V polovici februára, teda zhruba tri týždne po nástupe do funkcie, sa prezident USA Donald Trump rozhodol zatelefonovať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Bol to prvý kontakt medzi lídrami oboch krajín od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Dohodli sa na stretnutí a na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny.
Trump o obsahu hodinového telefonátu ešte v ten istý deň informoval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten varoval pred možnosťou uzavretia mierovej dohody bez účasti Ukrajiny.
Telefonický kontakt Trump – Putin vyvolal kritické reakcie predovšetkým zo strany spojencov v Európskej únii (EÚ). Niektorí európski lídri vyjadrili obavy, že budú čeliť snahe uzavrieť mier na Ukrajine bez účasti Európy.
USA s Rusmi v Rijáde, EÚ v Kyjeve
Prvé stretnutie predstaviteľov USA a Ruska sa uskutočnilo 18. februára v Rijáde v Saudskej Arábii. Obe strany ho označili za rokovanie zamerané na „ukončenie vojny na Ukrajine“. Za USA a Rusko rokovali ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Ukrajina však pozvánku nedostala.
Keď sa novinári pýtali Trumpa, prečo Ukrajinu nepozvali, prekvapujúco zareagoval, že za ruskú agresiu môže samotný Kyjev. „Nikdy ste to nemali začať, mohli ste sa dohodnúť,“ povedal na adresu Ukrajiny.
Neskôr nazval prezidenta Zelenského diktátorom. Pritom suverénnu Ukrajinu bez akejkoľvek príčiny napadlo pred tromi rokmi Rusko na príkaz Putina. Ten je po vzore sovietskych diktátorov na čele Ruska už viac ako štvrťstoročie.
Natan Šaranskij, ktorý strávil vyše desať rokov v rôznych sovietskych väzniciach, pre The Free Press poznamenáva: „Keď to povie Putin, večný vodca Ruska, je to smiešne. Keď to hovorí prezident USA, je to alarmujúce, tragické a nezodpovedá to zdravému rozumu.“
Najprv drony, potom delegácia
To, že Ukrajina nie je ani po troch rokoch vojny pod kontrolou Ruska, možno v súčasnosti považovať za zázrak. Len počas uplynulej nedele (predvečer tretieho výročia začiatku invázie) Rusko vyslalo proti Ukrajine 267 dronov. Najviac od začiatku vojny. Väčšinu ukrajinská obrana zostrelila. Výbuchy sa v nedeľu večer ozývali aj v hlavnom meste Kyjev.
V pondelok, krátko po týchto útokoch, pricestovala do Kyjiva delegácia EÚ na čele s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a predsedom Európskej rady Antoniom Costom, aby si pripomenuli smutné výročie ruskej agresie. Na samite sa zúčastnilo 13 zahraničných lídrov, ďalších 24 bolo pripojených cez telemost.
USA hlasovali so Severnou Kóreou
Veľké veci sa diali aj na pôde Valného zhromaždenie Organizácie spojených národov (OSN). V pondelok väčšinou hlasov prijalo rezolúciu Ukrajiny a EÚ o vojne, ktorá potvrdzuje zvrchovanosť a územnú celistvosť krajiny a Rusko označuje za agresora. Za hlasovalo 93 krajín, vrátane Česka a Slovenska.
Hlasovania sa zdržalo 65 krajín, medzi nimi Čína, India či Kuba. Šokujúcim momentom bolo, že na zozname 18 krajín, ktoré hlasovali proti, boli popri Rusku, Maďarsku, Izraeli, Severnej Kórei a Bielorusku aj Spojené štáty.
USA sa v noci z pondelka na utorok chystajú predložiť do Bezpečnostnej rady OSN vlastný návrh rezolúcie, v ktorej sa vyhli tomu, aby Rusko označili za agresora. Podľa denníka Washington Post chcú vetovať akékoľvek zásahy do ich návrhu. Na to, aby rezolúcia mohla byť prijatá, musí za ňu hlasovať najmenej deväť členov rady, pričom žiadny zo stálych členov (USA, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko) nesmie byť proti.
