Rozsudok Špecializovaného trestného súdu v kauze Mýtnik dodatočne vysvetlil nervozitu predsedu vlády Róberta Fica, ministra obrany Róberta Kaliňáka a podpredsedu NR SR Tibora Gašpara z rozhodnutia Ústavného súdu pozastaviť novelu Trestného poriadku v časti, týkajúcej sa tzv. kajúcnikov.
Viac sa už dá rozumieť aj slovám predsedu vlády, ktoré predniesol na tlačovke túto nedeľu. Podľa neho by sa z Trestného zákona mal úplne vylúčiť inštitút spolupracujúcich obvinených.
Mýtnik vo finále
Senát Špecializovaného trestného súdu dnes odsúdil na podmienečné tresty a vysoké pokuty oligarchu, blízkeho Smeru Jozefa Brhela st., jeho syna Jozefa Brhela ml., bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca (za ministrovania Petra Kažimíra) a priateľa exministra Kažimíra Miroslava Slahučku.
Počas procesu súd vychádzal aj z výpovedí tzv. kajúcnikov, ktorí boli takisto odsúdení. Tresty odsúdeným nie sú práve nízke, avšak vďaka vlaňajšej novele Trestného zákona výrazne nižšie, ako by zrejme boli za jeho predchádzajúcej verzie.
Brhel starší tak dostal trest odňatia slobody na tri roky s podmienečným odkladom na štyri roky a peňažný trest 1,5 milióna eur, Brhel mladší bol odsúdený tiež na tri roky s podmienkou na štyri roky a peňažný trest 1,2 milióna eur. Verdikt je zatiaľ neprávoplatný, odsúdení sa odvolali.
Na ceste k Očistcu
V kauze Mýtnik išlo o tendre v oblasti informačnej techniky na Finančnej správe SR v období predchádzajúcich vlád Smeru a týkala sa prijímania úplatku, ako aj legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Práve Mýtnik siaha k blízkemu okoliu premiéra Fica, čo je v kombinácii s rozhodnutiami Ústavného aj Najvyššieho súdu dôvodom na paniku vo vládnej koalícii.
Dokonca aj v tejto kauze sa obžalovaní usilovali brániť sa aj pasážou o kajúcnikoch z decembrovej novely Trestného zákona, čím len zdokumentovali jej účelovosť. Novela však bola rozhodnutím Ústavného súdu v časti o kajúcnikoch pozastavená a rozhodnutie o jej potenciálnej protiústavnosti môže trvať aj niekoľko týždňov či mesiacov.
Práve to môže výrazne zasiahnuť do súdneho procesu v ďalšej významnej kauze Očistec. V nej sú obžalovaní podpredseda Smeru Tibor Gašpar, oligarcha Norbert Bödör a viaceré špičky Národnej kriminálnej agentúry, zrušenej po posledných voľbách.
Kauza Očistec sa však bude pojednávať zrejme v najbližších mesiacoch, hoci termín ešte nebol vytýčený. Takže Smeru neostáva veľa času, aby sa po ikstýkrát pokúsil zasiahnuť do tohto procesu a zvrátil jeho výsledok vo svoj prospech.
Fico: Zrušme kajúcnikov
Hraničným zásahom do Trestného poriadku môže byť úplné zrušenie inštitútu tzv. kajúcnikov, čo už Robert Fico v nedeľu aj priamo pomenoval. Po prezentácii údajných klamstiev a rozporných výpovedí viacerých kajúcnikov v kauzách týkajúcich sa pohlavárov Smeru skonštatoval:
„Vytvára sa priestor, že gauner, udavač môže dostať do nešťastia ďalších ľudí. Máme sa pozerať na to, ako takíto ľudia budú určovať chod trestného práva aj naďalej? To nie je možné. Našou povinnosťou je rozmýšľať, ako systém kajúcnikov upravíme, lebo takto je nebezpečný pre demokratický systém.
Najvhodnejším riešením by bolo pristúpiť k zmene Trestného poriadku a úplne vygumovať inštitút kajúcnika, gaunera a udavača. Vrátime sa pred túto právnu úpravu, jednoducho nebude.“
A bodka. Nie je človek, nie je ani problém, také bolo myslenie a konanie typické pre Josifa Vissarionoviča Stalina v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Nechával ľudí zmiznúť, aby sa nemusel zaoberať ich kritikou.
Inštitút kajúcnikov sa do trestnej legislatívy zaviedol v roku 1999, aby bolo možné efektívne bojovať s organizovaným zločinom, v 90. rokoch takým rozšíreným a nebezpečným.
Bolo jasné, že kľúčové informácie z tohto prostredia nemôžu vyšetrovacím orgánom poskytnúť nositelia ocenenia Biela vrana, ale aktívni činitelia z mafiánskeho prostredia.
Tí za rôzne benefity, ako napríklad zníženie trestu, dokázali svojimi informáciami pohnúť vyšetrovanie správnym smerom. Vďaka tomuto inštitútu boli usvedčené a odsúdené viaceré mafiánske skupiny a jednotlivci, okrem iných aj Mikuláš Černák.
Riziká a limity kajúcnikov
Riziká tohto inštitútu, ako napríklad účelové klamstvá sa podarilo obmedziť viacerými rozhodnutiami slovenskej justície, ako nedávno pre TA3 potvrdil vedúci Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozef Čentéš.
Podľa neho sa podmienky využívania výpovedí kajúcnikov sprísnili. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu z 12. marca 2025 „osamelá výpoveď spolupracujúceho kajúcnika nestačí na uznanie viny“, ale musí byť potvrdená ďalšími dôkazmi.
To v podstate vyvracia obľúbené tvrdenie Roberta Fica a jeho okolia, že viaceré osoby boli odsúdené iba na základe tvrdenia jedného kajúcnika.
Aj podľa Čentéša by zrušenie inštitútu kajúcnika oslabilo nielen možnosť potrestania páchateľov, ale aj obmedzilo práva poškodených na účinné vyšetrovanie trestných činov.
Ako hovorí bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý je momentálne poslancom za Progresívne Slovensko, zrušenie tohto inštitútu by oslabilo boj proti organizovanému zločinu.
Tým sa dostávame k otázke skoro až rečníckej – ide Robertovi Ficovi o toto? O oslabenie boja proti organizovanému zločinu? Nie je Robert Fico ešte stále predsedom vlády, ktorý má chrániť Slovensko pred mafiou?
Tik-tak
Ak má teda inštitút spolupracujúceho obvineného, zvaného kajúcnik, nejaké slabiny a nedostatky, žiada sa dôsledná diskusia odbornej verejnosti a medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré prispejú k ich odstráneniu.
Je dôležité, aby vznikla skutočne nespochybniteľná podoba tohto inštitútu, aby sa v budúcnosti nemohlo stávať, že „gauner, udavač môže dostať do nešťastia ďalších ľudí a bude určovať chod trestného práva“.
Hmm, to sa však zrejme do prvého pojednávania v kauze Očistec nedá stihnúť. A tu niekde je Ficov pes zakopaný. Čas uteká. Tik-tak.
