Stretnutie ekoministrov EÚ v Bruseli prinieslo tento týždeň očakávaný výsledok. Mediálne široko rozoberané poplatky za emisie z dopravy a budov, ktoré majú platiť aj domácnosti a malé firmy, dostali odklad.
Ďalším rozhodnutím je znížiť celkové emisie do roku 2040 v porovnaní s rokom 1990 o 90 percent (ako sa pôvodne aj plánovalo), no reálne to bude iba o 85 percent. Päť percentuálnych bodov z tejto redukcie totiž budú môcť štáty vyriešiť kúpou kreditov od tretích krajín z celého sveta – emisie teda znížia iba virtuálne.
Ústupky z pôvodných cieľov ukazujú, že Európska komisia nechce bojovať so silným odporom priemyslu, dopravy a obyvateľstva. Všetky tieto oblasti sa obávajú finančnej náročnosti systému ETS2 a zdražovania produktov a služieb. Emisné poplatky sa totiž budú vyberať nielen od domácností, ale aj od malých firiem, dopravcov či hotelov a reštaurácií, čo zdvihne ceny.
Napriek zmierneniu plánov hlasovali proti rozhodnutiu ministrov životného prostredia jednotne všetky krajiny V4, zdržali sa aj Belgicko a Bulharsko. Dohoda bola napriek tomu schválená, keďže na ňu stačí nadpolovičná väčšina hlasov. Ostatné krajiny ju považovali za dostatočný posun, Španielsko alebo Holandsko boli, naopak, za zachovanie pôvodných prísnejších cieľov.
Tlačia na pílu
Posun ukazuje, že mnohé zelené opatrenia EÚ síce majú logiku, presadzujú sa však príliš radikálne a bez ohľadu na reálny život ekonomiky, priemyslu, malých podnikateľov či domácností. Tlak skutočného života potom prináša ústupky ako v prípade zavedenia kvót ETS2.
Nedostatočná informovanosť a príliš rýchle zavádzanie dávajú priestor dezinformátorom. Tí strašia tisíckami eur ročne, ktoré budú musieť občania odvádzať ako zelenú daň zo svojich áut, domov alebo firiem. V skutočnosti sú to dve-tri stovky za rok, to sa však dozvedia už len tí, čo si to naozaj zistia.
Podobne ako pri zákaze predaja áut so spaľovacím motorom, ktorý má platiť od roku 2035. Už roky je jasné, že je tento termín nereálny, ak si Európa nechce úplne zlikvidovať automobilový, strojársky, elektrotechnický či chemický priemysel a ďalšie priemyselné odvetvia. Až v posledných mesiacoch Európska komisia pod tlakom slabého rastu predaja elektromobilov pripúšťa, že by sa termín mohol zmeniť.
A tak sa hovorí o tom, že by sa po roku 2035 mohli predávať aspoň hybridy, prípadne by sa celý cieľ posunul o dva či päť rokov. Ide o to, že myšlienka technologického diktátu je od základu škodlivá, Európe prinesie skôr chudobu ako ochranu životného prostredia.
V skutočnosti totiž motoristi budú jazdiť radšej na 20-ročných naftových autách ako na nových elektromobiloch. Nie preto, že by nechceli chrániť prírodu, ale preto, že na nové autá jednoducho nebudú mať. Podobne ako nemajú na drahé tepelné čerpadlá, a tak radšej pália zemný plyn, ktorý im slovenská vláda ešte aj dotuje.
Motivácia miesto zákazov
Európska únia si v zelenej agende strieľa do vlastnej nohy ľavicovým prístupom. Presadzuje ju zákazmi, pokutami a vyhláseniami. Oveľa viac by pomohla podpora šetrenia, rekonštrukcií a investícií do ekologických riešení. Veď napríklad taká modernizácia rodinného domu ušetrí až 70 percent spotreby energií – len výmena plynového kotla za nový ušetrí 30 percent spotreby plynu.
Ak sa však energie dotujú hlava-nehlava, ako napríklad na Slovensku, chýba motivácia investovať do moderných úsporných technológií. Ostáva len strach pred zelenou ideológiou a hnev na politikov, ktorý sa prejaví podporou extrémistov. Oni na prezelenenej agende zarobia najviac.
