Samozrejme, zvukové a svetelné efekty spojené s delobuchmi, petardami a inou „zábavnou“ pyrotechnikou nie sú obmedzené len na zákonom povolený čas od 18. hodiny 31. decembra do 2. hodiny 1. januára. Milovníci tejto zábavy otravujú a neraz aj likvidujú voľne žijúce zvieratá a vtáky už dlho pred Silvestrom.
K veterinárovi Bystríkovi Ambrušovi chodím už s druhým psíkom – podobne ako Harry, aj sučka Dolly veľmi ťažko znáša predsilvestrovské delobuchy. Predpokladám, že tohtoročného Silvestra strávime v kúpeľni s pusteným rádiom alebo hudbou z internetu.
Zrejme máte v tomto období viac vystresovaných klientov, ktorých psík reaguje veľmi hystericky na delobuchy. Zdá sa však, že toho hluku je trochu menej ako v minulosti. Môžeme tu pozorovať nejaký trend?
Myslím, že trend je klesajúci, zrejme aj pre zákazy predaja a používania tejto pyrotechniky. V minulosti sme delobuchy počuli už od začiatku decembra, teraz je ich menej, ale aj to stačí.
Stopercentne zakázať sa to nedá. Občas vidíme v televízii, že aj v národných parkoch, kde je až 5. stupeň ochrany, sa nájde jedinec, ktorý tam odpáli ohňostroj, a za tých pár sekúnd slávy sa stane veľké nešťastie.
Hlavne pre divo žijúce zvieratá je to extrémne nebezpečné. Myslím si však, že je toho menej, ľudia sú erudovanejší, trend sa preklápa viac v prospech domácich miláčikov ako zábavy. Pre zvieratká ide o celoživotný stres.
Čo zažíva psík, keď počuje delobuchy, ako to spracováva?
Treba si uvedomiť, že zviera má asi štvornásobne citlivejší sluch ako my, nehovoriac o tom, že okrem zvuku vníma aj tlakovú vlnu, ktorá nasleduje po výbuchu a spôsobí jemné vibrácie.
Pridajme ešte nebezpečný svetelný efekt. Zvieratá nedokážu vyhodnotiť, že ide o „zábavu“, ony si myslia, že sa deje niečo extrémne nebezpečné.
Zviera má v sebe prirodzene princíp fight-or-flight – bojuj alebo uteč. Ale keďže nevie, na čo má zaútočiť, jedinou možnosťou je útek. To sa deje najčastejšie. Vytvára sa v ňom kortizol, negatívny impulz.
Najrizikovejšími pacientmi sú staršie zvieratá so zdravotnými problémami napríklad so srdcom alebo tráviacim traktom alebo mladé jedince, ktoré to nevedia vôbec vyhodnotiť, lebo sa s tým nikdy nestretli.
K nim patria, samozrejme, zvieratá, ktoré mali už negatívnu skúsenosť s predchádzajúcimi Silvestrami. Stačí jedna negatívna skúsenosť, ktorú si zvieratá naozaj veľmi dobre pamätajú na celý život.
Keď môj bývalý psík Harry počul takýto výbuch, začal štekať a bol až agresívny. Už bol mentálne nastavený, že príde niečo nepríjemné, a na každý podnet reagoval extrémne, bol celý čas v strese – aj keď sa momentálne nič nedialo.
Zvieratá majú zmysly inak nastavené a počujú zvuky aj v extrémnych vzdialenostiach, ktoré my nemusíme ani vnímať. Tu napokon nejde iba o jeden deň, o Silvestra, ale o dlhé obdobie, keď sú permanentne v strese, a chronický stres je pre ne veľkým problémom.
Dá sa povedať, že by niektoré rasy boli na tieto podnety citlivejšie ako iné, alebo ide skôr o individuálne predispozície či vek?
Nepovedal by som, že ide o rasy, niektoré zvieratá sú však na podnety citlivejšie a iné zasa menej. Sme rôzni, ľudia aj zvieratá.
Môžeme, samozrejme, hovoriť o tom, že niektoré zvieratá sú celý život zvyknuté na určitý hluk alebo podobné podnety. Práve policajné psy a kone sa cvičia takýmto štýlom, púšťajú im delobuchy, aby vedeli, že je to očakávaná vec.
V ich prípade ide o formu desenzibilizácie, takže sa tých zvukov neboja. Nedá sa však povedať, že by nejaká rasa bola odolnejšia, báť sa môže veľký pes aj malá čivava.
Je to individuálna záležitosť, ale platí, že starší jedinec sa bude báť viac, u mladších môže zapôsobiť akási nevedomosť, čo sa deje. Rýchle a náhle impulzy sú pre ne problematické.
Môže mať na to vplyv aj predchádzajúca negatívna skúsenosť? Harryho sme mali z útulku a vraj bol predtým týraný…
Určite. Nevieme, aká bola tá negatívna skúsenosť, či mu nejaký „dobrák“ nehádzal piráty pod labky. Psík si to zapamätá, nepríjemný svetelný alebo zvukový efekt v ňom ostane.
Veľa sa hovorí o prevencii alebo príprave psíkov na tieto dni. Čo ako profesionál odporúčate, aby ich reakcie boli čo najmenej negatívne?
Ak sa chceme zhovárať o dlhodobej prevencii, je to trošku problematické, pretože nevieme úplne vyhodnotiť, kedy začnú búchať petardy. Skôr ide o to, aby sme vytvorili domácemu zvieraťu ideálne prostredie, kde bude tie zvuky čo najmenej vnímať.
Samozrejme, odporúča sa chodiť so psom von v skorších ranných hodinách, pretože väčšina delobuchov sa odpaľuje v noci. Ide o to, aby nedochádzalo priamo k svetelnému ani zvukovému vnemu.
V tomto období môžeme podávať upokojujúce lieky, veľa ich je na prírodnej báze. Odporúčajú sa aj feromóny, ktoré vylučujú dojčiace psie matky a majú navodiť pohodu a pocit bezpečia. Existujú aj feromónové obojky. Prípravky na prírodnej báze však treba podávať dlhodobo.
Nehrozí pri dlhodobom užívaní vznik závislosti?
Všetko sú to prírodné prípravky, ktoré sa normálne nachádzajú v organizme. Väčšinou ide o feromóny, ktoré zvieratá upokojujú. Nie je v nich žiadna chemická látka.
Samozrejme, na krátkodobé pôsobenie máme aj chemické lieky, ak nestihneme dlhodobú prípravu a zviera je extrémne vystresované.
Pri vytváraní ideálneho prostredia vytvoríme biely šum – odporúča sa zastrieť okná, pustiť rádio alebo televíziu, aby sa naše zvieratko cítilo v pohode a malo iné impulzy. Ideálny priestor na to je ísť do kúpeľne alebo niekde, kde je čo najmenej okien.
Ako sa máme v týchto situáciách správať my sami?
Neodporúča sa zviera hrešiť, ale ani ho, naopak, extrémne utešovať, lebo paradoxne môže byť z toho ešte viac vystresované. Ak ho budeme priveľmi utešovať, vytvoríme alebo upevníme v ňom pocit, že sa deje niečo nezvyčajné.
Pozitívne aj negatívne odmeňovanie musí byť veľmi cielené. Chemické látky sa využívajú pri veľmi nepokojných pacientoch a mali by byť pod kontrolou veterinárneho lekára, ktorý odporučí dávky a zváži celkový stav pacienta.
Okrem toho existujú rôzne fyzikálne techniky, bandáže na princípe zavinovačky, do ktorých sa to zviera zabalí, čo tiež pôsobí upokojujúco. To by však klient mal zvládnuť skôr a nezačať to skúšať až na Silvestra.
Často ide o multimodálnu terapiu, čiže vytvoríte preň ideálne prostredie, dáte mu bandáž alebo nejaké ľahké sedatíva. A nejako to prečkáte. Najideálnejšie je odísť preč.
Bol som už na Liptove, v dedinke za Breznom aj na juhu Slovenska pri rybárskej osade – a hlupáci sa nájdu všade. Spomínali ste liek, ktorý psa utlmí, ale zvukové podnety bude vnímať. Z psychického hľadiska mu to teda veľmi nepomôže…
Prípravok Sedalin gél fungoval práve na tomto princípe. Z dlhodobého hľadiska sa už veľmi nepoužíva, lebo po ňom bolo zviera paralyzované, ale jeho vnemy sa úplne zachovali, takže to malo ešte horší efekt.
Prípravky sa však vyvíjajú, v dnešnej dobe sú už bezpečné prípravky s veľmi dobrým efektom, ale tiež tu platí individuálne pôsobenie. Sú pacienti, ktorí napríklad nereagujú na feromónové prípravky, ale pri iných majú vynikajúci efekt.
Niektorí pacienti zas potrebujú dostávať sedatívne lieky, ale v inej forme. Ich nevýhodou je, že sú to väčšinou krátkodobo pôsobiace prípravky, takže je pri nich problém s načasovaním, kedy ich podať. Ak ich podáme neskoro, adrenalín zvieraťa počas stresu môže vyblokovať efekt sedatívneho účinku samotného lieku.
Keďže niektoré prípravky sa napríklad musia aplikovať každé dve hodiny, je to problematické. Nemáme úplne jednoznačne vhodný prípravok, takže sa snažíme viesť si dobrú evidenciu a získavať spätnú väzbu, čo sa ktorému pacientovi podávalo a čo mu vyhovuje.
Nič ideálne neexistuje, je to o nás ľuďoch, či nám za pár minút pôžitku stojí to, že spôsobíme celoživotnú traumu nielen svojim domácim miláčikom, ale hlavne voľne žijúcim zvieratám a migrujúcim vtákom.
V období okolo Silvestra bývajú veľké úhyny a straty týchto zvierat, veľa psíkov sa ocitne v útulkoch, pretože sa stratia alebo utečú…
Ako teda znie sumár na Silvestra?
Vychádzka v doobedňajších hodinách, poobede už len veľmi krátka vychádzka, ak je nutná. Mať na nej veľmi dobre zabezpečeného psíka, čiže aj dvojitý postroj, aby nám neutiekol.
Ďalej bezpečná miestnosť, kde sa mu budeme venovať, poskytneme mu pohodlie a budeme sa čo najviac snažiť eliminovať svetelné a zvukové podnety.
