Zahraniční pracovníci sa za posledné roky stali bežnou súčasťou slovenského pracovného trhu. Bez nich by viaceré firmy či logistické centrá fungovali len ťažko.
Popri legálnom zamestnávaní však rastie aj sivá ekonomika. Mnohí cudzinci končia ako jej súčasť — bez zmlúv či povolení a mimo sociálneho systému.
Práve na nelegálne zamestnávanie a sivú ekonomiku sa v máji zamerala rozsiahla celoslovenská akcia inšpektorátov práce. Výsledky ukázali, že problém nelegálneho zamestnávania je na Slovensku oveľa väčší, ako sa na prvý pohľad zdá.
Personálne agentúry na muške
Počas piatich dní skontrolovali inšpektori s políciou 173 agentúr dočasného zamestnávania (ADZ). Podozrenia z nelegálnej práce odhalili až pri 71 subjektoch a 126 osobách.
„Opäť sme sa špeciálne sústredili na agentúry, pri ktorých už dlhodobo evidujeme najväčší problém v tejto oblasti,“ vyhlásil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Do akcie nasadili 114 inšpektorov práce a približne 200 policajtov. Kontroly prebiehali priamo vo fabrikách, skladoch či prevádzkach, kde agentúry umiestňujú pracovníkov.
Slovensko má viac agentúr než veľké krajiny
Zdá sa, že Slovensko sa za posledné roky stalo veľmocou agentúrneho zamestnávania. Kým u nás funguje približne 450 personálnych agentúr, v Česku až 900, ale v Taliansku ich je len 170.
Podľa prezidentky Asociácie personálnych agentúr Slovenska Zuzany Rumiz je časť trhu dlhodobo problémová:
„Kontroly štátu vítame, aj keď sú pre seriózne agentúry veľkou záťažou. Ale sú potrebné, aby bol trh čistejší a aby bola legálna práca všade,“ povedala pre Téma.21.
Asociácia združuje desať najväčších agentúr, ktoré podľa nej pokrývajú približne 60 percent trhu. Zvyšok tvoria stovky menších subjektov, pri ktorých štát často len ťažko kontroluje, čo reálne robia.
„Veľa z nich nejde na trh s tým, že chce fungovať 20 rokov. Chcú len rýchlo zarobiť,“ tvrdí Rumiz.
Fiktívne firmy a tisíce eur za víza
Najväčší problém vidí pri dovoze pracovníkov z tretích krajín. Podľa nej funguje podvodná schéma, pri ktorej ADZ vybavia cudzincom víza pod zámienkou práce pre firmy, ktoré však v skutočnosti pre nich žiadnu prácu nemajú.
„Tí ľudia sem prídu, zaplatia agentúre aj tri-štyri tisíc eur a potom zistia, že nemajú kde pracovať,“ opisuje Rumiz.
Hľadajú si potom prácu aj načierno a následne končia ako pracovníci v skladoch, na stavbách alebo ako vodiči taxislužieb. „Pracujú kdekoľvek, kde niečo nájdu,“ dodáva.
Počas kontrol identifikovali inšpektori 57 štátnych príslušníkov tretích krajín, pri ktorých vzniklo podozrenie z nelegálnej práce. Najčastejšie išlo o občanov Ukrajiny a Vietnamu.
Inšpektori narazili aj na agentúru, ktorej už štát v minulosti odobral licenciu, no napriek tomu ďalej fungovala. Hrozí jej pokuta až do 100-tisíc eur.
Ako spoznať podvodnú agentúru?
Podľa Rumiz sa dá rizikovej agentúre vyhnúť, ak si ju človek vopred preverí. Uchádzači by si mali skontrolovať, či má licenciu na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR), či má reálne sídlo, funkčnú webstránku a referencie od zamestnancov.
Varovným signálom je, ak agentúra požaduje platby za sprostredkovanie práce. „V Európskej únii agentúra nesmie od uchádzača pýtať peniaze za sprostredkovanie zamestnania,“ upozorňuje Rumiz.
Dôležité je podľa nej preveriť si aj e-mailové adresy, kontakty či fyzickú pobočku agentúry. „Keď je agentúra napríklad členom Asociácie personálnych agentúr Slovenska, je to určitá záruka serióznosti,“ dodáva.
Pod drobnohľadom aj taxikári
Osobitnú pozornosť venovali kontrolóri taxislužbám. Policajný zbor podľa prezidentky Jany Maškarovej dlhodobo eviduje porušovanie pracovnoprávnych aj pobytových pravidiel práve v tomto segmente.
Len v okrese Michalovce policajti skontrolovali 21 vozidiel taxislužby. Inšpektori práce odhalili dve porušenia pravidiel a polícia evidovala šesť podozrení z nelegálnej práce. Medzi vodičmi boli občania Slovenska, Gruzínska aj Uzbekistanu.
Polícia zároveň počas akcie zistila 22 priestupkov podľa zákona o pobyte cudzincov. Jednu osobu administratívne vyhostili zo Slovenska so zákazom vstupu na jeden rok.
Štát chystá tvrdšie pravidlá
Ministerstvo práce už pripravuje novelu zákona o službách zamestnanosti. Malo by ju predstaviť v priebehu júna.
Podľa nej budú personálne agentúry pod väčšou kontrolou. Napríklad budú musieť častejšie hlásiť, kam vysielajú pracovníkov.
Zásadnou zmenou má byť aj to, že v prípade, ak štát agentúre odoberie licenciu, jej konateľ alebo vlastník si už nebude môcť založiť novú agentúru pod iným názvom.
Rumiz tvrdí, že sprísnenie pravidiel je nevyhnutné. „Nemá tu byť 450 ADZ, ale možno 50 serióznych, ktoré budú robiť túto činnosť poctivo,“ uzatvára.
