Po návrhu novely volebného zákona (rokuje o ňom parlament), ktorý limituje férovú demokratickú súťaž a je pre výšku volebnej kaucie zrejme na hrane s ústavou, prichádza predseda vlády s ďalším zásahom do volebných pravidiel v rozpore s ústavou – navrhuje posunúť termín komunálnych volieb o rok, až za voľby do NR SR.
Atak na demokratické voľby sa tým však nekončí. Podľa podpredsedu NR SR Tibora Gašpara (Smer-SD) by bolo vhodné o rok predĺžiť aj funkčné obdobie tejto Ficovej vlády, pretože podľa neho funkcionári za štyri roky nestihnú urobiť všetko, čo si naplánujú. Gašpar síce hovorí, že je to jeho osobný názor, ale od podpredsedu Smeru je aj osobný názor politickým posolstvom.
„Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt.“ Píše sa v článku 69 slovenskej ústavy. „NR SR má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.“ Píše sa v článku 73 slovenskej ústavy. A tak by za oba návrhy muselo hlasovať najmenej 90 poslancov.
Dva kľúčové momenty
Na víkendovom pracovnom sneme Smeru premiér Fico vyzval Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) aj zástupcov Samosprávnych krajov Slovenska (SK8), aby súhlasili s odložením komunálnych volieb na rok 2027, teda až po parlamentných voľbách: „Pre celé Slovensko by bolo najlepšie, keby sme predĺžili štvorročný mandát, ktorý dnes majú starostovia, primátori a župani, tak, aby sa komunálne a miestne voľby konali až v roku 2027, po parlamentných voľbách. Komunálne voľby by mali zohľadňovať aj to, čo sa udeje v septembri 2027 v parlamentných voľbách,“ tak znie jeden z desiatich bodov, ktoré si na pracovný snem Smeru priniesol jeho predseda.
Komunálne voľby by sa v riadnom termíne, teda po štyroch rokoch, mali konať na budúci rok. Fico takisto tvrdil, že ak by došlo k zhode so samosprávnymi orgánmi, legislatívne zmeny chce koalícia schváliť v parlamente, na čo však bude potrebovať ústavnú väčšinu a tú (väčšinou) nemá.
Ficov najnovší návrh v sebe obsahuje dva kľúčové momenty. Jedným je odsunutie komunálnych volieb až za parlamentné voľby, ktoré majú byť na jeseň 2027, druhým je možnosť predĺžiť volebné obdobie komunálnych politikov na päť rokov, čo nie je celkom nezmyselný nápad.
Viacerí regionálni politici sa prihovárajú za predĺženie svojho mandátu, aby tak získali viac času na realizáciu svojho programu, a päťročný výkon funkcie im na to dáva viac priestoru a možností. Napokon, návrh predĺžiť ich mandát na päť alebo šesť rokov už na jar predniesol predseda SNS Andrej Danko, nedávno ho v tom podporil aj Fico.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar však posunul Ficovu myšlienku ešte ďalej a vôbec netrocháril. Podľa neho by bolo vhodné predĺžiť funkčné obdobie vlády zo štyroch na päť rokov (prečo nie na šesť alebo osem?). „Štyri roky sú fakt málo. My už riešime pomaly tretí rok to, čo nám tu odovzdala bývalá vláda. Robiť ešte vlastný program a dopĺňať ho popri tom je dosť náročné,“ zdôvodnil Gašpar a našinec by ho aj poľutoval, aké to majú ťažké, keď navyše o pol roka prišli schvaľovaním novely Trestného zákona a zachraňovaním svojich súkmeňovcov pred rukou zákona.
Ohýbanie pravidiel
Predstavitelia troch regionálnych štruktúr – okrem ZMOS-u a SK8 aj Únie miest Slovenska (ÚMS) – sa však v prvých reakciách zhodujú na tom, že takáto zmena by mala byť zavedená až od ďalšieho volebného obdobia, teda buď od roku 2026, alebo od roku 2030. Odôvodňujú to logickým a ústavne férovým argumentom, že „pravidlá sa nemajú meniť počas prebiehajúceho obdobia“. Aj podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka by predĺženie volebného obdobia v samosprávach bolo prípustné najskôr od nasledujúcich komunálnych volieb.
Predseda ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček zareagoval, že takáto legislatívna zmena by „v skutočnosti spôsobila vážny organizačný chaos, znechutenie voličov a otvorila dvere k ohýbaniu základných pravidiel demokracie podľa momentálnej politickej potreby. Dvoje voľby v krátkom čase by boli pre samosprávy zničujúce. Ak by sa komunálne voľby konali krátko po parlamentných, tie isté samosprávy by museli v krátkom čase zvládnuť obrovské množstvo práce. Zabezpečiť volebné miestnosti, ľudí do komisií, logistiku, spracovanie výsledkov aj administratívu. To je organizačne extrémne náročný proces, ktorý si vyžaduje minimálne trojmesačný odstup medzi voľbami. Ak majú byť parlamentné voľby v septembri 2027, komunálne a regionálne by tak boli pred Vianocami 2027. To je nielen absurdné, ale aj prakticky nezvládnuteľné“.
V Stanovisku ÚMS sa tiež píše, že „Únia miest Slovenska nesúhlasí s predĺžením súčasného volebného obdobia starostov a primátorov na päť rokov. Primátori a starostovia boli zvolení na štyri roky, v súlade s Ústavou SR, a ctia si platné ústavné princípy. Zhodli sa na tom primátorky a primátori členských miest na sobotňajšom online rokovaní Republikovej rady ÚMS“.
Podľa stanoviska ÚMS je však únia „pripravená na diskusiu o prípadných zmenách pre budúce volebné obdobia, avšak len za predpokladu, že sa na nich dohodnú všetky zainteresované strany a že budú v súlade s princípmi právneho štátu“.
Spochybnenie demokracie
Väčšina samosprávnych krajov Slovenska (SK8) tiež nesúhlasí s návrhom premiéra Fica na odloženie komunálnych a regionálnych volieb z jesene 2026 na rok 2027 a v stanovisku konštatujú, že takýto krok zasahuje do demokratických princípov a pravidiel právneho štátu. Mandát starostov, primátorov a županov, ako aj poslancov zastupiteľstiev je podľa združenia SK8 výsledkom slobodnej vôle občanov a jeho predĺženie bez priameho mandátu voličov by znamenalo spochybnenie ústavných základov demokracie.
Podobne sa vyjadril aj predseda ZMOS-u Jozef Božik, podľa ktorého by sa o zmene dĺžky volebného obdobia malo rozhodovať pred nasledujúcimi voľbami, nie počas prebiehajúceho obdobia: „Meniť pravidlá počas prebiehajúceho obdobia nepovažujem za správne.“
Božik však takisto pripomenul, že „v pracovnom pozičnom dokumente sme v spoločnej diskusii navrhli, aby od roku 2030 bolo volebné obdobie v oboch samosprávach, miestnej aj regionálnej, päťročné. To by znamenalo, že voľby by sa konali v rokoch 2035, 2040, 2045, 2050 a tak ďalej“. Konečné stanovisko však ZMOS zrejme prijme po diskusii vnútri združenia.
Sumár samosprávnych združení teda znie, že ak by mala nastať zmena, tak až od nasledujúceho volebného obdobia a mala by jej predchádzať racionálna diskusia, ktorej sa nebránia. A tu sa zrejme lídri v samospráve pri odhadovaní Ficových cieľov mýlia.
Aký je skutočný cieľ?
Podstatou Ficovho návrhu je zrejme veta, že „komunálne voľby by mali zohľadňovať aj to, čo sa udeje v septembri 2027 v parlamentných voľbách“. Podobne ako pri novele ústavy aj teraz hrá Fico falošnú hru – za deklarovaným zámerom sa ukrýva zámer nedeklarovaný. Dve pohlavia a sexuálna výchova na školách len so súhlasom rodičov v novele ústavy mali zakryť skutočný cieľ: „Budeme bojovať o ropu, o plyn, budeme bojovať o množstvo iných vecí. Budeme otvorene bojovať so stranou Európskych socialistov a s ďalšími a ďalšími vecami.“
Podľa slovenského premiéra by presun komunálnych volieb na rok 2027 po parlamentných voľbách bol praktickejší, čo je v rozpore so stanoviskom trenčianskeho primátora v texte vyššie. Skutočným cieľom návrhu je, že komunálne voľby by mali zohľadňovať aj to, čo sa udeje vo voľbách do NR SR, čím sa chce vyhnúť tomu, že voľby do NR SR budú determinované aj výsledkom komunálnych volieb. A tie pravdepodobne v neprospech Smeru ovplyvní najnovší konsolidačný balíček a štátny rozpočet.
Práve komunálne voľby budú prvou spätnou reakciou verejnosti na konsolidačné balíčky, znížené príjmy zamestnancov a živnostníkov, na zvyšovanie cien, vplyv transakčnej dane a škrty v príjmoch samospráv. Logické je teda aj očakávanie, že toto politické vysvedčenie sa odzrkadlí neskôr aj v parlamentných voľbách v roku 2027, čomu chce predseda vlády predísť.
Robert Fico na sneme vyzýval zástupcov ZMOS-u a SK8, aby sa nad jeho návrhom zamysleli, a tvrdí, že ak by sa zhodli, mohol by parlament prijať príslušné legislatívne zmeny. Momentálny postoj regionálnych inštitúcií, podobne ako opozičných strán, je skôr odmietavý. Získať teda 90 hlasov na zmenu článku 69 Ústavy SR nebude jednoduché. Ak však spojí premiér túto novelu ústavy napríklad s požiadavkou KDH, aby splnil svoj sľub o zákone o výhrade vo svedomí, je to až také nepredstaviteľné?
Ústavný súd môže konať
Menej oficiálnu podobu, ale o to nebezpečnejšiu má osobný názor podpredsedu Smeru Gašpara, na ktorého návrh predĺžiť funkčné obdobie súčasnej vlády, teda počas výkonu moci, platia všetky výhrady týkajúce sa odkladu komunálnych volieb – s dodatkom, že na také brutálne znásilnenie demokratických pravidiel si netrúfol ani Vladimír Mečiar.
Na takéto zneužitie moci a porušenie demokratických pravidiel – voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie a ústava jednoznačne konštatuje pri komunálnych aj parlamentných voľbách štvorročné obdobie – by musel byť prijatý ústavný zákon. A hoci Ústavný súd by nemal mať právo posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, vyhradil si právo skúmať ústavné zákony v extrémnych prípadoch porušenia základov implicitného jadra ústavy. Teda v prípadoch porušenia princípov demokratického a právneho štátu, čo by zrejme bol tento prípad.
Opäť sa teda dostávame k viackrát spomínaným Diamondovým dvanástim krokom prechodu od demokracie k autokracii – desiatym krokom je „zmanipulovať volebné pravidlá“.
V návrhu novely volebného zákona sa plánuje aj zvýšenie kvóra na vstup do NR SR a navýšenie volebnej kaucie na 50-tisíc eur (už zvýšenie na 17-tisíc eur je podľa Ústavného súdu na hrane s ústavou!). Zaradiť do desiateho autokratického kroku môžeme aj tento návrh posunu termínu komunálnych volieb a predĺženie funkčného obdobia súčasnej vlády.
Samozrejme, zatiaľ stále vychádzame z predpokladu, že komunálne aj parlamentné voľby sa vôbec konať budú. Čo, isteže, nemusí platiť v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu.
