Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nové pod slnkom, zrejme príde na um viacerým pozorovateľom najnovšieho politického diania na Slovensku.
Ako za Mečiara
Netreba však ísť až tak ďaleko do minulosti a opierať sa o slová Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.
Posledné rozhodnutia Ústavného súdu, ktorými a) rozhodol o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona, ktorá zrušila Úrad na ochranu oznamovateľov, b) označil za protiústavnú tzv. ruskú novelu zákona o neziskových organizáciách, mohli skúsenejším komentátorom pripomenúť najhlbšie obdobie mečiarizmu. Vtedy Vladimír Mečiar označil podobne vzdorujúci Ústavný súd za „ďalší chorý prvok na politickej scéne“.
Úrad sa zatiaľ neruší
Najprv si však pripomeňme, že kým novela zákona o mimovládkach je podľa ústavných sudcov protiústavná (venovať sa jej budeme neskôr), novela zákona o Úrade na ochranu oznamovateľov má len pozastavenú účinnosť, o jej potenciálnej protiústavnosti sa ešte len bude rozhodovať.
Ústavný súd už zverejnil aj zdôvodnenie tohto rozhodnutia a na 20 stranách podrobne analyzuje vzniknutú situáciu aj z procesuálneho hľadiska.
Podnet opozičných poslancov dostal ešte pred prelomením prezidentovho veta, uznesenie zverejnil ešte pred publikovaním zákona v Zbierke zákonov – a odstránil tak potenciálne pochybnosti o rozhodnutí pléna Ústavného súdu (ÚS).
Aj z textu uznesenia vyplýva, že sudcovia sa usilovali predísť nezvratnému procesu, aký by nastal, ak by nepozastavili účinnosť zákona o novom Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Súd zvažoval viacero aspektov schváleného zákona, napríklad aj ten, že po prijatí nového zákona už oznamovatelia „nemajú priestor sa rozhodnúť, či by aj v takomto právnom rámci pôvodne požiadali o status oznamovateľa“.
Podľa textu uznesenia môže byť problémom aj prípadná retroaktivita zákona vinou spätného preskúmavania ochrany oznamovateľov. Z viacerých dôvodov sa tak teda plénum ÚS rozhodlo začať konanie o celom zákone a pozastaviť jeho účinnosť.
Faktický stav je teda taký, že pôvodný Úrad na ochranu oznamovateľov sa momentálne neruší a nenahrádza rozšíreným Úradom na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti pod vedením koaličného nominanta.
Naopak, Zuzana Dlugošová zatiaľ ostáva v čele úradu a chránení oznamovatelia zatiaľ o ochranu neprídu.
Rýchli sudcovia aj Pellegrini
Ústavní sudcovia zrejme pozorne čítali 50-stranové podanie 63 opozičných poslancov (o pozastavenie účinnosti žiadal aj ombudsman Róbert Dobrovodský) a prinajmenšom si uvedomili, že by mali konať rýchlo.
Viac o argumentácii poslancov nájdete tu:
Prezidentovo veto nezabránilo, skôr pomohlo zrušeniu protikorupčného úradu
Podľa podania na Ústavný súd bol tento zákon v rozpore s článkami 1, 2, 7, 30 a 31 slovenskej ústavy a s článkami 2, 4 a 19 Zmluvy o Európskej únii.
Pri promptnom rozhodovaní ústavných sudcov zrejme mohlo zavážiť aj to, ako rýchlo, do 48 hodín po prijatí novely, podal veto proti zákonu prezident Peter Pellegrini. To však bolo hneď na ďalší deň prelomené.
Ak sa teda odohrala nejaká pofidérna časová hra medzi hlavou štátu a koalíciou, ktorá mala pomôcť zrušiť úrad ešte pred 1. januárom, o čom je časť opozície a kritikov prezidenta Pellegriniho presvedčená, poslali ju ústavní sudcovia na smetisko dejín a predĺžili životnosť úradu na čele s Dlugošovou prinajmenej o niekoľko mesiacov.
Viac o súčasných politických súradniciach Petra Pellegriniho povie to, ako sa zachová pri novele Trestného zákona, či ho vráti do NR SR a potom sa obráti na ÚS. Hin se ukáže, Lomikare.
Už to tu viackrát bolo
Pri hľadaní paralel súčasnej situácie na Slovensku s históriou som zablúdil až do Starého zákona, presnejšia by však možno bola pripomienka fenoménu z obdobia socializmu, najmä 80. rokov.
Ten je známy pod pojmom „ostrovy pozitívnej deviácie“ (termín preferovaný sociológmi Soňou Szomolányi, Vladom Krivým či Martinom Bútorom). Vtedy sa pod ním skrývali viaceré „odbojné“ činnosti rozličných spoločenských skupín, pohybujúcich sa na pomedzí oficiálnej a šedej zóny (tu len selektívne spomeniem ochranárov, časť vedeckej obce, najmä sociológov a prognostikov, divadelníkov, folkové skupiny, literárne časopisy, tajnú cirkev, disent…).
Nedá sa nevšimnúť si, že aj v súčasnej slovenskej spoločnosti napriek pokračujúcej snahe koalície o presadzovanie autoritatívneho režimu pretrvávajú a dávajú o sebe vedieť ďalšie „ostrovy pozitívnej deviácie“, nevzdávajúce súboj o charakter štátu.
Nemám tým na mysli politickú opozíciu, ktorá to má v náplni práce. Sú to niektorí sudcovia (nielen ústavní), prokurátori (občas aj ten generálny), občianski a kultúrni aktivisti, občianske združenia, médiá, oznamovatelia korupcie, protestujúci na zhromaždeniach, učitelia a študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave…
Aj vďaka nim je tento spor o charakter štátu ešte stále nerozhodnutý, hoci proti sebe majú aktuálnu politickú moc na Slovensku aj s jej prostriedkami. Navyše na druhej strane barikády sú aj najmocnejší muži sveta, okrem iných aj americký a ruský prezident.
