Spor o clá v USA prerástol z roviny obchodnej politiky do otázky ústavnosti výkonu moci. Najvyšší súd USA 20. februára rozhodol pomerom 6:3, že mechanizmus, ktorým prezident USA Donald Trump zaviedol plošné globálne clá podľa zákona IEEPA (International Emergency Economic Powers Act – zákon o medzinárodných mimoriadnych hospodárskych právomociach) z roku 1977, bol nezákonný.
Daňové právomoci totiž patria Kongresu. Verdikt podľa správ agentúry ČTK okamžite zmenil pravidlá hry a zastavil prax, ktorá umožňovala Bielemu domu rýchlo uvaliť sadzby na takmer celý svet bez súhlasu zákonodarcov.
Rozhodnutie je významné aj historicky. Legislatíva IEEPA sa totiž desaťročia uplatňovala najmä na sankcie, nie na plošné clá. Súd tým vyslal jasný signál, že obchodná politika musí stáť na presných právnych mandátoch.
Americká administratíva však reagovala okamžite – prezident využil ochodný zákon z roku 1974 a zaviedol desaťpercentnú dovoznú prirážku na 150 dní s možnosťou zvýšenia na 15 percent. To je v súlade s jeho právomocami.
Podľa agentúry Bloomberg sa priemerná efektívna americká colná sadzba – teda skutočný podiel ciel vybraných z reálneho objemu dovozu – po zmene pohybuje okolo 10,2 percenta, kým pred verdiktom bola asi 13,6 percenta.
Ak by sa nominálna sadzba zvýšila na 15 percent, dostala by sa reálne na približne 12,1 percenta. To je stále výrazne viac než približne 2,3 percenta, ktoré USA vyberali ešte v roku 2024. V praxi to zároveň znamená vyššie náklady pre dovozcov a často aj pre konečných spotrebiteľov, keďže clá sa prenášajú do predajných cien.
Vrátia clá?
Najväčšia neistota panuje okolo peňazí už vybraných podľa zrušeného režimu. Agentúra Reuters s odvolaním sa na Penn-Wharton Budget Model uvádza, že ide o viac než 175 miliárd dolárov, ktoré by mohli byť predmetom refundácií.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu tak otvára otázku ich možného vrátenia dovozcom, keďže boli vybrané na základe mechanizmu, ktorý súd označil za nezákonný. Takýto scenár by bol zásahom nielen do príjmov štátneho rozpočtu, ale aj do účtovníctva firiem, ktoré clá zaplatili. Navyše nie je jasné, akým mechanizmom by sa peniaze vracali, keďže časť nákladov sa už premietla do cien a kontraktov.
Práve nepredvídateľnosť je hlavnou témou kritiky. Nemecký kancelár Friedrich Merz označil rozsudok za upokojujúci prvok z hľadiska fungovania deľby moci, no zároveň varoval, že nestabilita obchodných pravidiel škodí investíciám. Podobne aj obchodné komory upozorňujú, že firmy potrebujú stabilné prostredie na plánovanie cien, zásob a výroby.
Napätie sa prenáša aj do medzinárodných vzťahov. Eurokomisár Maroš Šefčovič uviedol, že americkí predstavitelia ho uistili o záväzku dodržať obchodnú dohodu s EÚ s 15-percentným stropom ciel. Reuters upozorňuje, že nová dovozná prirážka môže tento limit fakticky obchádzať, keďže sa pripočítava k existujúcim sadzbám.
Odložili rokovania
Čína vyzvala Washington, aby jednostranné clá zrušil a signalizovala ochotu rokovať, pričom si necháva otvorenú možnosť protiopatrení. Reakcie prichádzajú aj z Ázie – India napríklad odložila plánované obchodné rokovania s USA pre neistotu okolo americkej colnej politiky po verdikte súdu.
Trumpova dministratíva pritom zvažuje aj ďalšie kroky – napríklad sektorové clá podľa iného zákona z roku 1962 z dôvodu národnej bezpečnosti. Uvažované opatrenia by sa mohli dotknúť rôznych odvetví od batériových úložísk po telekomunikačné zariadenia, čo by zasiahlo konkrétne články globálnych dodávateľských reťazcov.
Trhová ekonomika by podľa analytikov nemala podliehať ideológii a svojvoľným zásahom štátu. Ide totiž o kľúčový mechanizmus na zabezpečenie rastu produktivity. Umožňuje prirodzenú deľbu práce, vytvára priestor pre lacnejšie vstupy a rýchlejší technologický prenos.
Ak štáty potrebujú riešiť strategické závislosti, ako presnejšie nástroje než plošné clá sa odporúčajú deregulácia, investície do kapacít, či diverzifikácia dodávateľov. Plošné clá patria medzi najhoršie riešenia a fungujú skôr ako hrubá záplata – krátkodobo chránia vybrané odvetvia, no dlhodobo zvyšujú náklady celej ekonomiky.
