Téma 21
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
Pátek 18. září 2026
Téma 21
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
cs Čeština sk Slovenčina
Kdo jsme?
🤍 Darujte
🤍 Darujte
No Result
View All Result
Téma 21

Ruské provokácie už nie sú náhodné: EÚ a NATO čelia cielenému testu odolnosti

Peter Švec Peter Švec
3. 10. 2025
v Svět
Doba čtení: 5 min.

Septembrové viacnásobné narušenie vzdušného priestoru NATO, od Nemecka cez Poľsko, Estónsko až po Rumunsko, a roje dronov nad Škandináviou nie sú náhodné. Rusko skúša nervy, zbiera dáta a stupňuje tlak. Ak má protiakcia Európy zafungovať, musí spojiť kapacity a konať jednotne a rázne.

The National Flag of The Russian Federation, along with a sign reading Drone Attacks,Image: 981863535, License: Royalty-free, Restrictions: , Model Release: yes, Credit line: - / DPphoto / Profimedia

The National Flag of The Russian Federation, along with a sign reading Drone Attacks,Image: 981863535, License: Royalty-free, Restrictions: , Model Release: yes, Credit line: - / DPphoto / Profimedia

V priebehu septembra sa zo sporadických incidentov stala nepríjemná séria útokov. Desiatky ruských dronov nad Poľskom, prienik do rumunského vzdušného priestoru či stíhačky nad Estónskom. Neidentifikované drony narušili prevádzku aj nad Dánskom a Nemeckom. To už nie je súbor náhod. Je to koordinované testovanie odolnosti NATO a schopnosti Európy chrániť si svoj priestor a zaistiť mu bezpečnosť.

V prvej polovici septembra poľské radary zachytili viac ako dve desiatky ruských dronov. Časť z nich zostrelili v spolupráci so spojencami. Následne pribúdali ďalšie menšie epizódy takmer každý deň. Varšava zároveň upozornila na podozrivé manévre sedemdesiatmetrového ruského plavidla nad podmorským plynovodom pri pobreží neďaleko Štetína. Loď sa nad citlivou infraštruktúrou zastavila približne na dvadsať minút a odplávala až po rádiovej výzve pohraničnej stráže. To už nie je iba „prelet“. Je to ukazovák namierený na energetickú bezpečnosť a schopnosť Poľska reagovať.

Krátko nato Estónsko ohlásilo narušenie svojej územnej suverenity tromi ruskými stíhačkami, ktoré zotrvali na jeho nebi celých dvanásť minút. Moskva incident poprela. V Pobaltí, ktoré bolo polstoročie v područí rusko-sovietskej totality, to čítajú jasne. Ide o priamy test jednoty Aliancie a ochoty konať v situácii tesne pod prahom otvorenej vojny.

Ukrajinský paradox

Aj sever Európy zažil roje neznámych dronov nad civilnými a vojenskými objektmi. Dánsko pozastavilo lety civilných dronov a zvýšilo ochranu energetickej infraštruktúry na druhý najvyšší stupeň. Viaceré letiská museli prerušiť prevádzku. Švédsko a Francúzsko okamžite poskytli protidronové systémy a špecialistov. A ukázal sa aj paradox: Ukrajina má síce de iure dvere do NATO zatvorené, no napriek tomu zdieľa s partnermi know-how, ako uviesť do praxe spoločnú protidronovú „stenu“ na východnom krídle.

Čo tým Kremeľ sleduje? V prvom rade testuje súdržnosť. Čaká, kto sa zľakne, kto zachová pokoj a kto bude schopný konať rázne aj bez formálne vyhlásenej eskalácie. Zároveň zbiera spravodajské dáta. Zisťuje, kde má Európa elektronické protivzdušné opatrenia, ako rýchlo vie zamerať a zneškodniť lacné útočné platformy a aké pravidlá platia nad husto obývanými územiami.

Tretím cieľom je normalizácia incidentov. Ak sa z narušení stane rutina, klesá citlivosť verejnosti a stúpa priestor pre politické prúdy, ktoré hlásajú „zmierenie“ s Ruskom.

Aj na mori

Letecké provokácie sa prelínajú s nátlakom na mori. Tam operuje takzvaná tieňová morská flotila, ktorá obchádza sankcie a prináša Moskve peniaze na pokračovanie agresie. Ide o staré ropné tankery, vyradené z flotíl západných štátov. Rusi ich nakúpili a zaregistrovali v daňových rajoch. Prepravujú nimi ropu a predávajú ju aj Západu, čím obchádzajú sankcie voči Ruskej federácii. Tankery majú nejasného vlastníka a kamuflujú pôvod ropy, aby nebolo zrejmé, že pochádza z Ruska.

Z Paríža postupne prichádzajú tvrdšie výzvy na systematické rozbitie tohto mimosankčného obchodu. Francúzske sily napríklad zadržali jeden z takýchto tankerov pri Bretónsku.

Tieto prípady znázorňujú opakujúcu sa ruskú stratégiu: Nemusia nič vyhodiť do vzduchu, stačí, aby demonštrovali, že vedia o slabých miestach Únie a NATO.

Moskva pritom všetko popiera a predstiera nezáujem o konflikt. Rovnaké frázy však používala aj pred februárom 2022, keď celý svet vodila za nos rečami o „vojenskom cvičení“. Dnes opäť rozkladá tlak na viacero frontov. Trochu dronov nad Dánskom, pár stíhačiek nad Estónskom, manévrovanie pri potrubiach. Takto najprv vytvorí tlak mimo rokovacieho stola, potom pripraví dlhý zoznam požiadaviek na elimináciu konfliktu (ktorý by napríklad vznikol tým, že by Poliaci zostrelili ruské lietadlá), ktorý sama vyvolala, ale z ktorého obviní druhú stranu. Popritom od niektorých požiadaviek ustúpi a bude sa tváriť, že je ústretová.

Poľsko nečaká

Politická odpoveď na takéto provokácie sa v Európe postupne kalibruje. Dánska premiérka Mette Frederiksenová otvorene hovorí o ruskom teste a podporuje využitie zmrazených ruských aktív na obranu Ukrajiny. Z Berlína zaznelo konštatovanie, že „nie sme vo vojne, ale nie sme už ani v mieri“. Ministri zahraničia Nemecka, Poľska a Francúzska deklarovali, že budú chrániť každý centimeter spojeneckého územia a neumožnia, aby Moskva vmanévrovala Európu do nekonečnej vojny nervov.

Varšava medzitým posilňuje protivzdušnú obranu. Pre stíhačky F-35 kupuje najnovšiu verziu rakiet AIM-120D3 AMRAAM. To signalizuje, že sa usiluje o technologickú prevahu pred protivníkom.

Reagovať nestačí

Európska odpoveď by nemala byť len reaktívna. Nestačí zvyšovať hliadky a robiť cvičenia. Potrebujeme stálu sieť protidronovej ochrany pozdĺž hraníc Aliancie a nad dopravnými a energetickými uzlami. Treba nastaviť jasné pravidlá použitia sily vo vzdušnom priestore. Je nutné prepojiť radary, elektrooptiku, rušičky a jednotné velenie tak, aby potenciálny incident vyhodnotili a vyriešili spojenci v reálnom čase. Je to drahé, no určite lacnejšie než následky prípadnej vojenskej eskalácie.

Rovnako dôležité je chrániť politický priestor. Cieľom ruských mikroútokov je otráviť verejnú debatu. Ak občania uveria, že NATO pôsobí bezmocne, tlak na „únavu z Ukrajiny“ porastie a Kremeľ dostane to, čo chce: pasivitu, rezignáciu, ľahostajnosť k spoločným hodnotám. Únia potrebuje hovoriť slovníkom zrozumiteľných faktov, ukazovať reálnu silu a držať jednotnú líniu. Prázdne vyhlásenia voči Rusku nestačia.

Historicky platí, že článok 5 zmluvy o NATO mal odstrašovací efekt vtedy, keď mu každý veril. Jeho sila však nie je v texte, ale v pripravenosti, vo viditeľných kapacitách a politickej vôli. Súčasné incidenty pripomínajú, že odstrašovanie je každodenná práca, nie jednorazový akt. Ak ruské provokácie začneme brať vážne, hybridné aktivity stratia účinok. Ak nie, môže sa stať, že už nebudeme riešiť iba problém prázdnych dronov nad letiskami, ale niečo oveľa závažnejšie.

Author

  • Peter Švec
    Peter Švec

    Reportérom ČTK na Slovensku bol počas štúdií na Ekonomickej univerzite v Bratislave, neskôr písal pre týždenník TREND. Pôsobil ako hovorca Ministerstva financií SR. Pracoval v automobilovom priemysle, kde zodpovedal za vzťahy s inštitúciami. Bol štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva SR. Je zakladateľom a predsedom ICEJ Slovensko. Je spolupracovníkom redakcie Téma.21, kde sa venuje zahraničnej politike, ekonomike a medzinárodným vzťahom.

Štítky: Text
SdíletPublikovat

Související články

Svět
Poľský premiér Donald Tusk (na snímke) v septembri varoval, že Rusko pripravuje útoky proti štátom podporujúcim Ukrajinu vrátane Poľska. Podľa neho môže Moskva skúšať, kam až môže voči krajinám NATO zájsť. FOTO: SITA/Kay Nietfeld/dpa via AP

Zaútočí Rusko na Poľsko? Varšava varuje pred ruskými útokmi

18. 9. 2026
Svět
Srbsko čakajú 25. októbra predčasné parlamentné voľby, ktoré majú ukončiť vlečúcu sa politickú krízu. Dôležitý nebude iba ich výsledok, ale aj dôveryhodnosť hlasovania – medzinárodní pozorovatelia už v minulosti upozorňovali na tlak na voličov, zneužívanie verejných zdrojov a výraznú mediálnu prevahu vládneho tábora. FOTO: SITA/AP Photo/Darko Vojinovic

Srbský prezident Vučić mení kreslo, nie politiku

17. 9. 2026
Společnost Svět
Adolf Hitler (vľavo) a Josif Vissarionovič Stalin (vpravo) v roku 1939 bezdôvodne napadli a rozdelili si Poľsko. Tak sa začala druhá svetová vojna. Vladimir Putin (v strede) dnes opiera ruský príbeh o druhej svetovej vojne o víťazstvo nad nacizmom, hoci boľševické sovietske Rusko s nacistickým Nemeckom v rokoch 1939 až 1941 úzko kolaborovalo. O to väčším paradoxom je, že Putin vojenskú inváziu na Ukrajinu zdôvodňuje aj potrebou jej „denacifikácie“. FOTO: SITA/Kirill Zykov/Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP/Bundesarchiv, Bild 183-H1216-0500-002/CC-BY-SA 3.0/Krasnay Niva/Nikolai Petrov. FOTOKOLÁŽ: redakcia.

17. september: Prečo okupanti z Červenej armády napadli Poľsko?

17. 9. 2026
Svět
Demonstrace v Dallasu proti postupu Trumpovy vlády v otázkách imigrace nebo války s Íránem. Foto: Avi Adelman / Zuma Press / Profimedia

Jak nevést válku. Trumpovým válečným slibům nevěří víc než polovina Američanů

17. 9. 2026
Česko Domov
Schůze Senátu v lednu 2026. O třetinu míst se letos utká 154 kandidátů napříč Českem. Foto: ČTK / Šulová Kateřina

ANO nemá co ztratit, STAN riskuje jedenáct křesel. Co mohou změnit senátní volby?

18. 9. 2026
Domov Ekonomika
Poľnohospodárstvoje odvetvím ekonomiky, ktoré je na využívaní fosílnych palív odkázané a ich zdražovanie sa automaticky prenáša do cien potravín. Ilustračné foto: SITA/Martin Havran

Drahá nafta: Znížiť dane všetkým, alebo pomôcť tým, ktorých zdražovanie naozaj ohrozuje?

18. 9. 2026
Česko Domov
Zelená střecha Pavilonu environmentálních studií ČZU pomáhá zachycovat dešťovou vodu a zároveň poskytuje příjemný prostor k odpočinku. FOTO: Archiv Adapterra

Co s vedry ve městech? Řešení jsou často překvapivě jednoduchá, shodují se radnice

18. 9. 2026
Česko Domov Společnost
Ludmila Javorová zemřela ve věku 94 let. Foto: Roman Franc

Byl tady, a je dodnes, strach z ženy. Vzpomínka na Ludmilu Javorovou

17. 9. 2026
Svět
Lídri AfD Alice Weidel, vpravo a Tino Chrupalla, vľavo s lídrom kandidátky pre Sasko-Anhaltsko Ulrichom Siegmundom v strede oslavujú volebné víťazstvo. Foto: SITA/AP Photo/Ebrahim Noroozi

Môžu radikáli z AfD ovládnuť celé Nemecko?

16. 9. 2026
Svět
Potřebuje AI hranice? Zjištění technologických firem z posledních týdnů varují před neregulovaným rozvojem. FOTO: Michaela Jílková / Česká ilustrační fotografie / Profimedia

Zneužití AI ve válce? Šéfové technologických firem žádají jasná pravidla

16. 9. 2026

O NÁS

Logo on dark background
nezávislé online médium
  • Slovenčina
Odštěpný závod Téma.21 s.r.o.

IČO: 22656324

Kontakt: info@tema21.cz

Více o nás

RUBRIKY

  • Domov
  • Ekonomika
  • Svět
  • Společnost
  • Lifestyle
  • Podcasty

ŠTÍTKY

#podrobne (23) Audio (105) Babiš (32) bezpečnost (16) Církev (22) deti (33) ekonomika (32) energetika (15) Evropa (14) Fico (31) filosofie (36) Hero (433) historie (21) Irán (30) Izrael (31) korupcia (30) Kultura (16) Maďarsko (25) NATO (25) náboženství (19) podcast (31) Politika (238) Putin (15) reportáž (15) rodičovství (14) ropa (24) rozhovor (177) Rusko (70) Slovensko (43) Text (629) Trump (64) Téma.21 (21) Ukrajina (76) USA (123) Video (278) vláda (106) vojna (27) voľby (21) válka (23) zdravotnictví (20) Írán (19) Česko (29) Československo (16) Čína (16) život (16)

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

👉 Články nezamykáme. Chceme zůstat otevření – s vaší podporou.

❤️ Darujte!
X
Pomozte nám dělat lepší novinařinu 🗞️

Téma.21 stojí na hledání souvislostí a datech 📊 Abychom pro vás mohli náš web neustále vylepšovat, financovat chod redakce a věděli, které kauzy vás zajímají nejvíce, potřebujeme váš souhlas s využitím cookies 🍪 Kliknutím na „Přijmout vše“ přímo podpoříte naši práci. Děkujeme, že nás sledujete 🤝

Funkční Vždy aktivní
Technické uložení nebo přístup je nezbytně nutný pro legitimní účel umožnění použití konkrétní služby, kterou si odběratel nebo uživatel výslovně vyžádal, nebo pouze za účelem provedení přenosu sdělení prostřednictvím sítě elektronických komunikací.
Preferences
The technical storage or access is necessary for the legitimate purpose of storing preferences that are not requested by the subscriber or user.
Statistiky
Technické uložení nebo přístup, které se používají výhradně pro statistické účely. Technické uložení nebo přístup, který se používá výhradně pro anonymní statistické účely. Bez předvolání, dobrovolného plnění ze strany vašeho Poskytovatele internetových služeb nebo dalších záznamů od třetí strany nelze informace, uložené nebo získané pouze pro tento účel, obvykle použít k vaší identifikaci.
Marketing
Technické uložení nebo přístup je nutný k vytvoření uživatelských profilů za účelem zasílání reklamy nebo sledování uživatele na webových stránkách nebo několika webových stránkách pro podobné marketingové účely.
  • Spravovat možnosti
  • Spravovat služby
  • Správa {vendor_count} prodejců
  • Přečtěte si více o těchto účelech
Předvolby
  • {title}
  • {title}
  • {title}
No Result
View All Result
Podpořte nás
  • Domov
    • Česko
    • Slovensko
  • Ekonomika
  • Svět
    • Ukrajina
  • Společnost
  • #podrobne
  • Němý vůl
  • csČeština
    • cs Čeština
    • sk Slovenčina
Kdo jsme?

© 2025-2026 Téma.21 s.r.o. • Zásady ochrany osobních údajů • Cookies • Disclaimer

Jakékoli užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu vydavatele zakázáno. Bez souhlasu je zakázáno též rozmnožování obsahu pro účely automatizované analýzy textů nebo dat dle § 39c autorského zákona.

-
00:00
00:00

Queue

Update Required Flash plugin
-
00:00
00:00