Mnohé rodiny majú podobný príbeh ako táto: „Konečne sa mi podarilo nájsť zamestnanie, ale deti potrebujú do školy veľmi veľa peňazí. Zo svojho platu 400 eur platím nájom 260 eur. Rodinné prídavky máme na stravu, oblečenie, potreby do školy a mesačníky,“ hovorí mama štyroch detí z Košického kraja na východe Slovenska. Je šťastná, že je preč z azylového domu, hoci bez manžela a bez výživného, ktoré nikdy vďaka jeho statusu nedostane. Septembrové výdavky na školu sú pre ňu veľmi veľkým bremenom. Zvláda ho len s pomocou neziskovej organizácieMaják nádejez Košíc, ktorá sa venuje vylúčeným rodinám. Tá pozná jej meno aj adresu, na ktorej sa zdržiava.
Keď dávky nestačia
Domácnosti s jedným rodičom a rodiny s troma a viac deťmi sú podľa Štatistického úradu SR najviac ohrozené chudobou. Jednorodičovských domácností je na Slovensku zhruba 360-tisíc, čo je asi štvrtina všetkých rodín. Tri a viac detí má 75-tisíc domácností, teda približne päť percent rodín na Slovensku. Podľa skúseností charitatívnych organizácií počet rodín odkázaných na pomoc z roka na rok pribúda.
Začiatok septembra ich zákonite finančne vyčerpá najviac, niektoré rodiny to dokonca často postaví do neriešiteľnej situácie (písali sme o tomtu).Dostupná štátna pomoc pre rodiny školákov v podobe príspevku na obedy pre deti či príspevku na školské pomôcky pre rodiny v núdzi zďaleka nie je postačujúca. A hoci štát prispieva aj na prvácku výbavu jednorazovým príspevkom 110 eur, ostatné výdavky spojené so školou musia rodičia hradiť sami, čo výrazne presahuje príjmy mnohých rodín. Nebyť pomoci charitatívnych organizácií, nevedno, ako by to dokázali zvládnuť.
Charita na školu
Štartovacia čiara na začiatku školského roku teda nie je rovnaká u všetkých detí: delia ich finančné možnosti a sociálna situácia ich rodín. Všetky však snívajú o možnosti stať sa niekým a zmeniť svet. Taký sen malo aj dievčatko z rodiny, ktorú dlho podporovala Diecézna charita Rožňava, regionálna dcérska organizácia Slovenskej katolíckej charity (SKCH). Regionálnych pobočiek má SKCH po celom Slovensku desať.
Zo zbierky SKCH na školské pomôcky dostala rodina spomínaného dievčatka z rožňavského regiónu aj finančnú pomoc. Rodičia ju mohli prihlásiť do umeleckého súboru, neskôr pokračovala v štúdiu na konzervatóriu, dnes je úspešnou maturantkou.
SKCH takto pomáha núdznym rodinám aj deťom z centier pre rodinu (bývalé detské domovy) po celom Slovensku už 16 rokov, a to napríklad s nákupom zošitov, pier, výtvarných pomôcok či školských tašiek. Tohtoročná zbierka má slogan„Láska sa zmestí aj do peračníka“.Pomoc zo zbierky sa podľa hovorkyne Trnavskej arcidiecéznej charity Dariny Kukuľovej Kvetanovej v týchto dňoch už dostala do prvých 200 rodín a rozdeľuje sa ďalej: „Minulý rok SKCH rozdala takmer 40-tisíc pomôcok viac ako 1 400 rodinám na Slovensku.“ Zbierky na pomoc s výdavkami na školákov sa organizujú na Slovensku aj v katolíckych farnostiach. Zapájajú sa do nej jednotlivci aj firmy.
Okrem bežného vybavenia školáka môžu darcovia prispieť aj tabletom či notebookom, dnes už nevyhnutnosťou pri štúdiu, alebo financiami nad rámec tých, ktoré idú na základné školské pomôcky. Vlani sa takto z príspevkov navyše vyzbieralo cez 20-tisíc eur, vďaka čomu mohli deti dostať nové gitary, kopačky alebo sa z toho zaplatilo školné do Základných umeleckých škôl.
V sociálnej dráme
Útek od toxického partnera, náhle vážne zdravotné problémy či nevhodné sociálne zázemie. To sú ďalšie dôvody, pre ktoré rodiny v núdzi potrebujú pomoc, osobitne na začiatku školského roku. Deti v týchto rodinách snívajú totiž aj o obyčajných pastelkách do školy, ktoré sa v iných rodinách bežne váľajú po zemi, častokrát nevyužité.
Dobrovoľníci z Majáka nádeje, ktorí takéto skromné želania počujú často, sa starajú zhruba o 60 rodín odkázaných na pomoc. „Keď mi povedali, že moje deti dostanú farebné pastelky a perá, myslela som, že žartujú. To znie ako luxus a oni skutočne prišli s taškou plnou pomôcok,“ napísala neziskovke jedna z mám, ktorým pomohli.
To, čo týmto rodinám chýba, nie sú značkové mobily či tenisky. Okrem základných pomôcok do školy túžia deťom zaplatiť krúžky či zadovážiť počítač, aby mohli rovnako ako ich rovesníci vypracovať zadania. Alebo aj sa dopraviť do školy.
Nemajú na autobus
Chýbajúci žiak v triede nemusí byť hneď záškolák, často sa za absenciami skrýva prozaický dôvod: nie je z čoho zaplatiť cestu do školy. Takú situáciu riešili aj v Majáku nádeje. Najstarší chlapec z jednej rodiny, kde obaja rodičia pracujú na družstve s minimálnym platom, musel prerušiť strednú školu. Zľavnené cestovné z domu do mesta ich totiž mesačne stojí 32 eur, rodičia však boli horko-ťažko schopní zaplatiť lístky len dvom deťom zo siedmich.
Rovnaký dôvod (väčšinou išlo o rómske rodiny) často počuli aj na základnej škole v mestečku Jelšava a v dedine Sirk na juhu stredného Slovenska. Štát síce poskytuje príspevok na cestovanie pre deti, ale pre rodičov sa vyplatené príspevky na cestovné stali dilemou: jedlo alebo škola. Rovnako mali problém deťom kúpiť predplatné alebo dobiť kredit na dopravnej karte.
Aj preto Integrovaný dopravný systém Banskobystrického samosprávneho kraja priniesol novinku, ktorá je na Slovensku raritou: priamo v škole zriadili deťom kontá a rozdali dopravné karty. Do experimentu sa v pilotnej faze projektu od apríla do júna tohto roku zapojilo vyše 200 detí. V Sirku klesol počet neospravedlnených hodín skoro o polovicu, počet detí cestujúcich do školy sa zvýšil o 70 percent, v Jelšave o vyše 30 percent.
Spolu s desiatou zadarmo, ktorú začali v týchto školách podávať od marca, sa dochádzka prudko zvýšila. Potvrdil to aj riaditeľ základnej školy v Sirku Ľubomír Jambrich: „Odkedy sme v projekte, nestalo sa ani raz, že by dieťa neprišlo do školy len preto, že nemalo kredit na karte alebo peniaze na lístok.“ Projekt tento školský rok pokračuje na ďalších 12 školách Banskobystrického kraja.
Stojí to za to
Deti z týchto rodín podľa Kukuľovej Kvetanovej zažívajú situácie, ktoré by mnohokrát neustál ani dospelý – posudzovanie, nepríjemné komentáre, sociálne vylúčenie, hanbu, ale aj šikanu. Zmeniť ich príbeh na lepší je výzvou, ako dať rodinám a deťom nádej a zmysel života. Stačí naozaj málo: priniesť plný peračník alebo ponúknuť príklady z Jelšavy alebo Sirku aj iným školám na Slovensku.
