Európskej únii sa tento rok zatiaľ nedarí. Jej ekonomika vzrástla v prvých troch mesiacoch medziročne iba o jedno percento, informuje štatistický úrad EÚ Eurostat. Koncom vlaňajška ešte hrubý domáci produkt (HDP), teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, stúpol o 1,4 percenta. V polovici minulého roka to bolo 1,7 percenta. Spomalenie možno pripísať najmä neistote a šetreniu firiem aj obyvateľov.
Negatívne k tomu prispeli útoky USA a Izraela na Irán a jeho odvetné údery, najmä zablokovanie Hormuzského prielivu. Konflikt prudko zvýšil ceny ropy a plynu, čím trpia najmä priemyselné firmy z odvetví chémie, výroby plastov a hutníctva, pretože im to predražuje výrobu. Ak sa situácia do konca júna nevyrieši, spomalenie európskej ekonomiky sa prejaví bolestivejšie.
Z väčších krajín si silný hospodársky rast v prvom štvrťroku udržali najmä Španielsko (2,7 percenta), Portugalsko (2,3 percenta) a Poľsko. To síce údaje zatiaľ nezverejnilo, analytici však predpokladajú rast minimálne 3,5 percenta, čím sa zaradí na čelo európskeho rebríčka pred Cyprus a Bulharsko, ktoré za prvé tri mesiace narástli o tri percentá.
Starosti vzbudzuje Rumunsko, ktoré po slušnom raste už druhý štvrťrok ekonomicky klesá. Jeho HDP medziročne klesol o 1,5 percenta. Naopak, mierny rast na úrovni 0,3 percenta si stále udržiava nemecká ekonomika, ktorej sa už dlhšie nedarí rozbehnúť.
Rast Českej republiky sa spomalil na 2,1 percenta. Prekvapilo Maďarsko s rastom o 1,7 percenta, čo však možno pripísať predvolebnému rozdávaniu bývalej vlády Viktora Orbána. Znamená to, že životná úroveň Maďarov dočasne stúpla preto, lebo krajina sa viac zadlžila. Keď však príde čas tieto dlhy splácať, prejaví sa to klesajúcimi číslami.
Šetrenie bez úspor
Slovensko podobne ako počas minulého roka dosiahlo rast tesne pod jedným percentom. Prispeli k tomu najmä výdavky domácností a relatívne úspešný zahraničný obchod. Naopak, rast brzdili nižšie investície a výkon priemyslu, najmä rafinérie Slovnaft, chemickej továrne Duslo v Šali či automobiliek, ktoré nedosiahli úroveň výroby z vlaňajška.
Ekonomiku dusí najmä dlhodobá konsolidácia verejných financií, teda snaha o ich ozdravovanie. Slovenská vláda podľa odborníkov konsoliduje pomaly a nesprávne. Záťaž hodila na plecia firiem a obyvateľov – zvýšila im dane a odvody, čím ich prinútila šetriť, no sama ušetriť nedokáže, pretože sa obáva poklesu svojej popularity. Zabrzdenie ekonomiky sa už prejavilo znížením zamestnanosti o 0,1 percenta, čo vytvára napätie na trhu práce a zvyšuje nezamestnanosť.
Domácnosti na Slovensku mali ešte donedávna relatívne vysoké úspory, čo im umožnilo míňať viac peňazí, ako zarobili. Trend sa však mení a pomalšie rastúce platy sa čoskoro prejavia osekávaním nákupov a rodinných investícií.
Treba sa pripraviť na neistú budúcnosť, preto by si najmä ľudia s podpriemernými platmi mali zvážiť, koľko tento rok minú na dovolenku, nové auto či nábytok. Očakáva sa, že budú uprednostňovať lacnejšie a kratšie dovolenky na Slovensku pred pobytmi v zahraničí. Šetriť budú aj na vybavení domácnosti či rekonštrukciách bytov a domov.
Bohatší a rýchlejší
Českej ekonomike sa na rozdiel od slovenskej zatiaľ darí. V prvom štvrťroku stúpla o 2,1 percenta najmä vďaka domácemu dopytu, spotrebe domácností a investíciám firiem. Naopak, zahraničný obchod sa zhoršoval, vysvetľuje Český statistický úřad.
Lepšie ako priemyslu sa darilo službám. Najmä info-komunikačné odvetvie a zdieľané služby rastú v oboch krajinách opäť výraznejšie. Pridali sa k nim aj obchod, doprava či turizmus.

V nasledujúcich mesiacoch nielen Česko a Slovensko, ale zrejme celá Európa výrazne pocíti dosahy iránskej vojny a zdraženia energií. Očakáva sa ďalšie spomalenie ekonomického rastu, vyššia nezamestnanosť a problémy v dodávateľských reťazcoch. Hrozí zdraženie chemických a plastových výrobkov, hnojív a následne aj potravín.
Bude veľmi záležať na tom, aké opatrenia na podporu ekonomiky si Európska únia a jej jednotlivé vlády zvolia. Kľúčová je najmä podpora investícií v priemysle a energetike s cieľom znížiť závislosť Európy od ropy a plynu.
Poliaci či Nemci?
Česku a Slovensku by pomohlo, keby sa konečne rozbehla nemecká ekonomika, ktorá je najväčším odberateľom ich produkcie. V budúcnosti je však veľmi perspektívne naviazanie oboch krajín na Poľsko, ktoré sa postupne stáva lídrom regiónu. Roky si udržiava silný ekonomický rast napriek výkyvom okolia a celú strednú Európu môže potiahnuť k väčšej prosperite.
Vlády oboch krajín by sa mali viac zamerať na užšiu ekonomickú spoluprácu s Poliakmi vrátane dopravných prepojení. Veľkú budúcnosť má spolupráca v energetike, najmä pri výstavbe jadrových elektrární, s ktorými majú Česko a Slovensko dlhoročné skúsenosti.
Naopak, pri rozvoji obnoviteľných zdrojov je oveľa ďalej Poľsko, ktoré môže svojou elektrinou obe krajiny zásobovať v čase silného vetra alebo slnečného svitu. Dlhé roky existuje spolupráca v cestovnom ruchu, ktorá sa môže znásobiť zavedením ďalších leteckých spojení a dokončením diaľnic.










