Irán prežíva v stredu už štvrtý deň masových protestov, ktorých rozsah sa zo dňa na deň zväčšuje. Čoraz zreteľnejšie prerastajú z ekonomickej vzbury do otvoreného protirežimného povstania.
Nejde už len o hnev nad kolapsom meny a rastúcimi cenami, ale o odmietnutie samotnej ideológie režimu ajatolláhov, ktorý krajinu ovláda od roku 1979.
To, čo sa začalo ako protest obchodníkov v Teheráne, sa rýchlo zmenilo na celonárodnú vlnu nespokojnosti. K tradičnej hybnej sile iránskych kríz – bazáru – sa pridávajú bežní obyvatelia ďalších miest, ako aj študenti.
Spoločným menovateľom je kolaps meny, prudký prepad životnej úrovne a čoraz otvorenejšia otázka, či je islamská republika schopná krajinu ďalej spravovať.
Silným symbolom týchto dní sa stala fotografia mladého demonštranta, ktorý sedí neozbrojený na ceste pred ozbrojenými zložkami na motorkách.
Záber sa rýchlo rozšíril na sociálnych sieťach a prirovnáva sa k mužovi, ktorý sa 5. júna 1989 postavil pred tanky na Námestí Tchien-an-men v Pekingu. Počet ľudí v uliciach rastie a tón demonštrácií sa zreteľne radikalizuje.
Pád meny ako štartér
Bezprostredným impulzom bola dramatická devalvácia rialu. Kurz amerického dolára na otvorenom trhu sa podľa ČTK vyšplhal približne na 1,4 milióna rialov. Oficiálny kurz na úrovni 42-tisíc rialov za dolár už nemá s realitou nič spoločné.
Pre bežných Iráncov to znamená kolaps úspor a každodenný boj o základné životné potreby. Práve v tejto situácii zatvorili obchodníci na teheránskom bazári svoje obchody a vyšli do ulíc. Štrajky sa rozšírili do miest na juhu či na východe krajiny, ako sú Ahváz, Hamadán, Kešm či Mašhad.
Bazár je v Iráne fenoménom a nepredstavuje len ekonomický priestor, ale rozsiahlu sieť obchodných a finančných vzťahov, ktorá má okamžitý vplyv na fungovanie miest a zásobovanie obyvateľstva. Keď sa bazár zastaví, režim to pocíti prakticky okamžite.
Iránska história opakovane ukazuje, že štrajky obchodníkov dokázali v kritických momentoch výrazne oslabiť mocenské centrum – naposledy v rokoch 1978 – 1979, keď prispeli k pádu monarchie.
Požiadavky na pád režimu
Dnešné protesty však rýchlo nadobúdajú ideologický rozmer. V uliciach zaznievajú tvrdé výzvy proti najvyššiemu vodcovi Alímu Chameneímu, napríklad „Smrť diktátorovi“.
Slogan „Nie Gaze, nie Libanonu – Irán na prvom mieste“ sa stal vyjadrením odporu voči politike, v ktorej režim rozsiahlo financuje zahraničné proxy vojny na úkor vlastných občanov.
Protesty podporil aj Reza Pahlaví, ktorý z exilu vyzval Iráncov k solidarite a zároveň apeloval na príslušníkov bezpečnostných zložiek, aby sa postavili na stranu národa.
Reza Pahlaví je starší syn posledného iránskeho šacha Mohammada Rezu Pahlavího, ktorého režim bol zvrhnutý počas islamskej revolúcie v roku 1979. Sám žije v exile v USA a vystupuje ako sekulárny opozičný hlas.
Nepresadzuje automatický návrat monarchie, ale referendum, v ktorom si Iránci sami zvolia budúce zriadenie štátu. Práve on a ľudia z jeho okolia môžu predstavovať jednu z politických alternatív k dnešnému režimu, čo je kľúčové pre jeho zmenu.
Jeho výzvy, aby sa k zmene pridali aj bezpečnostné zložky, sú veľmi dôležité. Režim sektárskych ajatolláhov má totiž k dispozícii rozsiahly represívny aparát, na čele s Islamskými revolučnými gardami a pomocnými jednotkami Basídž.
Ide o silne vyzbrojené a ideologicky lojálne zložky, ktoré v minulosti opakovane zasahovali proti civilným protestom, vrátane masových zatýkaní, násilného rozháňania demonštrácií a v niektorých prípadoch aj použitia smrtiacej sily.
Zapojili sa už aj študenti
Rozhodujúcim momentom je zapojenie študentov. Ich demonštrácie sa konali na siedmich popredných teheránskych univerzitách, ako aj na univerzite v meste Isfahán.
Silná prítomnosť bezpečnostných zložiek bola v utorok hlásená tak z centra Teheránu, ako aj z okolia univerzít, uvádza agentúra AFP.
Univerzity boli v iránskych dejinách opakovane katalyzátorom politických zmien a aj teraz sa ekonomická nespokojnosť mení na otvorenú výzvu proti teokratickej moci.
O to pozoruhodnejšie je, že bezpečnostné zložky v posledných dňoch postupujú opatrnejšie. Objavujú sa videá, na ktorých policajné jednotky ustupujú pred demonštrantmi, ako aj prípady, keď sa zásahy bezpečnostných síl končia neúspechom.
Irán oslabila vojna s Izraelom
Podľa bezpečnostných analytikov to súvisí s výrazným oslabením režimu po 12-dňovej vzdušnej vojne Izraela proti Iránu.
Izraelské údery sa zamerali nielen na raketový program, ale aj na kľúčové prvky iránskeho jadrového projektu a vojenského velenia. Táto operácia podlomila sebavedomie režimu a narušila jeho vojenské kapacity.
Morálny rozmer protestov umocňujú aj údaje o represiách režimu v poslednom období. Podľa organizácie Human Rights Activists News Agency Irán v roku 2025 vykonal najmenej 1 922 popráv – viac než dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku.
Režim tak čoraz otvorenejšie používa trest smrti ako nástroj zastrašovania voči politickej opozícii, ktorá je aj preto v krajine výrazne oslabená.
Regionálny kontext je neprehliadnuteľný. Útok Hamasu, jedného z proxy spojencov Iránu, na Izrael zo 7. októbra 2023 mal demonštrovať silu iránskeho vplyvu.
Výsledok je však opačný. Hamas v Gaze je oslabený, Hizballáh stratil veľkú časť svojej moci v južnom Libanone. Pred rokom padol režim dlhoročného diktátora a spojenca Iránu Bašára Asada a tlak sa dnes presúva priamo do Iránu.
