraketových systémov Patriot v roku 2023, v roku 2025 364 a v roku 2026 očakáva iba 264.

Na zimu žiada ďalších 300, vojenské letectvo až 360. Rusko pritom svoje útoky stupňuje. Len v noci na 27. augusta 2026 zasiahlo deväť ukrajinských miest kombinovaným úderom rakiet a dronov.

Vojna vstupuje do politiky

Do vojenskej únavy vstupuje politika. Zelenskyj v júli odvolal populárneho ministra obrany Mychajla Fedorova, tvár digitalizácie a dronovej transformácie armády. Fedorov následne podporil protesty a vyzval na vytvorenie mechanizmu volieb počas vojny. Zelenskyj to podľa agentúry Reuters odmieta ako riziko „cunami“, ktoré by mohlo krajinu rozdeliť.

Spor nie je iba osobným konfliktom dvoch politikov. Otvára otázku demokratickej legitimity vedenia krajiny po rokoch vojnového stavu.

Ukrajinské zákony konanie volieb počas neho neumožňujú a hlasovanie by komplikovala okupácia časti územia, milióny utečencov aj účasť vojakov na fronte. Odklad volieb je preto pochopiteľný.

Väčším problémom je korupcia. Protikorupčné orgány rozbehli vyšetrovanie schémy prania 150 miliónov hrivien, čo je približne 3,4 milióna dolárov. Medzi obvinenými skončila podľa ČTK aj bývalá zástupkyňa šéfa prezidentskej kancelárie Iryna Mudra, ktorú súd 25. augusta poslal na 60 dní do väzby.

Zelenskyj obvinený nie je, no kauza zasahuje jeho okolie. Podobne ako ďalšia kauza Midas v odvetví energetiky, kde si organizovaná skupina v štátnom podniku Enerhoatom pýtala od dodávateľov 10 až 15-percentné provízie a zarobila na tom až 100 miliónov dolárov. Do prípadu majú byť zapletení Zeleského blízki ľudia Andrij Jermak, Iryna Mudra či Kyrylo Budanov.

Korupčné kauzy majú aj zahraničnopolitický dosah. Ukrajina potrebuje presviedčať spojencov nielen o tom, že dokáže zastaviť Rusko, ale aj o tom, že miliardovú pomoc využíva transparentne a účelne.

Nezávislosť protikorupčných orgánov sa tak stáva súčasťou obranyschopnosti. Každé podozrenie v okolí prezidentskej kancelárie poskytuje argument odporcom ďalšej pomoci.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj odmieta, že by sa podieľal na korupcii. Obvinenia sa však objavili v jeho tesnej blízkosti. Foto: SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Zalužnyj: Samotná výdrž nestačí

Do hry vstupuje aj bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, dnes veľvyslanec v Londýne a najčastejšie spomínaný možný Zelenského nástupca.

Pre Interfax-Ukrajina uviedol, že ideálny koniec vojny by si vyžadoval „globálne rozhodnutie“, ktoré by Ukrajine zabezpečilo miesto v novom geopolitickom usporiadaní a právo na bezpečnú existenciu. Samotná vojenská výdrž Ukrajiny totiž podľa neho koniec vojny neprinesie.

Nemožno preto vylúčiť ani takzvaný kórejský scenár: zastavenie bojov bez mierovej zmluvy, zmrazenie frontu a dlhodobé rozdelenie krajiny. Ukrajina by získala čas na obnovu a integráciu do Európy.

Časť jej územia by však zostala pod ruskou okupáciou. Bez jasných bezpečnostných záruk by prímerie mohlo byť iba prestávkou, ktorú by Moskva využila na prípravu ďalšieho útoku.

Pri pohľade na Rusko nemožno očakávať bezprostredný kolaps. Krajina má väčšiu populáciu, priemyselnú základňu aj väčšiu produkciu rakiet a dronov než Ukrajina.

Sankcie a vojna ju však účinne oslabujú a cena za pokračovanie agresie v roku 2026 výrazne rastie. Najviditeľnejšia zmena nastala hlboko v ruskom tyle.

Ukrajinské drony zasahujú rafinérie, sklady, logistické centrá, základne aj priemyselné podniky. V auguste zaútočili na komplex Gazprom Neftechim Salavat v Baškirsku, až 1 300 kilometrov od Ukrajiny.

Závod dokáže spracovať až 74 miliónov barelov ropy ročne. Rafinéria v Orsku po inom útoku prerušila prevádzku. Jej oprava môže podľa agentúry Reuters pre sankcie trvať až šesť mesiacov.

Svět
Read More
Drony nad Kyjevom aj Moskvou: Rusko terorizuje civilistov, Ukrajina vracia údery hlboko v tyle
Peter Švec 20. 5. 2026
bombardovaniecivilné obetedronyruská eskaláciaUkrajina
Rusko spustilo jedno z najrozsiahlejších bombardovaní od začiatku invázie. OSN upozorňuje, že na Ukrajine prudko pribúda civilných obetí. Kyjev zároveň čoraz častejšie útočí hlboko v ruskom tyle – na rafinérie, logistiku aj vojenské objekty.

Vojna zasahuje jadro ruskej ekonomiky

Útoky znížili ruskú rafinérsku kapacitu a vyvolali nedostatok benzínu. Moskva musela hľadať dovoz či spracovanie ropy v zahraničí.

Ruský vodca Vladimír Putin podľa agentúry AP podpísal 24. augusta dekrét, ktorý štátu umožňuje prevziať dočasnú kontrolu nad nedostatočne chránenou kritickou infraštruktúrou. Vojna sa teda presunula hlboko do ruského hospodárskeho zázemia.

Ruský federálny rozpočet skončil za január až júl 2026 v deficite 6,455 bilióna rubľov, teda približne 64 miliárd eur (pri kurze 100,5 rubľa za euro). Príjmy z ropy a plynu medziročne klesli o 16,8 percenta.

Likvidná časť Fondu národného bohatstva dosahovala už iba 3,69 bilióna rubľov (okolo 37 miliárd eur) alebo 1,6 percenta HDP. Od začiatku vojny sa minuli viac než dve tretiny jeho likvidných aktív.

Ani centrálna banka už nehovorí o dynamickej vojnovej ekonomike. V júli znížila základnú sadzbu iba mierne, na stále extrémne vysokých 14 percent. Infláciu v roku 2026 odhaduje na 6-7 percent a prognózu rastu HDP znížila na nula až jedno percento. Vojenské výdavky vytláčajú civilné investície a zvyšujú tlak na ceny.

To však neznamená, že slabne aj Putinova osobná moc. Nemá viditeľného politického súpera a verejný nesúhlas potláča tvrdo a zatiaľ účinne. Podľa júlového prieskumu Centra Levada, ktorý analyzoval portál Pussua Post, podporovalo Putina 74 percent respondentov a vojenské operácie na Ukrajine 66 percent.

Oba ukazovatele však oproti predchádzajúcemu obdobiu klesli. Vojna teda oslabuje zdroje ruského štátu, zatiaľ však nevytvorila bezprostrednú hrozbu pre Putinovo postavenie.

Objavujú sa však signály rastúceho napätia vnútri režimu. Hospodárske problémy, nedostatok pohonných látok, zvyšovanie daní a útoky v ruskom tyle narúšajú obraz štátu, ktorý má situáciu pod kontrolou.

Podľa zdrojov agentúry Reuters Putin napriek týmto problémom neuvažuje o ústupe. Naopak, ovládnutie celého Donbasu považuje za nevyhnutné víťazstvo a môže vojnu ďalej vystupňovať.

Ruské útoky na civilné objekty a zásahy civilného obyvateľstva na Ukrajine pribúdajú. Ilustračné foto: SITA/Ukrainian Emergency Service via AP

Záhadná návšteva šéfa CIA v Moskve

Americké a európske spravodajské služby podľa médií sledujú možné ruské prípravy na obmedzenú provokáciu alebo útok proti niektorému štátu Severoatlantickej aliancie (NATO).

Jedným zo scenárov má byť operácia pod cudzou vlajkou. Cieľom by nemuselo byť rozpútanie veľkej vojny, ale otestovanie jednoty aliancie a ochoty spojencov aktivovať článok 5.

Mimoriadnu pozornosť preto vyvolala augustová návšteva riaditeľa CIA Johna Ratcliffa v Moskve. Ten sa podľa Reuters stretol so šéfom ruskej zahraničnej rozviedky Sergejom Naryškinom.

Mal Rusko varovať pred útokom na členský štát NATO. Už samotná osobná návšteva šéfa CIA v čase vojny ukazuje, že Washington považuje riziko nežiaducej eskalácie za dostatočne vážne.

Sankcie teda Rusko nezastavili, ale tvrdenie, že nefungujú, je nepresné. Ich účinok je kumulatívny: zdražujú dovoz technológií, obmedzujú tieňovú flotilu, znižujú príjmy z ropy a komplikujú náhradu poškodených zariadení.

Európska únia v júli prijala už 21. sankčný balík. Sankcie samy osebe Putina neprinútia ukončiť vojnu, spolu s ukrajinskými útokmi však vytvárajú tlak, ktorý Moskva nedokáže úplne neutralizovať.

Svět
Read More
První linie je všude. Rusko posouvá hybridní válku do nové fáze
Alena Scheinostová 22. 8. 2026
#podrobnebezpečnostdronHeroletištěPolitikaRuskoterorismusTextválka
Po čtyřech a půl letech agrese proti Ukrajině vstupuje Rusko do „války nové generace“. Pokus o dronový útok na letišti v Lipsku potvrdil výrok šéfky britské rozvědky, že „první linie je všude“. Jak Rusko pracuje, je ale stále lépe zmapované. A kdo je informován, najde způsoby, jak se bránit.

Západ pomáha, ale váha

Najväčším úspechom Západu je, že Ukrajina stále existuje ako suverénny štát a Rusko nedosiahlo pôvodné strategické ciele. Bez západnej protivzdušnej obrany, delostrelectva, spravodajstva, financií, výcviku a sankcií by to bolo sotva možné. Najväčším zlyhaním je, že pomoc prichádzala neskoro, v obmedzených množstvách a až pod vplyvom strachu z eskalácie.

Ťažisko pomoci sa presúva z Ameriky do Európy. Členské štáty NATO na júlovom summite v Ankare prisľúbili Ukrajine na rok 2026 vojenské vybavenie, pomoc a výcvik za 70 miliárd eur a minimálne rovnakú úroveň aj v roku 2027. Európska únia schválila na roky 2026–2027 úver 90 miliárd eur, z toho 60 miliárd na obranu.

Európa však stále potrebuje americké zbrane. Administratíva Donalda Trumpa už neposkytuje vlastnú vojenskú pomoc v pôvodnom rozsahu.

Umožňuje však európskym štátom financovať nákup amerických zbraní, ktoré následne dostáva Ukrajina. Washington sa tak z pozície hlavného darcu čoraz viac presúva do úlohy dodávateľa, ktorého účet platia Európania.

Pomoc bez rozhodujúcej prevahy

Západ teda podporuje Ukrajinu dostatočne na to, aby Rusko nevyhralo, zatiaľ však nie natoľko, aby Kyjev získal schopnosť oslobodiť všetky okupované územia. Ani Rusko však nedokáže Ukrajinu zlomiť bez nákladov, ktoré sú z roka na rok vyššie.

Moskva požaduje uznanie „reality na zemi“, Kyjev odmieta právne potvrdiť stratu svojho územia a bezpečnostné záruky zostávajú otvorené. Zalužného téza o potrebe „globálneho rozhodnutia“ preto vystihuje podstatu.

Vojna sa podľa nej môže skončiť až vtedy, keď bude cena jej pokračovania pre Rusko vyššia než cena kompromisu a Ukrajina zároveň dostane bezpečnostnú architektúru, ktorá z prímeria neurobí iba prestávku pred ďalšou inváziou.

Stav na konci augusta 2026 možno zhrnúť jednoducho – USA sa angažujú menej a váhavejšie. Európa je dôraznejšia, ale stále nekoná rýchlosťou, ktorá zodpovedá hrozbe.

Kým Washington ustupuje a Európa dobieha zameškané, Ukrajina platí za tento rozdiel časom, územím a ľudskými životmi.

Svět
Read More
Alexander Duleba: Rusko nemôže byť impériom bez Ukrajiny
Peter Švec 24. 2. 2025
AlexanderDulebaAnalyzaČeskoslovenskoGeopolitikaMedzinarodneVztahyPresovskaUniverzitarozhovorRuskaAgresiaRuskeImperiumRuskoSmeSUkrajinouStandWithUkraineUkrajinaVideoVojnaNaUkrajine
Dnes sú to presne tri roky ako Rusko napadlo Ukrajinu. Aké sú korene tohto vojenského konfliktu? Páchali Ukrajinci genocídu, ako tvrdí Putin? Prečo tak túži po Ukrajine? Akú úlohu hrá v tom celom ruská pravoslávna cirkev? Aj o tom je rozhovor s profesorom Prešovskej univerzity Alexandrom Dulebom.

Author

  • Peter Švec
    Peter Švec

    Reportérom ČTK na Slovensku bol počas štúdií na Ekonomickej univerzite v Bratislave, neskôr písal pre týždenník TREND. Pôsobil ako hovorca Ministerstva financií SR. Pracoval v automobilovom priemysle, kde zodpovedal za vzťahy s inštitúciami. Bol štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva SR. Je zakladateľom a predsedom ICEJ Slovensko. Je spolupracovníkom redakcie Téma.21, kde sa venuje zahraničnej politike, ekonomike a medzinárodným vzťahom.

Štítky: armádadronyenergetikaEurópaHerokorupciapodrobnePolitikaRuskoTextUSAvojna
SdíletPublikovat

Související články

Svět
Ředitel CIA John Ratcliffe. Foto: Yuri Gripas / Abaca/Pool via CNP
Trump Press Confrernce, Washington, United States - 06 Apr 2026,Image: 1089123546, License: Rights-managed, Restrictions: , Model Release: no  , Credit line: Pool/ABACA / Shutterstock Editorial / Profimedia

Šéf CIA byl v Moskvě. Washington mlčí a spekulace se množí

28. 8. 2026
Svět
Král Harald V. byl pro Nory "dědečkem" i symbolem stability v neklidné době. Foto: Cornelius Poppe / NTB / AFP / Profimedia

Zemřel „dědeček národa“. Norsko oplakává Haralda V., monarchii přebírá nová generace

28. 8. 2026
Ekonomika Svět
Před ocelárnou ArcelorMittal Dofasco v Hamiltonu stojí rozvodná skříň pokrytá kanadskými vlajkami. Foto: ČTK / AP / Nick Iwanyshyn

Ze spojenců soupeři. Jak Trump žene Kanadu do náruče EU

27. 8. 2026
Svět
Slovenské stíhačky F-16 budú v budúcom roku tiež zabezpečovať protivzdušnú obranu Pobaltia. Foto: SITA/Milan Illík

NATO nad Pobaltím: Od hliadkovania k ostrej streľbe

27. 8. 2026
30:04 Společnost

Němý vůl #46: Obžerství

29. 8. 2026
Česko Domov Společnost
Cílem systému APAC je "změna zevnitř", tedy přenastavení hodnot, díky kterému už se vězni  po propuštění nevracejí k trestné činnosti. Zkušenosti ze zahraničí jasně ukazují, že to funguje. FOTO: Martin Kabát / MVS

„Vrátit vězňům lidskost.“ Brazilskou metodu k nápravě odsouzených testují v Jiřicích

28. 8. 2026
Domov Komentáře Slovensko
Výroba dronov Raybird v kyjevskom závode spoločnosti Skyeton. Podobná drony sa vyrábajú aj na Slovensku. Foto: SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Po ruských hackeroch a kamerách prišla sabotáž. Fico opäť hrá mŕtveho chrobáka

28. 8. 2026
Domov Slovensko Společnost
Martin Kríž je generálny riaditeľ Odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a zároveň je spolutvorcom reformy vzdelávania. Foto: archív Martina Kríža

Chceme deti pripraviť na život, nielen na ďalšiu písomku, hovorí spoluautor školskej reformy Martin Kríž

27. 8. 2026
30:53 Česko Domov Lifestyle Společnost

Jan Burda: Polsko už dávno není zemí levných nákupů. Proč si zamilujete Balt? 

27. 8. 2026
Domov Komentáře Slovensko
Vládna koalícia má sporov dosť aj na každý deň. Spája ju však spoločný záujem o obchody. Foto: SITA/Tomáš Susko

Prečo sa súčasná koalícia nerozpadne – na rozdiel od čias Dzurindu, Radičovej a Matoviča

26. 8. 2026

O NÁS

Logo on dark background
nezávislé online médium
  • Slovenčina
Odštěpný závod Téma.21 s.r.o.

IČO: 22656324

Kontakt: info@tema21.cz

Více o nás

RUBRIKY

  • Domov
  • Ekonomika
  • Svět
  • Společnost
  • Lifestyle
  • Podcasty

ŠTÍTKY

#podrobne (21) Audio (105) Babiš (29) bezpečnost (14) Církev (21) deti (32) ekonomika (28) energetika (15) Evropa (14) Fico (29) filosofie (34) Hero (402) historie (21) Irán (28) Izrael (30) korupcia (29) Kultura (15) Maďarsko (23) NATO (23) náboženství (19) podcast (29) Politika (221) pomoc (13) reportáž (15) ropa (21) rozhovor (168) Rusko (64) Slovensko (40) Text (604) Trump (64) Téma.21 (21) Ukrajina (73) USA (113) Video (268) vláda (105) vojna (27) voľby (19) válka (22) zdravotnictví (19) Írán (18) Česko (26) Československo (16) Čína (15) ženy (14) život (13)

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

👉 Články nezamykáme. Chceme zůstat otevření – s vaší podporou.

❤️ Darujte!
X
Pomozte nám dělat lepší novinařinu 🗞️

Téma.21 stojí na hledání souvislostí a datech 📊 Abychom pro vás mohli náš web neustále vylepšovat, financovat chod redakce a věděli, které kauzy vás zajímají nejvíce, potřebujeme váš souhlas s využitím cookies 🍪 Kliknutím na „Přijmout vše“ přímo podpoříte naši práci. Děkujeme, že nás sledujete 🤝

Funkční Vždy aktivní
Technické uložení nebo přístup je nezbytně nutný pro legitimní účel umožnění použití konkrétní služby, kterou si odběratel nebo uživatel výslovně vyžádal, nebo pouze za účelem provedení přenosu sdělení prostřednictvím sítě elektronických komunikací.
Preferences
The technical storage or access is necessary for the legitimate purpose of storing preferences that are not requested by the subscriber or user.
Statistiky
Technické uložení nebo přístup, které se používají výhradně pro statistické účely. Technické uložení nebo přístup, který se používá výhradně pro anonymní statistické účely. Bez předvolání, dobrovolného plnění ze strany vašeho Poskytovatele internetových služeb nebo dalších záznamů od třetí strany nelze informace, uložené nebo získané pouze pro tento účel, obvykle použít k vaší identifikaci.
Marketing
Technické uložení nebo přístup je nutný k vytvoření uživatelských profilů za účelem zasílání reklamy nebo sledování uživatele na webových stránkách nebo několika webových stránkách pro podobné marketingové účely.
  • Spravovat možnosti
  • Spravovat služby
  • Správa {vendor_count} prodejců
  • Přečtěte si více o těchto účelech
Předvolby
  • {title}
  • {title}
  • {title}
No Result
View All Result
Podpořte nás
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
  • csČeština
    • cs Čeština
    • sk Slovenčina
Kdo jsme?

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

-
00:00
00:00

Queue

Update Required Flash plugin
-
00:00
00:00