Podobne ako v prípade Ukrajiny, ani pri vojenskom konflikte v Gaze americký prezident Donald Trump nešetril siláckymi vyhláseniami, že po nástupe do funkcie podnikne rýchle opatrenia na ukončenie vojny. Známe sú jeho tvrdé výroky na adresu Iránu, ktorý financuje najväčšie teroristické organizácie v regióne a ktorému chce Trump zabrániť, aby získal jadrovú zbraň.
Prvým štátnikom, ktorého Trump ešte začiatkom minulého mesiaca v Bielom dome prijal, bol izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Mediálna pozornosť sa sústredila na Gazu, no za zatvorenými dverami sa hovorilo predovšetkým o iránskej hrozbe, iránskej podpore teroristických skupín – Hamasu v Gaze, Hizballáhu v Libanone či Husíov v Jemene – a o tom, ako bude Izrael s pomocou USA na to reagovať.
Izrael v zlom svetle
Diplomatickou predohrou k tejto téme bolo hlasovanie na Valnom zhromaždení OSN v pondelok 24. februára, teda v deň tretieho výročia vpádu ruských okupačných vojsk na Ukrajinu. Izrael spolu s USA, Ruskom či Severnou Kóreou vtedy prekvapivo hlasoval proti rezolúcii, ktorá potvrdzovala územnú celistvosť Ukrajiny a odsudzovala ruskú inváziu. Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský to označil za nešťastné.
Podľa portáluJewish InsiderTrumpova administratíva vtedy zatlačila na Izrael, aby hlasoval proti Ukrajine. Jeruzalem svoj postoj obhajoval argumentom, že Ukrajina v OSN takmer nikdy nezahlasovala za Izrael. Napriek tomu hlasovanie Izraela proti Ukrajine po boku Ruska a Severnej Kórey v takej vypätej chvíli stavia krajinu na medzinárodnej scéne do zlého svetla.
Jedným z možných argumentov Washingtonu, ktorým hľadal krytie bezprecedentného hlasovania proti Ukrajine a v prospech okupantov z Kremľa, bola veľká závislosť Izraela od podpory USA pri plánovanom útoku na jadrové zariadenia Iránu. Je otázne, či Netanjahu urobil dosť pre to, aby sa Izrael miesto priamej podpory protiukrajinskej rezolúcie ocitol aspoň v skupine krajín, ktoré sa hlasovania zdržali.
Púšťa Rusov do hry
Čudné diplomatické hry Trumpovej administratívy pokračovali aj v závere februára, keď sa objavila nezvyčajná správa o tom, že USA ponúkli Ruskej federácii úlohu sprostredkovateľa pri rokovaniach USA o novej jadrovej dohode s Iránom. Rusko to, slovami šéfa diplomacie Sergeja Lavrova, pochopiteľne privítalo. Moskvu tak Trump vracia na Blízkom východe opäť do hry.
V Jeruzaleme to vyvolalo znepokojenie. Rusko totiž s Iránom úzko spolupracuje už dlho. Iránske drony ruskej armády zabíjajú civilistov na Ukrajine. Rusko na oplátku dodáva Teheránu protivzdušnú obranu. Ukážkou nadštandardných vzťahov je aj nedávna dohoda o „komplexnom strategickom partnerstve“ vrátane vojenskej spolupráce, ktorú pred vyše mesiacom podpísal v Moskve ruský prezident Vladimir Putin a iránsky prezident Masúd Pezeškiján.
Aj preto v Netanjahuovej vláde narastajú obavy, či Izrael napokon nebude postavený pred hotovú vec, podobne ako Ukrajina. Škandalózny priebeh rokovaní prezidenta Trumpa a viceprezidenta JD Vancea s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským v Oválnej pracovni, ale hlavne zásadná zmena postoja Washingtonu k potrebám Kyjeva, sú pre Izrael dôvodom veľkého znepokojenia. Ten je totiž závislý od podpory USA.
Stojí za pripomenutie, že Netanjahu mal pomerne napäté osobné vzťahy s Trumpom v závere jeho prvého funkčného obdobia. Na druhej strane, Trump sa významne pričinil o mierové Abrahámovské dohody z roku 2020 o normalizácii izraelsko-arabských vzťahov s niektorými monarchiami Perzského zálivu. Podobná normalizácia vzťahov sa črtá aj so Saudskou Arábiou.
Trump a Teherán
V úvode marca Trump v rozhovore pre televízny kanál Fox News povedal, že listom oslovil najvyššieho iránskeho vodcu Alího Chameneího s ponukou na rokovania. Tie iránsky líder najskôr pohŕdavo odmietol. Trump ho varoval, že buď uzavrie dohodu s USA, alebo bude čeliť vojenskej hrozbe. Neskôr Irán istú formu rokovaní pripustil.
Najväčší šok pre Izrael však prišiel po správe o priamych rokovaniach USA s palestínskymi teroristami z Hamasu. Je to prvýkrát v histórii, keď USA, spojenec Jeruzalema, dali kredit Hamasu tým, že ho pozvali za rokovací stôl. Hamas je pritom stále na americkom zozname teroristických organizácií.
Agenti Izraela
K rozčarovaniu v Izraeli prispelo aj vyhlásenie amerického vyslanca pre záležitosti rukojemníkov v Gaze Adama Boehlera, že USA nie sú „agentom Izraela“. Na tlačovej konferencii v katarskej Dauhe obhajoval priame rokovania s Hamasom slovami: „Sme USA. Nie sme agentom Izraela. Máme vlastné špecifické záujmy.“
Celú záležitosť napokon musel žehliť šéf americkej diplomacie Marco Rubio, ktorý tento týždeň v pondelok označil stretnutia vyslanca Boehlera s palestínskou militantnou skupinou Hamas za „jednorazovú situáciu“. Preagentúru Reutersuviedol, že „zatiaľ to neprinieslo ovocie“.
Situácia v Gaze je po brutálnom útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 a následnej pozemnej operácii Izraela tragická a v posledných dňoch extrémne napätá. V nedeľu 2. marca totiž vypršala 42 dní trvajúca prvá fáza prímeria, počas ktorej Hamas prepustil 33 rukojemníkov (držaných v Gaze 16 mesiacov) výmenou za takmer dvetisíc Palestínčanov (stovky z nich boli teroristami a mnohonásobnými vrahmi) väznených alebo zadržaných v Izraeli.
Hamas nesúhlasí s predĺžením prímeria a nechce pristúpiť ani na výmenu zostávajúcich 59 rukojemníkov. Odhaduje sa, že nažive je z nich už asi iba 20 ľudí. Izrael hrozí opätovnou vojenskou intervenciou v Gaze pod velením nového náčelníka generálneho štábu izraelskej armády (IDF) Ejala Zamira, a to s oveľa väčšou razanciou ako pred prímerím. V snahe zvýšiť tlak Izrael minulý týždeň zastavil dodávky humanitárnej pomoci do Gazy a od pondelka aj dodávku elektriny, ktorá tam roky prúdila bezplatne.
Už žiadne rokovania
Napriek zvýšenému mediálnemu záujmu, ktorý sa venuje Gaze, sa hlavná pozornosť izraelského politického a armádneho establišmentu sústreďuje na Irán.
Má to svoju logiku. Oslabenie šiítskeho džihádistického režimu ajatolláhov v Teheráne a zničenie jeho ambiciózneho jadrového programu by ochromilo aj všetky jeho „proxy“ skupiny – Hamas v Gaze či Husíov v Jemene, ktorí sa opäť hlásia o slovo a sú pripravení ostreľovať Izrael v prípade obnovenia vojny v Gaze.
V nedávno publikovanom článku v denníku The Jerusalem Post brigádny generál izraelskej armády v zálohe Jacob Nagel a riaditeľ vplyvnej Nadácie na obranu demokracií Mark Dubowitz varovali pred možnými dohodami s Iránom: „Akékoľvek rokovania o novej jadrovej dohode predtým, ako Irán splní prísne predbežné podmienky, sú nebezpečnou chybou.“
Napriek tomu, že verejné vyhlásenia zo začiatku februára naznačovali v otázke Iránu širokú zhodu medzi Washingtonom a Jeruzalemom, USA podľa autorov článku vysielajú znepokojujúce signály. „Izrael musí byť pripravený konať samostatne. Faktom však je, že americko-izraelské partnerstvo posilňuje efekt odstrašenia aj operačné kapacity,“ poznamenali Dubowitz s Nagelom.
Nie ako Obama
Čas na diplomaciu sa podľa nich skončil vo chvíli, keď Irán porušil svoje záväzky a v jadrovom programe nastúpil na cestu výroby jadrovej zbrane. To je totiž v tejto chvíli jediné, čo by mohlo zachrániť jeho hegemonistické ambície v regióne, ktoré Izrael oslabil razantnými operáciami proti Hizballáhu na juhu Libanonu či pozemnou akciou proti Hamasu v Gaze.
„Posledná vec, ktorú by mal prezident Trump chcieť, je, aby ho porovnávali s Barackom Obamom, ktorého jadrová dohoda umožnila vytvorenie iránskej jadrovej a regionálnej agresie. Poučenie z roku 2015 je jasné: už žiadne polovičaté opatrenia, žiadne zlé dohody a žiadne rokovania, kým sa Irán nezaviaže k úplnej likvidácii svojho jadrového programu,“ uzatvárajú Dubowitz s Nagelom.
