Na Slovensko netečie ruská ropa. Mohla by to byť dobrá správa, ktorá by hovorila, že jediná tunajšia rafinéria Slovnaft sa zbavila závislosti od dodávok z Ruska a prestala prezidentovi Vladimirovi Putinovi prispievať na jeho agresiu voči Ukrajine.
Nestalo sa to však dobrovoľne. Prúd stredne ťažkej ropnej zmesi Urals sa zastavil koncom januára potom, čo ruské rakety zasiahli zariadenia ropovodu Družba pri západoukrajinskom meste Brody v Ľvovskej oblasti. Požiar hasili niekoľko dní. Termín, kedy sa tok z Ruska cez Ukrajinu obnoví, ostáva nejasný.
Slovenská vláda i rafinéria Slovnaft vyschnutie Družby pred svojimi občanmi tajila, až kým to nepreniklo do tlačovej agentúry Bloomberg. Podobne sa zachovala aj maďarská vláda a matka Slovnaftu – skupina MOL, keďže prúd Uralsu nedotiekol ani do maďarskej vetvy Družby.
Zbytočná panika
Katastrofický rozsah tejto správy výrazne tlmí fakt, že Slovnaft ani MOL už nespracúvajú iba ruskú ropu. Vyrábajú z nej benzín a naftu len pre domáci trh, čo je viac ako polovica produkcie. Obe krajiny – Maďarsko aj Slovensko – navyše majú mohutné núdzové zásoby ropy a ropných produktov, v prípade Slovenska na 90 dní.
Slovnaft z nich tento týždeň požiadal o zapožičanie 250-tisíc ton ropy, lebo vlastné zásoby by mu vystačili len do polovice budúceho týždňa. Pôžička pokryje zhruba mesiac produkcie. Premiér Robert Fico informoval, že táto ropa sa využije výlučne na výrobu palív pre Slovensko, čo znamená, že sa okamžite zastavil aj vývoz nafty na Ukrajinu.
Nedostatok palív teda nehrozí a panika by bola zbytočná. Ukrajinci tvrdia, že tranzit sa podarí obnoviť v priebehu niekoľkých dní. Na druhej strane sa treba zaoberať skutočnosťou, že ropovod Družba vedie cez krajinu, na ktorú denne dopadajú rakety a bomby. Jedného dňa sa tak môže stať, že ropa cez ňu prestane tiecť úplne.
Rafinéria Slovnaft a celá jej materská skupina MOL z Maďarska sa odber ruskej ropy bráni ukončiť. Mocne ich v tom podporujú premiéri oboch krajín Robert Fico a Viktor Orbán. Od Európskej komisie si vymohli výnimku zo zákazu dovozu ruskej ropy, ktorý inak v EÚ platí už vyše troch rokov.
Slovnaft to odôvodňuje svojou technológiou, nastavenou na ruskú ťažšiu ropu. Dokáže z nej vyrábať viac trhovo zaujímavej nafty ako z iných druhov. V posledných rokoch síce investoval veľa do prestavby svojich technológií, stále však dokáže spracovať iba 30 až 40 percent neruskej ropy, ak chce vyrábať na plnú kapacitu.
Slovensko vlani cez Družbu doviezlo 4,9 milióna ton a Maďarsko 4,4 milióna ton ruskej ropy. V oboch prípadoch to znamená 80 až 90 percent dovozu tejto komodity, čiže preorientovanie sa na iné zdroje je zatiaľ len symbolické. Ropu z iných krajín Slovnaft využíva iba na produkciu pre český trh, na ktorý už výrobky z ruskej ropy dodávať nesmie.
Iné cesty ropy
Alternatívou ruského Uralsu je dovoz ropy z jadranského prístavu Omišalj cez ropovod Adria, vedúci chorvátskym a maďarským územím. Rúra s kapacitou 14 miliónov ton ročne by mala stačiť na 80 percent potrieb slovenskej a maďarskej rafinérie, aj keď je pravda, že zásobuje aj srbskú rafinériu v Pančeve a slovinskú v Lendave.
Adria sa však využíva málo, MOL sa sťažuje na drahú prepravu, podľa premiéra Fica päťkrát drahšiu ako cez Družbu. Na druhej strane je však trasa od Jadranu výrazne kratšia ako z Ruska. Slovnaft už ohlásil, že po stopke pre Družbu nakúpil ropu v siedmich tankeroch, ktorá cez chorvátsky Omišalj a Adriu dorazí do Bratislavy o 20 až 30 dní.
Nepríjemné prekvapenie s vyschnutými pištoľami na slovenských čerpacích staniciach teda nehrozí, najmä keď časť z nich zásobujú rafinérie OMV z Rakúska alebo Orlen z Poľska a Česka. Otázna je skôr budúcnosť dodávok ropy na Slovensko a alternatívy Družby.
Okrem Adrie k nim patrí aj zásobovanie ropovodom Družba z Česka. Ropa by sa doň mohla dostať z talianskeho prístavu Terst ropovodom TAL, ktorý vedie cez Rakúsko a Nemecko do českých Kralup, kde sa spája s Družbou.
Tá však bola postavená na prepravu ruskej ropy zo Slovenska do Česka a spätný chod by si vyžiadal veľké investície. Ešte drahšia by bola výstavba 50-kilometrového prepojenia z rakúskeho Schwechatu do Bratislavy, čím by sa Slovnaft napojil na ropovod z Terstu, ktorý zásobuje OMV.
Obe alternatívy sú reálne, vyžadujú si však niekoľko rokov príprav a prác, ako aj financovanie. Ak by sa premiér Fico roky nevenoval obhajovaniu dodávok ruskej ropy na Slovensko, ale tento čas by investoval do alternatív, Slovensko by malo dnes už oveľa väčšiu energetickú bezpečnosť.
Družba nie je stratená
Neostáva zrejme nič iné, ako sa dohodnúť s Chorvátmi, ktorí si však zrejme dajú poriadne zaplatiť za to, že sú jedinou reálnou alternatívou zásobovania Maďarska a Slovenska. Ak nepočítame dovoz ropy v železničných cisternách, čo je však objemovo slabé a ekologicky rizikové.
Aj keď – bola by tu predsa ešte jedna cesta. Už v roku 2002 bol dokončený ropovod z ukrajinského čiernomorského prístavu Odesa po križovatku Brody, kde sa spája s Družbou. Týmto ropovodom by sa ropa z tankerov, ktoré priplávajú po Čiernom mori, dala dopraviť do Družby a cez ňu až na Slovensko.
Keďže by nešlo o ruskú, ale o kazašskú či azerbajdžanskú ropu, Ukrajinci by ju radi dopravili a Slovensko by zároveň nemalo problém dodržať sankcie EÚ. Jediným háčikom je Rusko. Od začiatku tlačilo na prepravu svojej ropy cez Družbu do Odesy, odkiaľ sa mala tankermi voziť do Turecka a južnej Európy.
Bránilo sa preprave konkurenčnej ropy z iných krajín opačným smerom, teda od Čierneho mora na sever. Po začiatku vojny Rusko tankerom nedovolilo ani len priblížiť sa k Odese, okolie prístavu je zamínované, takže zásobovanie cez tento prístav je nereálne. Ropovod dlhšie nie je v prevádzke, čiže by si tiež vyžadoval investície.
Ak má premiér Fico skutočný záujem o ropnú bezpečnosť Slovenska a dostatok benzínu a nafty, mal by sa znovu vybrať do Ruska a potom aj na Ukrajinu. Keby dohodol opravu ropovodu a bezpečné alternatívne dodávky pre MOL a Slovnaft cez Odesu, bolo by mu načim poďakovať.
Takto ide len o populistickú agendu s cieľom ukázať neznalým voličom, ako sa štát o nich stará. Tí, čo si však nájdu relevantné informácie, rýchlo odhalia, že vláda len zakrýva roky nesplnených domácich úloh. Je najvyšší čas sa do nich pustiť.










