Olympijské hry sú športovým sviatkom, na ktorý sa športovci i fanúšikovia roky tešia a pripravujú. Sviatkom sú však aj pre podnikateľov a politikov. Ich príprava trvá dlhé roky, rovnako dlho trvá aj počítanie nákladov a ich vyhodnotenie. Ako sa sviatky svetového športu financujú, kto na nich zarobí? A ak vznikne strata, kto ju zaplatí?
Zimné olympijské hry v Miláne a Cortine, ktoré sa začali minulý víkend, by mali byť jedny z najúspornejších. Keď Medzinárodný olympijský výbor (MOV) vybral Taliansko za hostiteľa hier v roku 2026, krajina sľúbila, že súťaže zorganizuje udržateľne a s nízkym rozpočtom, píše agentúra SITA. V taliančine sa často používal výraz „a costo zero“, čo znamená, že podujatie sa malo uskutočniť s nulovými nákladmi z hľadiska verejných rozpočtov.
Politici a organizátori v regióne sľubovali, že nebude treba stavať nič nové a že existujúce horské strediská, trate a štadióny postačia. Prvé oficiálne odhady rozpočtu olympiády boli približne 1,4 miliardy eur. Neskôr sa zvýšili na 1,7 miliardy, k čomu ešte pribudlo 400 miliónov na novú bobovú a sánkarskú dráhu v Cortine a novú hokejovú halu v Miláne, píše agentúra AP.
Organizátori počítali s miliardovou dotáciou od MOV a ďalšou miliardou eur, ktorú mala poskytnúť talianska vláda na úpravy infraštruktúry. Podľa ich predstáv to malo stačiť, lebo sa využíva veľa existujúcich športových zariadení.
Rozptýlené hry
Na druhej strane – Cortina v Dolomitoch je od Milána vzdialená 400 kilometrov, z toho iba časť cesty vedie po diaľnici. Autom trvá cesta zhruba päť hodín. Bormio a Livigno pri švajčiarskych hraniciach, kde sú súťaže v snoubordingu, sú od Milána 230 kilometrov a štyri hodiny autom. Cesta z Bormia do Cortiny trvá vyše šesť hodín.
„Verím, že sme urobili dobré rozhodnutie, keď sme chceli viac ,rozptýlené hry‘, lenže to prinieslo dodatočné výzvy,“ priznala predsedníčka MOV Kirsty Coventryová podľa portálu The New Indian Express.
Región Lombardia preto výrazne zvýšil počet vlakových spojov okolo Milána, ktoré počas olympiády premávajú takmer nepretržite. Štát rozšíril a zmodernizoval hlavné železničné koridory, napríklad Brescia – Verona – Padova, čím zvýšil rýchlosť a kapacitu prepravy.
Prestavbou prešla aj trať v Alpách medzi Bolzanom a Dobbiacom, ktorou sa návštevníci môžu dostať do Cortiny d´Ampezzo. Štát vybudoval novú diaľnicu Pedemontana Veneta s dĺžkou 94 kilometrov, ktorá spája Montecchio Maggiore so Spresianom a o niečo tak skracuje cestu z Milána do Cortiny.
Stavby otváral s veľkou pompou taliansky minister infraštruktúry Matteo Salvini. Verejné investície sa vyšplhali na 3,5 miliardy eur, čo je najväčšia časť z celkových piatich miliárd, ktoré by olympiáda mala nakoniec stáť.
Dobrou správou je, že verejné investície do diaľnic a železníc budú Taliansku a jeho turistickému ruchu slúžiť aj po olympiáde. Na druhej strane mnoho plánovaných investícií sa stále nedokončilo.
Koncom januára odovzdali do používania iba 40 z 95 plánovaných projektov vrátane športovísk, píše The New Indian Express s odvolaním na projektovú firmu Simico, ktorá mala stavby na starosti. Tunel dlhý 1,5 kilometra, ktorý mal zlepšiť príjazd do údolia Longarone na ceste do Cortiny, sa napríklad nedávno iba začal obstarávať.
Z nuly na päť
Celkové náklady na zimné hry v Miláne a Cortine sú výrazne vyššie ako pri väčšine predchádzajúcich zimných olympijských hier, uvádza taliansky denník La Gazzetta dello Sport.
Drahšie zimné olympijské hry priniesli len autoritárske režimy. Naposledy v čínskom Pekingu v roku 2022 stáli 7,4 miliardy eur a v ruskom Soči v roku 2014 až 42 miliárd eur.
V Soči bol pôvodný rozpočet len 12 miliárd dolárov (desať miliárd eur), avšak po zarátaní výdavkov na infraštruktúru, bezpečnostné opatrenia a nepriame náklady sa suma vyšplhala na viac než 50 miliárd dolárov. Pôvodný rozpočet prekročili o 289 percent.
Pri zimných olympijských hrách sa pôvodne odhadované náklady podľa analýzy Oxfordskej univerzity po očistení od inflácie zvýšia v priemere o 132 percent. Tento nárast sa opakuje pri každom podujatí, nezávisle od krajiny, organizátora či podmienok, prezrádza analýza.
Najlepší výsledok v posledných rokoch dosiahlo juhokórejské mesto Pjongčang, kde sa zimné hry 2018 predražili iba o 2 percentá. V prípade Milána Oxfordská univerzita odhaduje, že pôvodný odhad nákladov sa oproti plánu prekročí o 78 percent.
Kto zarobí
Najväčším zdrojom financovania zimnej olympiády sú jej reklamní partneri – globálne spoločnosti, napríklad Visa, Samsung, Alibaba, Procter & Gamble či Coca-Cola. Využívajú olympiádu ako marketingový kanál s celosvetovým dosahom. Sľubujú si od toho posilnenie značky a dôvery investorov.
Za dlhé roky partnerstva veľkých firiem so športovými podujatiami majú odskúšané, že tento koncept partnerstva funguje veľmi dobre a investície sa im mnohokrát vrátia. Na druhej strane si treba položiť otázku, nakoľko sú návratné peniaze, ktoré do organizácie vloží verejný sektor danej krajiny, čiže štát a samosprávy.
Vyťažené hotely, plné reštaurácie, taxíky či požičovne áut si určite olympiádu pochvaľujú. Prínosy pre ekonomickú aktivitu v regióne sú však krátkodobé a ťažko vyčísliteľné, možno ich iba predpokladať. Podľa odhadov MOV by mali hry prispieť k rastu talianskeho HDP približne 3,2 miliardy dolárov (zhruba 0,15 percenta) a v regióne Lombardsko vytvoriť okolo 22-tisíc pracovných miest.
Keďže strediská Bormio a Cortina sú dlhodobo obľúbenými a vyťaženými turistickými regiónmi, neočakáva sa dlhodobý prínos z hľadiska ich návštevnosti. Skôr môžu z dobrej reklamy dočasne vyťažiť cez drahšie ubytovanie a služby, ktorých ceny sa v tejto sezóne zdvihli o 15 percent.
Neisté prínosy sú dôvodom, prečo sa mestá a regióny do usporiadania olympiád už príliš nehrnú. Stále hlasnejšie sa hovorí o stálych lokalitách, kde by sa olympiády konali pravidelne, aby sa športoviská a ubytovacie kapacity využívali opakovane a mohli sa tak lepšie financovať. Je preto možné, že Taliansko nehostí olympiádu posledný raz.
