Ruský minister financií Anton Siluanov sa zúčastnil na rokovaní ministrov financií a centrálnych bankárov G20 v americkom Asheville. Jeho prítomnosť vyvolala odpor európskych predstaviteľov. Tí podľa ČTK odmietli spoločnú fotografiu s ruskou delegáciou a napokon vznikla bez Siluanova.
G20 združuje najväčšie svetové ekonomiky, nejde však o klasickú medzinárodnú organizáciu s pevnými pravidlami členstva. Bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Wlachovský preto pre Téma.21 upozorňuje, že hovoriť o „návrate“ Ruska treba opatrne. „Rusko nikdy nebolo vylúčené, len sa v ostatnom období jeho predstavitelia fyzicky nezúčastňovali a boli ostrakizovaní – predovšetkým zo strany krajín demokratického Západu.“
Návrat bez ústupkov
Podstatnejšie je podľa Wlachovského to, ako Washington ruskú účasť umožnil. „Rusko sa vrátilo bez akejkoľvek viditeľnej zmeny svojho správania – vojna pokračuje, Moskva neakceptovala spravodlivý mier ani neprejavila ochotu rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny.“
Americký minister financií Scott Bessent pritom so Siluanovom rokoval aj bilaterálne. Washington tvrdí, že Rusovi oznámil, že bez skončenia vojny nemožno očakávať ekonomické úľavy. Server Politico spresňuje, že keď sa Siluanov pokúsil hovoriť o oblastiach možnej spolupráce, Bessent ho prerušil s odkazom, že kým sa vojna neskončí, nič nie je možné.
Ruská strana však súčasne tvrdila, že ministri hovorili o finančnej spolupráci USA a Ruska. „Práve táto dvojznačnosť vyvolala európsku nedôveru,“ upozorňuje Wlachovský. Pozvanie Moskvy bez jasného politického rámca podľa neho „pôsobí skôr ako odmena za vytrvalosť než ako nástroj na zmenu ruského konania“.
Dialóg pritom automaticky neznamená ústupok. „Rozprávať sa s Ruskom ešte neznamená normalizovať vzťahy,“ zdôrazňuje Wlachovský. Rozhodujúce je, za akých podmienok ruský predstaviteľ sedí pri stole, či pokračujú sankcie a politický tlak a najmä či po rokovaniach prídu „konkrétne ruské ústupky“.
Hranica normalizácie
Práve túto hranicu Wlachovský definuje celkom konkrétne: „Normalizácia sa začína vtedy, keď Moskva dostáva politické a ekonomické výhody bez toho, aby zastavila agresiu.“ To naznačuje aj možné riešenie: dialóg s Ruskom ponechať otvorený, ale každú ekonomickú alebo politickú úľavu podmieniť merateľnou zmenou ruského správania.
O to zvláštnejšie pôsobí americký výber hostí. Washington nepozval Španielsko, ktoré síce nie je formálnym členom G20, no od roku 2008 má postavenie stáleho hosťa. Podľa ČTK chýbala aj Južná Afrika, ktorá G20 hostila vlani.
„Washington neporušil pevné pravidlá, pretože G20 ich naozaj veľa nemá. Porušil však politickú tradíciu a princíp predvídateľnosti,“ hodnotí Wlachovský. Za najvážnejší považuje širší signál: „Ak sa agresor vracia k stolu a spojenec je z neho vytlačený pre spor s Bielym domom, problémom už nie je iba Rusko. Problémom je aj dôveryhodnosť amerického vedenia a súdržnosť Západu.“
Rokovať s Moskvou je legitímne. Nebezpečné by však bolo vytvoriť precedens, podľa ktorého agresor nemusí zmeniť svoje konanie – stačí mu vydržať dostatočne dlho, aby sa postupne vrátil medzi rešpektovaných partnerov.
