Školský rok sa rozbieha pozvoľna, ale rodinné výdavky s ním spojené stúpajú po prázdninách raketovo. Náklady rodičov na jedného školáka, aj po zohľadnení lacnejších alternatív, vyjdú tento mesiac len pri základných školských pomôckach, ako sú napríklad zošity, knihy, perá či aktovky, na približne 200 eur. Ak k tomu prirátame poplatky do fondu Združenia rodičov a priateľov školy (ZRPŠ) či občianskych združení pôsobiacich pri škole, do triedneho fondu, na cestovné, poistenie alebo záujmové krúžky, tak v prepočte na jedno dieťa to môže z rodinného rozpočtu v septembri odčerpať aj 400 eur.
Najviac to bolí neúplné rodiny
Nástup do školy finančne najťažšie znášajú domácnosti s jedným rodičom a rodiny s troma a viacerými deťmi.
Jednorodičovských domácností bolo podľa vlaňajších štatistík na Slovensku takmer 360-tisíc (zhruba štvrtina všetkých domácností), viac ako polovica z nich (s približne 300-tisíc deťmi) je ohrozených chudobou. Samozrejme, v tomto prípade nejde o absolútnu chudobu, akú zažívajú napríklad ľudia v niektorých štátoch v Afrike, ale o relatívnu chudobu tých, ktorí žijú pod takzvanou národnou hranicou chudoby. Ľudia pod ňou sú na Slovensku považovaní za chudobných, resp. ohrozených chudobou. „V roku 2024 bola táto hranica pre jednočlennú domácnosť na rok 6 103 eur, teda 509 eur na mesiac,“ uvádza sa v správe Štatistického úradu SR z marca tohto roka.
Šetrí počas roka
Pre Veroniku z Báhoňa, ktorá je samoživiteľkou na voľnej nohe a má v pestúnskej starostlivosti dve dievčatá a iba jeden príjem, znamená začiatok školského roka šibeničnú kreativitu. „Na školu si špeciálne šetrím počas celého roka.“ Finančne je to pre ňu veľmi náročné, a tak tam, kde je to možné, sa snaží vybaviť si odklad platieb.
Žaneta z Vrútok živí štyri deti bez manžela, ktorý ich opustil. Je zdravotnou sestrou a uvažuje, že si bude po víkendoch privyrábať ako taxikárka alebo v nejakom supermarkete, aby vládala platiť svoje pravidelné účty vrátane tých školských.
Pre rodiny v hmotnej núdzi alebo jednorodičov je určený príspevok štátu pre predškolákov a žiakov prvých ročníkov vo výške 33,20 eur na dieťa.
O príspevok môže žiadať škola, občianske združenie alebo obec. Vyplácaný je spätne v dvoch splátkach v septembri a vo februári. Podľa informácií Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa tento rok vo februári vyplatili príspevky na školské pomôcky za takmer 395-tisíc eur, čím sa podporilo takmer 24-tisíc detí z rodín na hranici životného minima. Pre rodinu s troma nezaopatrenými deťmi je životné minimum od júla tohto roka 871,25 eur mesačne.
Štát tiež prispieva všetkým deťom na obedy v školskej jedálni, rodičia môžu o príspevok požiadať priamo v škole. Výška dotácie pre škôlkarov je 1,40 eura na deň, žiaci na základných školách, v prvom až štvrtom ročníku osemročných gymnázií a prvom ročníku päťročných stredných škôl dostávajú 2,40 eura na deň. Rodina s troma školopovinnými deťmi vďaka tomu ušetrí mesačne približne 150 eur.
Podľa Kataríny Vittekovej, vedúcej školskej jedálne v Igrame, príspevok dostanú aj detí s intoleranciami. „Stačí priniesť potvrdenie lekára. Stravu ohrejeme v kuchyni.“ Príspevok na stravu pomôže aj v súkromných či cirkevných školách.
Priebežné nákupy
Problém s nárazovými septembrovými nákladmi na školu majú aj niektoré rodiny zo strednej triedy. Najmä tie, ktoré majú tri a viac detí. Tieto výdavky vedia ich rodinným rozpočtom poriadne zatriasť. Ešte náročnejšie je to pri stredoškolákoch či vysokoškolákoch, kde k nákladom pribudnú napríklad výdavky na internát či kúpu počítača.
Rodín s troma a viac deťmi je podľa štatistík z roku 2023 na Slovensku vyše 75-tisíc (zhruba 5 percent z celkového počtu rodín v SR).
Renátu z Novej Dedinky s dvoma stredoškoláčkami a jednou dcérou na základnej škole len cestovné vyjde zhruba na 40 eur mesačne na jednu stredoškoláčku.
Obedy a desiate pre všetky tri deti stoja učiteľku Renátu a jej manžela účtovníka-audítora 130 eur mesačne, triedny fond vezme z rozpočtu na tri dievčatá v prepočte asi 13 eur mesačne. Improvizuje, ako sa dá: „Zošity kupujem najlacnejšie po 0,40 eur, mnoho mám v zásobe z minulých rokov, v papiernictve miniem preto na začiatku školského roku len 50 eur.“
Jesenné výdavky naháňajú Milade a jej manželovi zo Svätého Jura hrôzu. Kombinácia platu jedného zamestnanca v školstve a jedného tlmočníka na pokrytie septembrových výdavkov nestačí. Školské poplatky preto za svojich päť detí uhrádzajú až v októbri. Nástup do školy im len vďaka nákupu nevyhnutných školských pomôcok, od zošitov, písacích a rysovacích potrieb až po prezuvky a výtvarnú, vezme zhruba tisíc eur.
Solidarita a plánovanie
Rodičia robia, čo vedia: použiteľné pastelky, výtvarná, ba aj úbor či tenisky idú znovu do školy. Posúvajú ich od jedného dieťaťa druhému. Siahnu aj po kamarátskej výmene alebo bazári. Tam, kde sa dá, si pýtajú súrodeneckú zľavu – tú zvyknú poskytovať pri niektorých krúžkoch alebo na základných umeleckých školách (ZUŠ), treba však o ňu požiadať.
Najťažšie rozhodovanie je práve pri voľnočasových aktivitách: ani rodiny s dvoma platmi nie sú vždy schopné zafinancovať deťom zmysluplný rozvoj ich talentov. Len školné na ZUŠ totiž bežne stojí okolo 100 a viac eur na polrok. A to sa ešte nevyčíslil nárazový výdavok na kúpu nástroja či športových potrieb.
Príspevky od štátu pomôžu, no mnohé rodiny aj napriek tomu žijú v nedostatku. Tu je priestor aj pre všímavosť v blízkom okolí. Pomôcť finančne či darovaním pomôcok pre rodiny s viacerými školákmi, aby im september nerobil viac starostí ako treba, je pre tých finančne solventnejších vhodným typom na dobrý skutok.
Nedostatok financií na rôzne účely sa v rodinách rieši aj tým, že stredoškoláci či vysokoškoláci chodia počas leta a niekedy aj cez školský rok na brigády, kde si zarobia nielen na výdavky, ktoré ich rodičia finančne neutiahnu, ale častokrát aj niečo navyše.
Dobrou radou odborníkov, ktorá neuškodí, je osvojiť si v rámci rodiny mesačné finančné plánovanie a odkladať si peniaze bokom na jednorazové výdavky – nielen tie septembrové – už počas celého roka.
