Pred aprílovými parlamentnými voľbami v Maďarsku sa krajina ocitá v najnapätejšom politickom období za posledných pätnásť rokov. Viaceré prieskumy verejnej mienky naznačujú, že opozičná strana Tisza, vedená Péterom Magyarom, má pred vládnym Fideszom Viktora Orbána výrazný náskok. Ten sa pohybuje od 8 do 14 percentuálnych bodov.
Podľa prieskumu centra 21 Kutatóközpont, ktoré patrí medzi rešpektované nezávislé analytické subjekty v Budapešti a cituje ho aj agentúra Reuters, by medzi rozhodnutými voličmi získala Tisza približne 53 percent hlasov, zatiaľ čo Fidesz okolo 39 percent.
Podobné čísla uvádza podľa toho istého zdroja aj Závecz Research, jedna z najdlhšie pôsobiacich a etablovaných maďarských prieskumných agentúr. Tá namerala približne 50 percent pre súčasnú opozíciu a 38 percent pre vládnu stranu. Aj keď Orbánova strana zostáva mimoriadne silná na vidieku a v menších mestách, po prvý raz od roku 2010 čelí reálnej možnosti straty svojej vlády.
Orbánova kritika Ukrajiny
Orbánova kampaň sa čoraz menej sústreďuje na sociálne či ekonomické témy a viac na geopolitiku. Premiérovi spoľahlivo pomáha kritika Ukrajiny. Maďarský parlament v prvej polovici marca schválil uznesenie odmietajúce tak vstup Ukrajiny do Európskej únie (EÚ), ako aj ďalšiu finančnú či vojenskú pomoc Kyjevu. Za dokument hlasovalo 142 poslancov, proti bolo 28.
Budapešť zároveň blokuje dvadsiaty balík sankcií EÚ proti Rusku aj plánovanú európsku pôžičku pre Ukrajinu za približne 90 miliárd eur. Premiér Orbán dlhodobo tvrdí, že „západná vojenská podpora Ukrajiny predlžuje vojnu a môže zatiahnuť EÚ priamo do konfliktu“.
Opozičný líder Péter Magyar sa voči Ukrajine profiluje opatrnejšie a zdôrazňuje, že Maďarsko musí zostať spoľahlivým členom Európskej únie a NATO. Zároveň však podporuje pokračovanie európskej pomoci Kyjevu a odmieta blokovanie spoločných rozhodnutí EÚ.
Napätie medzi Budapešťou a Kyjevom sa v posledných týždňoch ešte vystupňovalo. Maďarské úrady podľa agentúry AP zadržali bankové vozidlá prevážajúce z Rakúska na Ukrajinu približne 40 miliónov dolárov, 35 miliónov eur a deväť kilogramov zlata. Sedem pracovníkov ukrajinskej štátnej banky Oščadbank dočasne vzali do väzby pre podozrenie z prania špinavých peňazí.
Kyjev označil zásah za „štátny terorizmus“ a obvinil maďarské úrady z porušenia medzinárodného práva. Incident sa odohral paralelne so sporom o dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba, ktoré boli prerušené po ruskom útoku na energetickú infraštruktúru na západe Ukrajiny. Budapešť tvrdí, že Kyjev obnovu dodávok zdržiava, zatiaľ čo ukrajinská vláda hovorí o technických opravách. Informácie o spore priniesla aj agentúra ČTK.

Kampaň a energetika
Energetika sa stala jedným z kľúčových faktorov volebnej kampane. Maďarsko je stále výrazne závislé od ruských dodávok ropy a plynu a Orbán otvorene argumentuje, že „sankcie proti Moskve poškodzujú maďarskú ekonomiku“.
Vo vzduchu visí aj otázka možného ruského vplyvu na voľby. Orbánova vláda si dlhodobo udržiava pragmatické vzťahy s Moskvou. Podľa viacerých analytikov má Rusko záujem na pokračovaní jeho vlády, keďže Budapešť patrí medzi najhlasnejších kritikov sankcií proti Kremľu.
Orbánov kabinet zároveň pokračuje v projekte jadrovej elektrárne Paks II, ktorý je financovaný ruskou štátnou spoločnosťou Rosatom a dlhodobo uzatvára kontrakty na dodávky plynu s ruským Gazpromom. Konflikt s Ukrajinou tak zapadá do širšieho politického naratívu vlády, podľa ktorého Brusel aj Kyjev ohrozujú energetickú bezpečnosť Maďarska.
Potenciálne zásahy Rusov do volieb pritom nemusia znamenať priame ovplyvňovanie hlasovania. Môže ísť skôr o informačné operácie či tlak cez energetiku. Vývoj cien plynu alebo ropy môže totiž výrazne ovplyvniť náladu voličov v krajine, ktorá je od ruských dodávok stále závislá.
Družba rozdeľuje
Do tejto hry vstupuje aj Slovensko. Premiér Robert Fico sa podobne ako Orbán profiluje ako kritik sankčnej politiky voči Rusku a skeptik voči vojenskej podpore Ukrajiny. Spoločné postoje Budapešti a Bratislavy pri ropovode Družba a energetickej bezpečnosti vytvárajú regionálne spojenectvo, ktoré oslabuje jednotu EÚ.
Maďarské voľby sú preto viac než len domácim politickým súbojom. Rozhodnú aj o tom, či Budapešť zostane jedným z hlavných kritikov európskej podpory Ukrajiny, alebo sa opäť priblíži k politickému mainstreamu EÚ.V Bruseli aj v Berlíne sa zároveň čoraz častejšie objavujú varovania, že ďalšie blokovanie rozhodnutí EÚ zo strany Budapešti by mohlo viesť k pokračujúcemu zmrazovaniu európskych fondov pre Maďarsko a väčšej politickej izolácii krajiny v rámci EÚ.










