Irán bol v januári 2025 jednomyseľne zvolený za predsedajúcu krajinu Ázijsko-pacifickej skupiny v Rade Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva (UNHRC). Ide o dôležitý orgán OSN, ktorý ovplyvňuje jej rozhodovanie a dohľad nad dodržiavaním ľudských práv vo svete. Irán získal podporu všetkých členských štátov regionálnej skupiny. Okrem Číny napríklad aj Japonska či Južnej Kórey. OSN týmto rozhodnutím udelila prestížnu pozíciu autoritatívnemu režimu. Irán už v súčasnosti rade nepredsedá, nahradila ho Indonézia. No jeho zástupca je stále v poradnom výbore rady.
Najnovšia výročná správa Agentúry aktivistov za ľudské práva (HRANA – Human Rights Activists News Agency) uvádza, že v priebehu roka 2025 bolo v Iráne vykonaných vyše dvetisíc popráv, čo je najviac za poslednú dekádu. Verejné popravy pritom neboli výnimkou. A to sú ešte údaje z obdobia pred aktuálnymi demonštráciami proti režimu. Po masových protestoch sa situácia v Iráne výrazne zhoršila. Popravy hrozia mnohým z približne 20-tisíc zadržaných len preto, že sa zúčastnili na protivládnych demonštráciách, ktoré otriasajú krajinou. Obeťami sú najmä oponenti režimu, ženy a mladistvých nevynímajúc.
HRANA je nezávislá iránska ľudskoprávna spravodajská agentúra, ktorá systematicky monitoruje a dokumentuje porušovanie ľudských práv v Iráne.
Výkupné za mŕtvych
Situáciu v Iráne nezlepšili ani často sa meniace nálady a názory amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten ešte začiatkom minulého týždňa pohrozil Iránu tvrdým zásahom, ak pristúpi k popravám demonštrantov. Tým vzbudil očakávania ľudí, že USA zasiahnu. No v stredu 14. januára Trump vojenský útok na Irán napokon na poslednú chvíľu odvolal. Zdôvodnil to tým, že Irán zrýchlené súdy a popravy približne 800 zatknutých demonštrantov odvolal.
Teheránsky hlavný prokurátor Alí Salehí, poplatný autoritatívnemu režimu, to však poprel s tým, že vláda bude postupovať ako doteraz, a Trumpovi odkázal, že je „fatálne mimo reality“.
Krutú iránsku realitu pritom odhaľujú najmä osobné svedectvá Iráncov v médiách, ktoré začali informovať o skutočnom charaktere režimu: proti vlastnému obyvateľstvu nasadil vojenskú techniku a vojaci strieľali do davu ťažkými zbraňami. Odhady hovoria, že v uliciach iránskych miest mohlo prísť o život hrozivých až 20-tisíc ľudí. Vrcholom krutej absurdnosti režimu je, že rodinám pozostalých vydajú telá zavraždených blízkych, až keď za ne zaplatia.
Na strane páchateľov
Toto všetko ešte viac ako o Iráne hovorí o stave, v akom je OSN. Z globálnej povojnovej platformy pre obrusovanie konfliktov, ktorá má moderovať mierové rokovania či dohliadať na trvácnosť medzinárodných dohôd, sa stala inštitúcia, ktorá si pred situáciou v Iráne dlho zatvárala oči a krutý režim v Teheráne svojou autoritou prakticky prikrývala.
Podľa strohej správy exilového servera Iran International sa Rada OSN pre ľudské práva „dohodla, že dnes zvolá mimoriadne zasadnutie o Iráne, aby prerokovala znepokojujúce násilie voči demonštrantom, na ktoré upozorňujú dostupné správy“. Stalo sa tak až dva týždne po nespochybniteľných správach o masakroch v uliciach Iránu. Absurdné je, že aj takúto neskorú reakciu nepodporili štáty ako Čína, Katar, Kuba, Brazília, Pakistan, Mexiko, Egypt, Irak, Južná Afrika, Burundi či Kuvajt.
Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA), respektíve časť jej personálu, zas bola podľa izraelských vyšetrovacích orgánov zapletená do spolupráce s teroristickou organizáciou Hamas. Reakcia Izraela, ktorý spoluprácu s agentúrou UNRWA v Gaze a v Izraeli v minulých dňoch definitívne ukončil, bola takou, aká v podobných prípadoch Západu chýba.
Ak má mať existencia svetovej organizácie zmysel, mala by prestať predstierať morálnu neutralitu tam, kde ide o systematické zločiny, ako napríklad v Iráne. Štát, ktorý dokázateľne porušuje základné ľudské práva, musí byť z rozhodovacích pozícií v OSN vylúčený, ak nie rovno aj zo samotnej organizácie. Nefunkčné sankcie na papieri nestačia, dôležitá je reálna strata vplyvu.
