Nedá sa na to zabudnúť, aj keď ma od tej situácie delí už 20 rokov. S kočíkom s treťorodeným mesačným bábom sa trepem na sídliskové ihrisko malého mestečka. Hyperaktívna dvojročná raketa aj o 18 mesiacov starší filozof už boli zavesení na preliezkach.
Kým som tlačila kočík k lavičke, zastavila ma pani z paneláku pri pieskovisku: „Aj vy ste taká chudera ako ja! Tiež máte tri deti!“
Dívala som sa na ňu ako cvok. Nedopínalo mi. Akoby ku mne tie slová nepatrili. Až potom mi svitlo: Som sociálny prípad a je neštandardné mať viac detí. Teda, tri je už strašne veľa. X-krát som si vypočula obdoby tohto konštatovania od mužov, ale aj od žien. Také, ktoré ma zaboleli. A občas aj prizabili.
Problém?
Policajt, ktorý zastavil naše deväťmiestne auto. Nie, nechcel nič a nič som nevyviedla. Len strčil hlavu dnu a opýtal sa: „To sú všetko vaše?“ Stisla som volant a úctivo som odpovedala: „Prepáčte, susedove deti som dnes nemala na rozvoze, tak len moje.“ Dúfam, že nepostrehol iróniu v mojom hlase, ale bol šokovaný.
Predavačky v obchode, ktoré sa ma pýtali, koľko musí zarábať môj muž, že si môžeme dovoliť mať toľko detí.
Môj gynekológ, keď na tehotenskej kontrole poznamenal, že vysokoškoláčky by mali byť uvedomelé natoľko, aby nerodili ako králiky. Keby práve nedržal v ruke moju tehotenskú knižku, kde pred menom svietil môj titul, tak nič…
A áno, aj v kostole. Nenoste nám sem malé deti. Lepšie bude, ak budete s nimi v parku ako tu.
Boli miesta, kam som chodila s deťmi s plačom. A späť tiež. Našťastie mám tuhý koreň a svoje materstvo som brala ako genetický kód, za ktorý sa nehanbím. Ale mnohé iné také šťastie nemajú. Dosť dobrý dôvod robiť protiofenzívu tomuto šialenému tlaku.
Úžasná
Preto som sa dívala na túto mamu s troma špuntmi inak. Videla som jej únavu v očiach. Aj otáznik, čo na to povie okolie, že sa sama vybrala s deťmi do kostola. Mala predsa trčať doma. Nič by sa nestalo.
Príliš dobre to poznám. A viem, ako rýchlo práve tieto pohľady, dohady, šumy, zákulisné kecy a sprosté poznámky vezmú chuť mať deti. Načo, keď ich okolie berie ako problém?
Pozrela som sa na túto mamu a usmiala som sa. Stisla som jej ruku a povedala jej, že je skvelá. V očiach, stŕpnutých od napätia, sa zasvietilo. Nabudúce to urobím znovu. Som si istá, že vďaka mojej blízkosti sa v ten deň vrátila domov silná. Ako hrdinka.
Lebo jej niekto nepodpílil konár pod jej materstvom.
