Energetické nápoje sa stali bežnou súčasťou denného režimu mnohých detí. Niektoré ich pijú už na prvom stupni základných škôl. Rodičia často dajú dieťaťu miesto desiatej peniaze, aby si jedlo kúpilo samo. Výsledkom býva, že namiesto jedla siahne školák po plechovke „energeťáku“.
Hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR na detskú psychiatriu Terézia Rosenbergerová upozorňuje, že situácia týkajúca sa požívania energetických nápojov deťmi je na Slovensku neprehľadná, keďže tieto nápoje sú voľne dostupné a môže si ich kúpiť každý.
„Takéto deti sú počas vyučovania hyperaktívne, nepozorné, vyrušujú, a keď účinok kofeínu a cukru vyprchá, zrazu prichádza únava, ospalosť a porucha sústredenia. Do psychiatrickej ambulancie prichádzajú na odporúčanie školy s podozrením na ADHD, poruchy správania, koncentrácie pozornosti, no často ide len o reakciu na energetický nápoj a hlad,“ vysvetľuje lekárka.
Rýchly účinok
Jedna plechovka energetického nápoja obsahuje 80 až 200 miligramov kofeínu, čo zodpovedá dvom espressám a až 30 gramom cukru. Okrem toho obsahuje aj ďalšie stimulačné látky ako taurín, guarana, ženšen či L-karnitín. Tie môžu u detí vyvolať búšenie srdca, nespavosť, podráždenosť, panické záchvaty či kolapsové stavy.
Energetické nápoje môžu vytvárať psychickú závislosť. Nie priamo od jednotlivých látok, ale od pocitu rýchlej energie a výkonnosti. Psychiatrička vysvetľuje: „Niektoré deti ich pijú denne. Často ide o tie, ktoré majú nízke sebavedomie, ťažšie sa učia, sú unavené alebo nemajú vybudované pracovné návyky. Zistia, že vďaka nápoju sa dokážu lepšie sústrediť, a tak po ňom siahajú znova.“
Nočný život na sieťach
Súčasťou problému je podľa Rosenbergerovej aj nedostatok spánku. Deti a tínedžeri trávia večery na sociálnych sieťach, pri televízii či mobile. Ráno sú unavené, a aby zvládli aspoň prvé hodiny v škole, siahajú po energetickom nápoji. Vzniká tak bludný kruh únavy a umelého povzbudenia.
U starších tínedžerov pribúda aj miešanie energetických nápojov s alkoholom, najčastejšie s vodkou. Rosenbergerová upozorňuje, že kombinácia povzbudzujúcich a tlmivých účinkov môže spôsobiť zlyhanie srdca či cievne príhody, ktoré si vyžadujú urgentný zásah lekárov.
Psychiatrička je za zákaz predaja energetických nápojov deťom do 18 rokov a poukazuje na niektoré príklady z Európy.
Podľa analýzy Parlamentného inštitútu NR SR je predaj energetických nápojov mladistvým v rámci Európskej únie regulovaný napríklad v Litve, Lotyšsku, Rumunsku aj Poľsku, kde sa nesmú predávať osobám mladším ako 18 rokov.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý skúmal konzumáciu energetických nápojov v 16 európskych krajinách, vo svojej správe uvádza, že tieto nápoje pije aspoň raz ročne približne 18 percent detí vo veku 3 až 10 rokov. Najmenej konzumentov zaznamenali v Maďarsku (6 percent) a v Belgicku (8 percent). Najviac v Španielsku (26 percent) a Česku (40 percent).
Energia z pohybu
Na Slovensku sa o obmedzení predaja týchto nápojov diskutuje. red mesiacom sa prerokoval v parlamente koaličný návrh Jána Ferenčáka (Hlas-SD), ktorý chce energetické nápoje zakázať deťom mladším ako 16 rokov. Rozhodujúce hlasovanie príde o pár mesiacov, keďže sa čaká na stanovisko Európskej komisie, aby bol návrh zákona v súlade s právom EÚ.
O energetických nápojoch sa veľa diskutuje aj v Česku. Navrhovaný zákaz ich predaja deťom do 15 rokov sa pred koncom funkčného obdobia dosluhujúcej koalície nepodarilo schváliť.
Odborníci zdôrazňujú, že riešenie nie je len v zákazoch, ale aj v osvete a vzdelávaní. Rodičia by mali sledovať, ako ich deti trávia čas, čo jedia a pijú a najmä či majú dostatok spánku. „Na požitie energetického nápoja je potrebná zrelosť. Rodičia by mali byť vzorom a učiť deti, že energia prichádza z pohybu, jedla, spánku a záľub, nie z plechovky,“ dodáva Rosenbergerová.
