Predčasné parlamentné voľby v krajine vychádzajúceho slnka priniesli výsledok, ktorý môže prepisovať politické pravidlá hry. Liberálnodemokratická strana (LDP) premiérky Sanae Takaičiovej získala 315 zo 465 kresiel v dolnej komore a spolu s koaličnou Japonskou stranou inovácie kontroluje podľa agentúry ČTK 351 mandátov. Hlavná opozičná Stredová reformná aliancia sa prepadla zo 167 na 49 mandátov, čo je jej najhorší výsledok v povojnovej histórii.
Podľa výkonného riaditeľa Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Mateja Šimalčíka ide o „bezprecedentne silný mandát“, ktorý vláde umožní „pomerne jednoducho presadzovať zmeny bežných zákonov“. Vedúci Katedry ázijských štúdií Metropolitnej univerzity Praha Michal Kolmaš dodáva, že dvojtretinová väčšina dáva premiérke „veľkú moc“ a praktickú voľnosť, keďže už nie je závislá od menších partnerov.
Zmení sa ústava?
Zmena ústavy je však iný príbeh. Kolmaš upozorňuje, že zmena pacifistického článku 9, ktorým si Japonsko po porážke v druhej svetovej vojne zakázalo viesť vojnu a obmedzilo svoje ozbrojené sily na obranné účely, si vyžaduje rovnakú väčšinu aj v hornej komore a referendum.
Matej Šimalčík preto považuje takýto scenár za „málo pravdepodobný“. Obaja sa zhodujú, že vláda môže bezpečnostnú politiku posúvať aj bez zmeny ústavy – prijímaním bežných zákonov a postupnými výkladovými posunmi, ktoré rozširujú praktický rámec obranných právomocí štátu.
Otázka chýbajúcej opozície odhaľuje dlhodobý rys politiky štvrtej najväčšej ekonomiky sveta – po USA, Číne a Nemecku. Slabá a rozdrobená opozičná scéna len zriedka dokáže vytvoriť účinnú protiváhu vládnej moci.
Šimalčík pripomína, že Japonsko funguje od roku 1955 ako systém „jeden a pol strany“, v ktorom LDP dominuje. Jednofarebná kvalifikovaná väčšina však podľa neho predstavuje novú situáciu, ktorá „značne oslabuje kontrolnú funkciu opozície“.
Michal Kolmaš však kontruje, že nejde o nič výnimočné, keďže opozícia je dlhodobo „slabá a roztrieštená“ a nedokáže ponúknuť presvedčivú alternatívu. Skutočná kontrola sa tak môže presunúť dovnútra samotnej vládnej strany, medzi jej frakcie.
Hrozí zvyšovanie dlhu
Ekonomická politika kabinetu zostáva predmetom pochybností. Vláda chce dočasne úplne zrušiť DPH na potraviny a výpadok príjmov pokryť úsporami. Michal Kolmaš to označuje za „nejednoznačnú a nedokončenú“ stratégiu, ktorej neverí ani časť japonských expertov.
Matej Šimalčík dokonca varuje pred „značným rizikom zvyšovania už dnes extrémne vysokého verejného dlhu“ a upozorňuje, že oslabenie japonského jenu môže rýchlo zmazať prípadný dezinflačný efekt. Očakáva sa pritom pokračovanie politiky Abenomics, pomenovanej po bývalom premiérovi Šinzóovi Abém – založenej na kombinácii stimulov, podpory exportu a aktívnych štátnych zásahov.
Čína je znepokojená
Najvýbušnejšou témou zostáva bezpečnosť. Matej Šimalčík očakáva pokračovanie trendu posilňovania obrany a podpory Taiwanu. Zdôrazňuje, že volebný výsledok dáva premiérke mandát pokračovať v nastavenom kurze. Michal Kolmaš pripomína, že Takaičiová považuje bezpečnosť Japonska a Taiwanu za „bytostne spojenú“, čo by v kríze mohlo viesť k využitiu zákonov o kolektívnej sebaobrane.
Práve tieto vyhlásenia však Peking vníma ako červenú čiaru a reaguje varovaniami pred „militarizmom“. Plán zvýšiť obranné výdavky na 2% HDP podľa Kolmaša skôr nezvýši dôveru medzi oboma krajinami.
Posilnená os Washington – Tokio
Výsledok volieb na japonských ostrovoch pravdepodobne ešte viac upevní strategickú os Tokio – Washington. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa dala jasne najavo, že víťazstvo premiérky Sanae Takaičiovej vníma priaznivo. Trump jej podľa agentúry Reuters po voľbách osobne zablahoželal a ocenil jej dôraz na silnú obranu a rozhodný prístup k bezpečnostným hrozbám v regióne.
Pre Spojené štáty je stabilné a sebavedomé Japonsko kľúčovým pilierom ich indopacifickej stratégie, najmä v kontexte rastúceho napätia s Čínou a sporov o Taiwan. Volebný výsledok posilní bezpečnostnú koordináciu oboch krajín aj politickú kompatibilitu ich vedení.
Zvlášť dôležitým signálom bol už skorší telefonát medzi Trumpom a Takaičiovou po jej nástupe do funkcie. Japonská premiérka označila spojenectvo s USA za „najvyššiu prioritu“ a zdôraznila úmysel prehlbovať obrannú spoluprácu. Tento kontakt naznačil ešte pred samotnými voľbami, že vzťah medzi Washingtonom a Tokiom má pevné politické základy.
Zároveň však platí, že Trumpova administratíva zvykne spájať bezpečnostnú podporu s tvrdým ekonomickým vyjednávaním, takže posilnenie aliancie môže sprevádzať aj tlak na obchodné a finančné otázky.
Pre strednú Európu nič nové
Nás zaujíma, ako výsledok volieb ovplyvní ekonomické a technologické partnerstvá s Európou. Michal Kolmaš upozorňuje, že pre štáty strednej Európy má spolupráca s Tokiom rastúci význam najmä v ekonomickej a technologickej oblasti. Japonské investície totiž prinášajú do krajiny kapitál bez zásadného narušenia existujúcich výrobných štruktúr.
Matej Šimalčík vidí konkrétne príležitosti pre Slovensko a Česko predovšetkým v sektoroch automobilového priemyslu, polovodičov, výskumu a inovácií a pripomína aj strategický vstup spoločnosti Nippon Steel do košických oceliarní. Obaja odborníci sa zhodujú, že potenciál partnerstva je výrazne širší než doterajšia prax, no jeho využitie závisí od jasne definovaných cieľov a realistickej stratégie európskych vlád voči Tokiu.
Voľby tak otvorili novú fázu politiky na japonských ostrovoch. Silná parlamentná väčšina, slabá opozícia a rastúce bezpečnostné ambície naznačujú posun smerom k sebavedomejšej mocnosti. Ako sa zhodujú Šimalčík aj Kolmaš, rozhodujúce nebude to, či má premiérka mandát konať, ale ako široko ho dokáže využiť – doma aj voči svetu.
