Podľa septembrového indikatívneho prieskumu preferencií na voľbu predsedov samosprávnych krajov, ktorý pre Tému 21 realizovala agentúra SCIO, sa mimoriadne vyrovnaný súboj očakáva v Prešovskom, Trenčianskom a Košickom samosprávnom kraji.
V Prešovskom kraji majú najvyššie šance súčasný župan a predseda KDH Milan Majerský a europoslanec za extrémistickú stranu Republika Milan Mazurek. Ako komická verzia kandidáta v tomto regióne vystupuje súčasný minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ, ktorý sa na post ministra dostal vydieraním koaličných strán. Čo očakáva od kandidatúry, je nejasné. Vo volebnej kampani je takmer neviditeľný.
Čurilovci
V Trenčianskom kraji vedie v prieskume agentúry SCIO aktuálny župan za Smer-SSD Jaroslav Baška. A ako silná vyzývateľka sa javí kandidátka opozičných strán Natália Svítková. Je to manželka Juraja Svítka, ktorý patrí k takzvaným čurillovcom, skupine policajtov okolo Jána Čurillu, ktorí vyšetrovali korupčné kauzy aj ľudí blízkych Smeru. Po nástupe súčasnej vlády boli odstavení zo služby alebo preradení na nižšie pozície.
Mimoriadne vyrovnaný súboj sa zrejme odohrá aj v Košickom samosprávnom kraji. Tam podľa prieskumov viacerých agentúr budú silnými protivníkmi župana Rastislava Trnku kandidát opozičných parlamentných strán Marián Porvažník, ako aj poslanec Národnej rady SR (NR SR) Igor Šimko (Smer), podporovaný stranami súčasnej vládnej koalície.
Voľby v ostatných piatich krajoch majú výrazného favorita. Ale, samozrejme, konečné slovo má volič, a tak sa žiadne prekvapenie nedá vylúčiť. Podľa prieskumu agentúry SCIO – dodajme, že to nie je vzhľadom na počet respondentov prieskum reprezentatívny, ale orientačný – majú najväčšie šance súčasní župani. V Banskobystrickom kraji Ondrej Lunter, v Bratislavskom Juraj Droba, v Nitrianskom Branislav Becík, v Trnavskom Jozef Viskupič a v Žilinskom Erika Jurinová.
V zákulisí odchodov
Na tieto župné voľby má dosť výrazný vplyv vrcholová stranícka politika. Viacerí kandidáti sa verejne vzdali v prospech iného kandidáta alebo aspoň takto sa ich krok dá vysvetľovať, aj keď sa k nemu nepriznávajú. Medzi najznámejšie príklady patrí poslanec NR SR Adam Lučanský za Slovenskú národnú stranu (SNS), ktorý sa v Žilinskom kraji vzdal v prospech kandidáta Smeru Igora Chomu, a kandidátka SNS Monika Lešková tak urobila v prospech Milana Mazureka.
Modelový príklad sa odohral v Prešovskom kraji, kde za Smer kandidovala europoslankyňa Judita Laššáková a neskôr sa bez vysvetlenia vzdala.
Laššáková si kvôli kandidatúre dokonca zmenila trvalé bydlisko, lebo nemala žiadne väzby na Prešovský kraj, a tak jej krok vyznieval veľmi bizarne. Rozhodnutie Laššákovej komentátori prisudzujú zbližovaniu medzi stranami Smer a Republika. O ich kopulácii v budúcej plánovanej koalícii sa už vôbec nepochybuje. Bez poslancov Republiky nemá predseda Smeru a premiér Robert Fico žiadnu šancu na zostavenie ďalšej vlády. Napokon už dávnejšie avizoval, že voliči Smeru sa budú vedieť rozhodnúť medzi Majerským a Mazurekom. Europoslanec Mazurek si odstúpením Laššákovej a Leškovej v súboji s Majerským síce navýšil šance, ale či to bude stačiť, nie je isté.
Komunálne voľby na Slovensku v číslach
Približne v jednej tretine obcí (1 014) má o pozíciu starostu záujem iba jeden kandidát, takže víťaz je známy týždne pred voľbami.
Aj hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus za týmito odchodmi z politickej súťaže vidí vplyv celoštátnej politiky a dohody na úrovni vedení politických strán. Myslí si, že „kandidáti vyhodnotili spolu so straníckymi centrálami svoje šance na úspech aj to, komu svojím odstúpením prospejú“.
Najviac je nezávislých
Najväčšia mediálna pozornosť na výsledky súboja 6 560 kandidátov na starostu alebo primátora v 2 923 slovenských obciach a mestách sa sústreďuje logicky na Bratislavu a niektoré veľké mestá, kde sa črtá vyrovnaný súboj. Tejto téme a kompetenciám obcí a volebnému procesu sa budeme venovať v ďalšom článku.
Porovnateľný význam ako posty starostov a primátorov má však aj zloženie obecných a mestských zastupiteľstiev. Zverejnené zoznamy tisícok kandidátov na starostov a poslancov župných a obecných zastupiteľstiev analyzovalo viacero médií. Napríklad článok denníka Sme priniesol niekoľko zaujímavých zistení o ich zložení.
Autor článku sa zameral na vyhľadanie počtu kandidátov za najvýznamnejšie politické strany. Vzhľadom na to, že veľmi častá je kandidatúra za viacero politických strán, čísla sú len orientačné, avšak vystihujú trendy a význam, aký politické strany prikladajú komunálnym a župným voľbám.
Najviac kandidátov na starostov a poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev sa o podporu uchádza ako nezávislých. Je ich vyše 16-tisíc, teda až 40 percent. Spomedzi uchádzačov o miesto starostu tvoria nezávislí viac ako polovicu. Pri ašpirantoch na poslancov v samosprávnych krajoch je nezávislých približne štvrtina.
V drese politických strán – samostatne alebo v koalíciách – má najviac kandidátov Smer a Hlas-SD a s menším odstupom nasleduje Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Viac kandidátov ako najväčšia slovenská opozičná strana Progresívne Slovensko (PS) má napríklad Sloboda a Solidarita (SaS). Komunálne voľby nepodceňujú ani viaceré mimoparlamentné strany Demokrati, Republika, Právo na pravdu či Strana vidieka. Považujú ich zrejme za prostriedok na zviditeľnenie sa pred budúcoročnými voľbami do NR SR.
