Vytáčalo ma to.
Koľkokrát som si bola istá, že keď mame poviem kopu omáčok, na nič nepríde… Však tam nebola. Nepozná to miesto. Ani tamojších ľudí. Nepríde na to, že sa mi tam nechcelo a že…
Moja mama sa na mňa ani riadne nepozrela a bez mihnutia oka povedala: „Ty si tam nebola.“
Dokelu! Ako to len vedela? Kde to videla? Ako to, že moje hyperherecké schopnosti nezabrali? No proste, nebolo ju možné okašlať. Nijako oklamať. Ani mlčanie, ani rečnenie nepomohlo. Mala snáď nejaké tajné sono do mojej duše? Do mojej hlavy?
Neviem. A to napriek tomu, že prvým pôrodom sa táto superschopnosť zjavila aj u mňa.
Genetický kód
Logicky to totiž nemá žiadne vysvetlenie. A to hovorím ako „majiteľ“ onej neviditeľnej materskej sondy, ktorá funguje s 98-percentnou úspešnosťou. Jednoducho, stačí pohľad a hneď mi je to jasné.
„Samuel, buď taký láskavý a odnes si tú košeľu do prania.“
Prekvapený pohľad a smiech. Môj najstarší sa škrabe za uchom – ako vždy, keď je v rozpakoch.
„Ako si na to došla?“
„Viem. Neodniesol si ju, že?“
„No, nie…“ Pokrčil plecom. „Myslel som…“
„Nemysli. Choď ju odniesť do koša na špinavú bielizeň.“
Účastníci akcie (Čím to je, že keď sa rieši problém, zrazu sú všetci v pozore, prítomní a blízko?) sa váľajú od smiechu po zemi, majú z toho zábavu. Až dovtedy, kým sa účinok tajomného genetického kódu úspešne neotestuje aj na nich. Signál tohto „ňuchajúceho génu“ príde skôr či neskôr na všetko.
Mobil po zakázanej hodine potme. Neumyté zuby. Ponožky za posteľou. Nevyložený batoh po skautskej víkendovke. Zatĺkaný problém v škole. Čokoľvek…
Prepáčte, pán Poirot
Niekedy sú tie odhalenia lepšie ako všetky detektívne zápletky a rozuzlenia detektíva Hercula Poirota. A často sú vyriešené rýchlejšie aj bez vypočúvania svedkov či podozrivých, tápania v krivých výpovediach a falošných stopách.
Mamy proste majú prím. Idú na istotu. To oko mamy proste vie.
Tak prepáčte, pán Poirot, že vám kafreme do remesla. Možno je to preto, aby detektívi nemuseli riešiť toľko podozrivých prípadov.
Teraz už však musím ísť. Som si istá, že lord Hamilton ešte nebol pod sprchou. Napriek tomu, že už dávno má po časovom limite. Potrebujem sa ho ísť opýtať zásadnú otázku, po ktorej sa len poškrabe za uchom a bez slova zdvihne zadok.
Mimochodom, čo ste dnes vypátrali vy, kolegyne mamy?
