Ruská vojna proti Ukrajine sa po prvý raz od roku 2022 dotkla členského štátu NATO spôsobom, ktorý už nemožno označiť za „pád trosiek“ či technický incident. Ruský dron podľa rumunských úradov narazil do desaťposchodového obytného domu v meste Galați pri hraniciach s Ukrajinou, zranil ženu a dieťa a úrady prinútil evakuovať desiatky obyvateľov.
Rumunský prezident Nicușor Dan podľa ČTK označil udalosť za „bezprecedentnú“ a vyhlásil, že Rumunsko nedovolí, aby sa ruská agresívna vojna preniesla na jeho občanov.
Bukurešť reagovala mimoriadne tvrdo. Okrem predvolania ruského veľvyslanca oznámila zatvorenie ruského generálneho konzulátu v Konstanci a vyhostenie generálneho konzula Andreja Kosilina. Ide o jeden z najvážnejších diplomatických krokov Rumunska voči Moskve od začiatku vojny.
Podľa Reuters ide o prvý prípad od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu z februára 2022, keď dron v Rumunsku zasiahol husto obývanú oblasť a spôsobil zranenia civilistov. Rusko všetky obvinenia odmietlo. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová tvrdí, že nebol predložený „jediný fakt ani dôkaz“ o ruskom pôvode dronu.
Jednoznačný tón z Prahy
Najostrejšie reakcie prišli z Českej republiky. Premiér Andrej Babiš vyhlásil, že „absolútne odsudzuje ďalšie ruské útoky“ a zdôraznil solidaritu s aliančnými partnermi. České ministerstvo zahraničných vecí označilo ohrozenie civilistov vrátane dieťaťa za neprijateľné.
Ešte ďalej zašli opoziční politici. Predseda ODS Martin Kupka varoval, že ak Európa prestane podporovať Ukrajinu, „môžeme sa dočkať ruských dronov nad Českom“. Predseda Pirátov Zdeněk Hřib vyzval na vytvorenie spoločnej európskej protidronovej obrany financovanej z rozpočtu EÚ. Poslankyňa Barbora Urbanová pripomenula podobné incidenty v pobaltských krajinách, Poľsku či Moldavsku a upozornila, že nejde o izolované prípady.
Jasný bol aj postoj českého prezidenta Petra Pavla. Podľa neho by spojenci nemali zostať len pri slovnom odsúdení. „Rusko musí jasne pochopiť, že podobné útoky nenecháme len tak,“ odkázal.
Slovensko volá po „dialógu“
Slovenské reakcie ukázali rozdielne akcenty v zahraničnej politike. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár jednoznačne odsúdil útoky na civilnú infraštruktúru a vyjadril solidaritu Rumunsku. Zároveň podporil posilnenie obranyschopnosti východného krídla NATO.
Premiér Robert Fico však popri solidarite s Rumunskom zdôraznil potrebu „okamžitého dialógu medzi EÚ a Ruskou federáciou“ a vyzval na zdržanlivosť v siláckych vyhláseniach. Prezident Peter Pellegrini spojil obe línie – podporil posilnenie bezpečnosti východného krídla NATO, no zároveň vyzval na väčší tlak smerujúci k mierovým rokovaniam.
Test pre NATO
Najväčší význam incidentu však spočíva inde. Po prvý raz od začiatku vojny boli pri útoku ruského dronu zranení civilisti na území členského štátu NATO. Agentúra AP zároveň uviedla, že rumunská armáda vyslala do oblasti stíhačky F-16 a vrtuľník, dron sa však nepodarilo zastaviť pred nárazom do obytného domu.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte preto prisľúbil ďalšie posilňovanie obrany proti dronom. Predsedníčka Ursula von der Leyen zároveň pripomenula prípravu ďalšieho sankčného balíka proti Rusku.
Hoci Moskva zodpovednosť odmieta, politický efekt je už zrejmý. To, čo sa doteraz vnímalo ako vojna na území Ukrajiny, sa v očiach mnohých európskych lídrov mení priamo na bezpečnostnú hrozbu pre členské štáty NATO.
