Trh s energetickými surovinami sa otriasa v základoch. Ropy a zemného plynu je nedostatok a budúcnosť je neistá. Okrem zablokovania dodávok z Perzského zálivu budí obavy aj vojna medzi Saudskou Arábiou a jemenskými húsíovcami.
Tí po zasiahnutí saudského ropovodu cez Arabský polostrov poškodili aj letisko v hlavnom meste Rijáde a ďalšie ciele v Saudskej Arábii. Okrem lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv je ohrozená preprava ropy aj cez Červené more prielivom Báb al-Mandab, ktorý húsíovci dobyli.
Nestíhajú vyrábať
Ceny ropy sa preto postupne, ale vytrvalo zvyšujú a za posledný týždeň sa z úrovne okolo sto amerických dolárov za barel vyšplhali až nad 105 dolárov. Je to oveľa viac ako začiatkom augusta, keď sa za ropu platilo len okolo 80 dolárov za barel.
Situáciu zhoršuje nedostatok kapacít rafinérií v Európe, takže na trhu nie je dosť nafty. Európa ju musí dovážať z USA a Ázie, čo zhoršuje situáciu na iných kontinentoch.
V minulosti sa palivo, ktoré využívajú najmä kamióny, poľnohospodárske a stavebné stroje, dovážalo do Európy najmä z Ruska, čo sa však zastavilo pre útok Ruska na Ukrajinu. Po odvetných útokoch Ukrajiny na ruské rafinérie sa produkcia palív v Rusku výrazne znížila a v krajine nastal ich nedostatok.
Rusko preto zakázalo export nafty do zahraničia, čím sa jej nedostatok vo svete ešte prehĺbil. Na situácii donedávna zarábali európske rafinérie.
Takzvané crack spreads, teda rafinačné marže, ktoré výrobcovia pripočítajú k nákupnej cene surovej ropy a zvyčajne sa pohybujú okolo 20 percent, stúpli podľa komoditnej burzy v Rotterdame v auguste pri nafte o takmer sto percent. V prípade benzínu to bolo o polovicu.
Historické ceny zemného plynu na burze TTF v Rotterdame
Koniec tučných ziskov
V posledných týždňoch sa ich ziskovosť výrazne znížila, pretože ropa zdražela a zvýšili sa aj náklady na jej prepravu. Na druhej strane ďalšie zvyšovanie cien nafty a benzínu už nie je možné pre odpor vlád a spotrebiteľov, veď už terajšie ceny sú pre ekonomiky neúnosné.
Marže európskych rafinérií sa podľa denníka Financial Times znížili na tri doláre za barel a niekde dokonca klesli až do mínusu. Ak však podniky nebudú na produkcii zarábať, mohlo by to viesť k obmedzovaniu ich produkcie práve v čase, keď je palív v Európe nedostatok.
Okrem tankovania do áut a strojov sa nafta v niektorých európskych krajinách využíva aj na kúrenie či výrobu elektriny, čo by mohlo ďalej tlačiť na jej zdražovanie. Ceny elektriny sa už zdvihli pre drahý zemný plyn, ktorého je nedostatok v dôsledku zablokovania dovozu z Perzského zálivu. Pritom je významnou surovinou na produkciu elektriny najmä v špičke.
V posledných dňoch sa elektrina v strednej Európe v rannej a večernej špičke bežne predáva za vyše 400 eur za megawatthodinu. Podobné ceny sa naposledy objavili v roku 2022 počas energetickej krízy po útoku Ruska na Ukrajinu. Ceny plynu sa tento týždeň na burze TTF v Rotterdame priblížili k 90 eurám za megawatthodinu, čo je trojnásobok bežných úrovní z posledných rokov.
Lacnejšie tankovanie
Vlády v Európe sa už celé týždne usilujú zastaviť rast cien palív na čerpacích staniciach, pretože hrozí, že roztočia špirálu inflácie a cez dopravné náklady zdražia ceny všetkých tovarov.
Jednotlivé krajiny preto od začiatku septembra nasadili rozličné nástroje na zabrzdenie cien. V Nemecku spolková vláda presadila zníženie spotrebnej dane z benzínu a nafty, čo po započítaní nižšej dane z pridanej hodnoty (DPH) prinieslo pokles cien na čerpacích staniciach o približne 17 centov na liter.
Opatrenie platí od októbra do konca tohto roka. Štát naň spolu so spolkovými krajinami vynaloží približne dve a pol miliardy eur. Napriek okamžitému zníženiu cien motoristi v Nemecku stále tankujú drahšie ako v strednej Európe. Benzín i naftu tankujú Nemci približne za 2,20 eura za liter.
Ešte odvážnejšie kroky zaviedla poľská vláda, keď znížila nielen spotrebné dane na minimum Európskej únie, ale aj DPH na benzín a naftu z 23 na 8 percent. Zaviedla tiež denné cenové stropy na pohonné hmoty, ktoré sú aktuálne zhruba na 1,55 eura pri benzíne a 1,80 eura pri nafte.
Palivá v Poľsku sú tak výrazne lacnejšie ako v susedných krajinách, čo podnietilo hojnú tankovaciu turistiku najmä z Nemecka, Česka a Slovenska. Česká vláda znížila spotrebnú daň z nafty v októbri o približne 10 centov, zastropovala aj ceny na čerpacích staniciach na úrovni zhruba dvoch eur za liter.
Lacnejšie vlaky
Slovenská vláda sa nepustila ani cestou znižovania spotrebnej dane, ani cestou stropovania cien. Premiér Robert Fico od októbra ohlásil obmedzenie marže predajcov na 10 centov na liter a zníženie cestovného vo vlakoch a autobusoch hromadnej dopravy na polovicu.
Aj keď nejde o účinné opatrenia, palivá prestali zdražovať a cena nafty dokonca v posledných dňoch klesala. Ceny sa na Slovensku pohybujú o niečo nižšie ako v Česku, zhruba na úrovni 1,85 eura za liter benzínu a 1,95 eura za liter nafty.
Neistá situácia na trhu s ropou a plynom zrejme udrží ceny fosílnych palív dlhodobo na vysokej úrovni. Riešením je postupný prechod na používanie elektromobilov v mestskej doprave, ale najmä rozvoj verejnej dopravy. Dôležitým prvkom je najmä zvyšovanie bezemisnej výroby elektriny, napríklad v jadrových elektrárňach.
