Hej, Slováci, ako to robíte, že ste na tom tak dobre? Pýtajú sa zahraničné delegácie, ktoré si v Bratislave podávajú kľučky, aby zblízka sledovali slovenský ekonomický zázrak a odpozorovali funkčný sociálny a dôchodkový systém, najnižšie dane a odvody v strednej Európe, závideniahodnú diaľničnú sieť, prebytkový rozpočet a množstvo zahraničných študentov na slovenských vysokých školách.
A teraz na zem
Takáto fikcia príde na um človeku, ktorý počuje od predsedu slovenskej vlády, že by to aj pre neho bola „silná káva“, ak by nemecký kancelár Friedrich Merz zrušil stretnutie s ním pre návštevu v Moskve, kde bol Robert Fico (Smer-SD) navštíviť ruského prezidenta Vladimira Putina a oslavovať koniec druhej svetovej vojny.
Pred handlovskými študentmi bol premiér ešte asertívnejší: „Mňa šokovalo, keď mi došiel odkaz, že on sa musí so mnou rozprávať o mojej ceste do Moskvy. Čo je nemeckého kancelára do toho?“ povedal Fico študentom a dodal, že „jednu vec viem, že by som bol veľmi tvrdý, keby mi chcel vyčítať moju návštevu v Moskve“.
Komunista a dejiny
Kverulant by možno namietal, že Nemecko je slovenským spojencom v NATO a jedným z najväčších zahraničných investorov na Slovensku. A tak nemeckú vládu zaujíma zahraničná orientácia slovenského premiéra a kontakty s vojnovým zločincom, rozumej Putinom, ktorý ohrozuje krajiny Európskej únie (EÚ). Ale kto by sa už takými „prkotinami“ zaoberal?
Našťastie si Merz stretnutie s Robertom Ficom rozmyslel a vyhol sa tak ponižujúcemu pokarhaniu na koberci, aké by ho na úrade slovenskej vlády zrejme čakalo. Nemecký kancelár si tak nemusel znova vypočuť nepríjemné poučenie z dejín, aké mu adresoval poslanec Smeru-SD Ján Richter, keď v STVR povedal, že Merz si mohol kritiku Ficovej návštevy v Moskve odpustiť: „Merz je premiérom krajiny, ktorá vojnu vyvolala a spôsobila. Z morálneho hľadiska to nepokladám za celkom príslušné.“
Ak by pozornejšie študoval dejiny druhej svetovej vojny, zrejme by vedel, že 1. septembra 1939 napadli Poľsko nemecké vojská spolu s jednotkami slovenskej armády. A už 17. septembra 1939 prepadli Poľsko z východu vojská Červenej armády a až do 22. júna 1941 boli Hitlerovo Nemecko a Stalinov Sovietsky zväz spojencami.
A vtedy fašistické Slovensko bolo nemeckým spojencom aj po 22. júni 1941, keď sa jeho dve divízie spolu s nemeckými vojskami zúčastnili operácie Barbarossa, teda útoku na Sovietsky zväz. Toľko k morálnemu rozhorčeniu šéfa poslaneckého klubu Smeru-SD v slovenskom parlamente a bývalého dlhoročného člena Komunistickej strany Slovenska pred rokom 1989 Richtera.
Drony a dlaždice
Ak niekto pochyboval, či je Robert Fico odvážny muž, už nemusí. Na správy, že ruské drony bombardovali ukrajinský Užhorod, mesto neďaleko slovenských hraníc, reagoval až po niekoľkých dňoch: „Je to príliš blízko a musíme byť veľmi opatrní a pozorní, chcem vyjadriť veľké znepokojenie, keď sa tak blízko pri slovenských hraniciach dejú útoky. No nemusím na každú udalosť zvolávať bezpečnostnú radu, je to vážny orgán. Môžem ju zvolať aj zajtra, a k čomu prídeme? Že boli drony? Veď boli. Pracujeme s tým na dennej báze. Nepotrebujeme robiť gestá v tejto situácii,“ povedal Fico.
V minulosti reagoval celkom inak, keď zvolal Bezpečnostnú radu SR aj pre odložené dlaždice neďaleko úradu vlády či špekulácie o štátnom prevrate.
Oveľa väčšie obavy z týchto útokov v Zakarpatskej oblasti prejavila nová maďarská vláda. Ministerka zahraničia Anita Orbánová si v súvislosti s útokmi predvolala ruského veľvyslanca v Budapešti. Podobný postoj sa od slovenskej vlády očakávať nedá, jedine žeby sa Fico rozhodol zveriť veľvyslancovi Ruskej federácie na Slovensku Sergejovi Vadimovičovi Andrejevovi, o čom sa v Moskve zhováral s Putinom medzi štyrmi očami. Prípadne by mohol vyjadriť nádej, že „dvorný kremeľský novinár“ Pavel Zarubin si z neho v TV Rossija 1 na budúci rok nebude znova robiť žarty.
Vedel to Fico?
Robert Fico by na bezpečnostnej rade, zvolanej napokon na túto stredu, možno mohol vysvetliť, ako chápe ruské útoky na ukrajinské oblasti pri slovenských hraniciach iba pár dní po svojej návšteve v Moskve. Hádam to nie je ruská reakcia na to, že sa Fico počas návštevy Moskvy nezúčastnil vojenskej prehliadky, pretože na nej boli aj vojaci, ktorí bojujú na Ukrajine? „Asi by som im nemal vzdávať hold, keď hovoríme, že to je agresia a porušenie medzinárodného práva,“ povedal nedávno v Handlovej.
Aj takéto následky môže mať politika na všetky štyri svetové strany. Vyhovieť všetkým sa jednoducho nedá.
A hoci nie som prívržencom konšpiračných teórií, možno by na bezpečnostnej rade alebo za okrúhlymi stolmi opozičných strán stál za zmienku aj facebookový status Jána Budaja, jedného z lídrov Nežnej revolúcie v roku 1989, o dôsledkoch Ficovej cesty za Putinom:
„Hoci sme tam nesedeli, dá sa odhadnúť, čo je viac a čo menej pravdepodobné: Je pravdepodobné, že Putin oznámil Ficovi, že nastanú útoky na Užhorod, tzn. v bezprostrednej blízkosti Slovenska. Je pravdepodobné, že Fico po takejto informácii nebuchol do stola a neprotestoval. Vojenský úder v bezprostrednej blízkosti slovenského územia sa mu totiž hodil. Zapadá do Ficovho úsilia schváliť v NR SR právo vlády vyhlasovať aj bez parlamentu akýsi ,polovojenský stav‘.“ Značilo by to nebezpečné zvýšenie právomoci vlády na úkor súčasnej deľby moci.
Nekonal by inak
Volanie po takejto legislatíve je aj prvou a vlastne jedinou vecnou reakciou Smeru na ohrozenie našej východnej hranice. Asi netreba opisovať, že ak Ficovi stojí za to pre pár tisíc voličských hlasov meniť zákon o voľbe zo zahraničia, tak to urobí a bude robiť aj iné legislatívne zmeny s cieľom odvrátiť svoj pád. Takými by mohli byť napríklad novely volebných zákonov aj zákona o vojenskom stave. „Potrebuje to na vyvolanie atmosféry strachu, ktorý u nás sprevádza slovo ,štatárium‘,“ myslí si Budaj.
Ako vraví jeden obľúbený bonmot: neviem to dokázať, ale ak by to chcel dosiahnuť, nekonal by inak.
